9. MYSLENIE A JAZYK Flashcards
Š1: V tejto kapitole sme sa zamerali na prototypy, ktoré sa zdajú univerzálne, tj. na ne nepôsobí vplyv kultúry. Dokázali by ste vymyslieť príklady prototypov silne ovplyvnených kultúrou? Ak áno, skúste vymenovať niekoľko príkladov.
Prototypy = skupina vlastností, ktoré popisujú najlepšie príklad nejakého pojmu (napr. starý mládenec)
Pojem = zastupuje celú skupinu, je to súbor vlastností, ktoré s touto skupinou spájame, podporujú kognitívnu hospodárnosť (napr. mačka – má 4 nohy a fúzy)
Kategorizácia = proces priraďovania objektov k pojmu
ODPOVEĎ:
Niečo, čo je silne kultúrne podmienené a keď to poviete, tak každá kultúra si to predstaví inak.
- starý mládenec (ten je uvedený aj v knihe)
- hrdina (my si prestavíme Jánošíka a dáme mu reálne vlastnosti ale v Amerike si prestavia Thora a dajú mu nadprirodzené schopnosti)
- možno aj slovo náboženstvo (každá krajina si predstaví to svoje),
- krásna žena (iné štandardy krásy v iných kultúrach - viď. opálená pokožka v Európe, biela koža v Ázii)
Š2: Teraz už máte predstavu o jednotkách a rovinách jazyka (patria sem fonémy, slová, význam, syntax, zámer hovoriaceho). Skúste tieto poznatky aplikovať na osvojenie si cudzieho jazyka. Čo pre vás pri tom bude najľahšie a naopak najťažšie? Prečo?
- FONÉMY – najmenšie zložky reči (zvuky)
- každý jazyk má limitované množstvo zvukov, takže naučiť sa, ako napr. čítať aké písmeno, nie je také ťažké.
- ale dôvod, prečo majú ľudia prízvuk, keď hovoria cudzou rečou je, že oni majú v mysli vytvorené kategórie fonémov, ktoré pochádzajú z ich materinského jazyka. Keď sa učia fonémy iného jazyka, filtrujú ich cez tieto kategórie, a akokeby ich priraďujú k tej kategórii, ktorá je danej fonéme najpodobnejšia. preto aj napríklad slováci vyslovujú české “ř” ako “ž” – zvuk ž je tej českej fonéme najbližšie zo všetkých slovenských fonémov. - SLOVÁ – nesú sémantický význam
- najlahšie sa zapamätajú slová, ktoré prostredníctvom asociácii vieme prepojiť so slovom, ktoré už poznáme – hlavne keď sa učíme jazyk, ktorý má rovnaké korene, ako jazyk, ktorý už poznáme (učenie slovnej zásoby by bolo výrazne ľahšie v poľštine, než v čínštine).
- v mojom príklade kórejčiny, učenie slovnej zásoby sa mi veľmi uľahčilo, keď som sa začala učiť pôvod určitých slabík v rámci slov, ktoré nesú význam. začala som si všímať tieto slabiky v iných slovách, a pochopenie významu išlo rýchlejšie.
- slová a ich význam budú trvať pri učení jazyka naajdlhšie, nakoľko ich je v každom jazyku veľmi veľa a aj v rodnom jazyku bežne prichádzame do styku so slovami, ktorých význam nepoznáme.
- MORFÉMY – najmenšie zložky, ktoré nesú význam (ako predložky, zámená) - SYNTAX – stavba vety
- Syntax vyžaduje pochopenie a aplikáciu pravidiel, ktoré určujú usporiadanie slov vo vete. Tento proces zahrnuje pracovnú pamäť a exekutívne funkcie, ktoré pomáhajú pri plánovaní a usporadúvaní informácií.
- môže byť ťažké sa naučiť, kedy použiť aké gramatické pravidlá, hlavne ak sú syntaktické štruktúry iné, než v materinskom jazyku - ZÁMER HOVORIACEHO
- tu využívame sociálnu kogníciu a musíme sa teda naučiť kultúrnym rozdielom, aby sme vedeli pochopiť ilokučný význam, nielen slovníkovú definíciu slov.
- kultúrny kontext môže byť veľmi komplexný, toto pre mňa bolo a stále je pri učení kórejčiny najťažšie – napríklad majú niekoľko levelov zdvorilosti. Je ťažké odhadnúť, kedy používať ktorý, lebo v slovenčine gramaticky rozlišujeme len medzi tykaním a vykaním. v angl. napríklad nemajú ani to, a zámeno “you” používajú v konverzácii s kamarátom, ale aj s prezidentom.
Š3: V tejto kapitole sme tiež hovorili o vizuálnych predstavách. Ako by ste analogicky našli dôkazy pre existenciu auditívnej predstavivosti? (5)
- Rovnako ako si vybavujeme vizuálne obrazy (napr. chvost môjho psa, dvere od mojej izby), môžeme si vybaviť zvuky, ktoré sme predtým počuli. Napríklad môžeme odpovedať na otázky ako: „Aký zvuk vydáva môj pes?“ alebo „Aký je zvuk vašich dverí pri zatváraní?“. Táto schopnosť vybaviť si zvuky naznačuje, že máme auditívne predstavy.
- Podobne ako pri vizuálnych predstavách, aj pri auditívnych predstavách sa zúčastňujú rovnaké mozgové štruktúry, ktoré sú zodpovedné za spracovanie skutočných zvukových vnemov. Môžeme skúmať ľudí s porušeným spánkovým lalokom (zodpovedným za sluch) a ich auditívnou predstavivosťou.
- Podobne ako vizuálne predstavy, aj auditívne predstavy môžeme „manipulovať“ v mysli. Napríklad môžeme si predstaviť pesničku a mentálne zmeniť jej tempo alebo slová.
- tiež by sme skúmali, či prietok krvi je rovnaký pri predstavovaní, ako pri reálnom vnímaní.
- obmedzenosť detailov: pri dlhých a komplexných skladbách je ťažšie si vybaviť všetky detaily skladby, než pri kratších, a je ľahšie si predstaviť 1 tón, než celú symfóniu.
Š4: Spomeňte si na nejakú činnosť (napríklad predmet v škole, hru, šport alebo nejakú zaujímavú aktivitu), v ktorej nie ste začiatočník. Ako by ste popísali rozdiely, ktoré sa odohrali pri prechode zo štádia začiatočníka do štádia pokročilého? Ako tieto zmeny zodpovedajú informáciám v tejto kapitole?
Ako začiatočník som používala úplne iné mentálne reprezentácie (také, ktoré boli založené skôr na vonkajšej podobnosti) a stratégie ako teraz, keď som akože odborník. Nováčik vie napríklad reprodukovať iba 5-9 položiek. Odborník dokáže vidieť viac možností riešenie, viac ťahov, má viac reprezentácií. Odborníci na rozdiel od začiatočníkov viac plánujú, až potom konajú. Odborníci si vytvárajú reprezentácie založené na podstatných rysoch a premýšľajú smerom dopredu, na rozdiel od začiatočníkov.
začiatočník=vedomé úsilie / expert=automatizácia
-inak nastavený MINDSET a FUNKČNÁ FIXÁCIA (predstava využitia predmetu iba na jeden účel)
napr. doktor skúsený rozmýšľa od symptómov k chorobe a začiatočník naopak
