11. EMÓCIE Flashcards
Š1: Predpokladáme, že vývin emócii bol zapríčinený užitočným cieľom. Aký zmysel môže mať extrémny prejav emócii napr. hlboká depresia alebo chronická zlosť? (3)
Vývin emócií (napr. vnímanie smútku či radosti), sa u jedincov od detstva až po dospelosť mení veľmi málo. Menia sa však myšlienky spojené s pocitmi. Napr. pocit radosti môže byť rovnaký či už v 5-tich alebo 25-tich rokoch, ale príčiny už rovnaké nie sú. Rozsah vyvolaných emócií na základe nejakej situácie závisí od predošlej skúsenosti. Napr. konflikt v práci so šéfom – niekto je len rozladený, iný sa rozčúli a vybuchne. Záleží to od toho, že človek, ktorý ostal len rozladený v minulosti nemal napr. žiadnu skúsenosť s kritickým autoritatívnym šéfom na rozdiel od toho, ktorý vybuchol, pretože to v minulosti zažíval. Záleží aj na našom emočnom stave - emócie zahŕňajú reakcie na emočný stav. Napr. smejem sa lebo som šťastná, trhnem so sebou, keď sa zľaknem. Intenzívny prejav emócii obvykle zahŕňa fyziologickú aktiváciu vyvolanú sympatickým oddielom autonómneho nervového systému (nervové dráhy vedúce do mozgu). Na intenzitu ma taktiež vplyv aj hodnotenie situácie.
Medzi emóciami a motívmi je úzky vzťah. Emócie môžu aktivovať naše správanie rovnakým spôsobom ako základné motívy. Emócie môžu sprevádzať motivované správanie (napr. sex je nielen silným motívom, ale aj potenciálnym zdrojom radosti).
Keď sa nachádzame v emočnom stave, emócia nás:
a) Môže zaktivizovať a prinútiť k učeniu
b) Determinuje utváranie nášho názoru na svet
ODPOVEĎ:
- Biologické a fyziologické aspekty: Intenzívny prejav emócii môže byť spojený s fyziologickou aktiváciou vyvolanou sympatickým nervovým systémom. Keďže emócie sú úzko prepojené s naším nervovým systémom, ich prejavy môžu byť doprevádzané fyzickými reakciami, ako je zvýšená tepová frekvencia, potenie alebo zrýchlené dýchanie.
- Napríklad zlosť môže zvýšiť hladiny adrenalínu a pripraviť telo na boj alebo obranu. Hoci chronická zlosť môže mať negatívne dôsledky, v krátkodobom horizonte môže zvýšiť šance na prežitie v nebezpečných situáciách. - Motivácia: Emócie môžu motivovať správanie rovnakým spôsobom ako základné motívy. Napríklad, hnev môže motivovať jedinca k obrane, zatiaľ čo radosť môže motivovať k vyhľadávaniu situácií, ktoré spôsobujú radosť.
- Extrémny prejav emócií môže byť reakciou na predošlé skúsenosti a emočný stav. Napríklad, hlboká depresia môže byť vyjadrením postoja k danej situácii, zatiaľ čo chronická zlosť môže byť obrannou reakciou voči opakovaným provokáciám.
- Učenie: Negatívne emócie nás motivujú a poskytujú informácie, ktoré môžu viesť k učeniu a zmenám v správaní. Napríklad, hnev nás môže motivovať k hľadaniu riešení alebo k obrane voči hrozbám.
Individuálny kontext:
Vývoj emócií: Emócie sa menia menej ako naše myšlienky s vekom, ale skúsenosti ovplyvňujú ich prejavy. Aj keď sa základné emócie (ako smútok, radosť, hnev) môžu javiť ako konštantné, spôsob, ako na ne reagujeme, sa mení s vekom a skúsenosťami. Napríklad, smútok z dôvodu straty blízkej osoby môže v dospelosti viesť k hlbšej depresii ako v detstve.
Extrémne emócie môžu byť maladaptívne, ale ich prejavy sú často spôsobené okolnosťami a minulými skúsenosťami daného jedinca. Napríklad, chronická zlosť môže byť výsledkom opakovaných traumatických skúseností v minulosti.
Š2: V poslednej dobe je teória emočnej inteligencie – schopnosti pochopiť a ovládať svoje emócie – veľmi populárna. Čo znamená, ak je niekto v danej spoločnosti emočne inteligentný? Ako sa emočná inteligencia líši od kultúry ku kultúre?
- Vyjadrovanie a interpretácia emócií
- Výrazy tváre sprevádzajú emócie a slúžia na informovanie o danej emócii. Zdá sa, že emočné výrazy tváre majú všeobecný význam bez ohľadu na kultúru, v ktorej je jedinec vychovaný. Napr. všeobecne vieme identifikovať radosť (úsmev, trošku pootvorené ústa, mierne prižmúrene oči alebo pokrčený nos), hnev (vypúlené oči, pokrčené čelo) atď. Čiže identifikácia emócií na základe výrazov = emočná inteligencia – vieme rozoznať emócie, poznáme určité črty výrazov druhých skupín.
- Podľa Darwina to, že vieme identifikovať emóciu, je vrodená reakcia. Výrazy tváre sú poväčšine vrodené, avšak niektoré výrazy či gestá sú naučené. Aj keď gestá môžu byť rovnaké, význam sa v rámci kultúry môže odlišovať. Každá kultúra má svoje pravidlá pre vyjadrovanie emócií. Tieto pravidlá špecifikujú druhy emócií, ktoré by ľudia mali prežívať v určitých situáciách, a správanie vhodné pre určité emócie.
- Odlišný spôsob vyjadrenia, ktorým sa prejavujú emócie napr. prekvapenie: Čína – vyplazenie jazyka, Slovensko – pootvorené ústa do O.
- Odlišné správanie znázorňujúce danú emóciu napr. smútok (smrť): niekde je prejavom plač, nariekanie, vzlykanie a niekde tanec a spev – závisí to od kultúry. - Regulácia emócií (toto nie je v knihe ale je to spomenuté v otázke, common sense, trochu zo socky)
- v rôznych kultúrach sú rôzne normy. Napríklad, v kolektivistických kultúrach ako je Japonsko, sa očakáva, že pre celkové dobro spoločnosti budú ľudia držať svoje emócie na uzde, v Španielsku je zase bežné a očakávané, že ľudia budú vyjadrovať akékoľvek emócie. - stratégie zvládania
- individualistické: vysporiadanie sa s emóciou sám
- kolektivistické: hľadám emočnú oporu od iných - konformita k rodovým normám (muži neprejavujú smútok plačom, ženy si nevybíjajú hnev presmerovaním energie)
