3. PSYCHICKÝ VÝVOJ Flashcards
Š1: Niektorí psychológovia sú toho názoru, že spôsob pripútania dieťaťa má vplyv na to, aké typy partnerských vzťahov bude vytvárať v dospelosti. Aké typy partnerských vzťahov pripadajú v úvahu? Dokázali by ste porovnať svoje dospelé typy pripútania s typom pripútania v detstve, či s povahou prostredia, v ktorom ste vyrastali?
Bowlby koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Podľa tejto teórie je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola geneticky vytvorená. Dospel k názoru, že neúspech vo vytvorení bezpečného pripútania k jednej alebo niekoľkým osobám v raných rokoch súvisí s neschopnosťou vytvárať blízke vzťahy v dospelosti.
Ainsworth:
1. Isto pripútané dieťa = naviaže kontakt s matkou aj po jej návrate
2. Neisto pripútané dieťa, vyhýbavé = po návrate sa vyhýbajú kontaktu s matkou
3. Neisto pripútané dieťa, ambivalentné = vyhľadávajú kontakt s matkou ale zároveň kontaktu vzdorujú
- napríklad vyhýbavé ambivalentné dieťa sa bude vyhýbať vzťahu aj v dospelosti
ODPOVEĎ:
Vzťahová väzba funguje aj v dospelosti – ovplyvňuje interpersonálne správanie (partnerské vzťahy, priateľské vzťahy…). Typy vzťahovej väzby v dospelosti sú:
1) Bezpečný štýl pripútania – človek sa cíti pohodlne vo vzťahoch, je pre neho ľahké pociťovať blízkosť k iným ľuďom, netrápi sa strachom z opustenia resp. prílišnej blízkosti iných; títo ľudia sú najšťastnejší vo vzťahoch, tendencia udržiavať trvalé vzťahy
2) Odmietavý štýl pripútania - človek sa cíti nepohodlne v blízkych vzťahoch, má problém dôverovať, bojí sa prílišnej intimity; takíto ľudia ťažko robia partnerské záväzky, sú cynickí voči romantickejšej láske
3) Úzkostný ambivalentný štýl pripútania – človek predpokladá, že druhí o neho nemajú záujem, trápia sa, či ich iní nechcú opustiť, aj nasilu sa snažia dostať blízko k druhým ľuďom, čo môžu na prvý pohľad ľudia vnímať ako násilný spôsob; takíto ľudia majú veľa krátkodobých vzťahov, sú prelietaví, majú úzkosť zo separácie, sú podriadenejší partnerovi
Š2: Akú úroveň morálneho usudzovania pravdepodobne implikujú kampane orientované na dospievajúcich, ktorí bojujú proti užívaniu drog či príliš častému zahájeniu sexuálnej aktivity? Dokázali by ste vymyslieť tému kampane, ktorá by pracovala s vyšším štádiom morálneho usudzovania?
(morálne usudzovanie: 2 autori, 4+6 štádií, kritika)
Vývoj morálneho usudzovania - Piaget
(vyvinové štádiá: senzomotorické, predoperačné 2-7, konkrétnych operácií 7-12, formálnych operácií 12+)
Snažil sa o pochopenie morálnych pravidiel a úsudkov, ktoré sa v detstve vyvíjajú v súlade s kognitívnymi schopnosťami. Vysvetlil to na hre s guličkami, kde boli 4 štádiá (pravidlá):
1. paralelné hry – (na počiatku predoperačného štádia – 2 r.) dieťa má vlastné pravidlá, ktoré sa stále menia a hra neslúži spoločenskému účelu napr. žiadna súťaž ani spolupráca, iba napr. triedenie farieb alebo kotúľanie
2. pravidlá ako absolútne morálne imperatívy – (cca 5 r.) pravidlá sú určené nejakou autoritou, napr. rodičom a sú trvalé, posvätné a nemeniteľné napr. ak mladšie dieťa chce nejakú zmenu (posunúť cieľovú čiarku bližšie), zamieta sa to, pretože by sa porušili pravidlá, čin je posudzovaný z hľadiska následkov, nie intencie čiže nejakého zámeru
3. začína uznávať pravidlá sociálnej konvencie – začína chápať, že niektoré pravidlá sú len spoločenské konvencie, kt. sa môžu ľubovoľne zmeniť, pokiaľ sa na tom všetci zhodnú, slabne morálny realizmus, zameriava sa na posudzovanie úmyslu
4. vytváranie pravidiel všeobecnejšie – (počiatok štádia formálnych operácii – 12 r.) prejav záujemu o vytváranie pravidiel slúžiacich na vysporiadanie sa so situáciami, s kt. sa predtým nestretli, štádium je charakterizované ideologickým spôsobom morálneho usudzovania - dotýka sa širších problémov, nie len osobných alebo interpersonálnych
Kritika: malé deti nerozlišujú medzi spoločenskými konvenciami a morálnymi zásadami?
Tento vývoj – úvahy o morálnom usudzovaní rozšíril L. Kohlberg aj na obdobie adolescencie a dospelosti a určil 6 štádií zhrnutých do 3 úrovní vývinových štádií:
A. predkonvečné (do 10r.) – jednanie hodnotia ako správne alebo nesprávne na základe očakávaného trestu
1. štádium – orientácia na trest (poslúcha príkazy, aby sa vyhol trestu)
2. štádium – orientácia na odmenu (prispôsobuje sa, aby získal odmenu)
B. konvenčné (cca 13r.) – činy hodnotia podľa názoru iných ľudí
3. štádium – orientácia na snahu byť „dobrým dieťaťom“ (prispôsobuje sa, aby sa vyhol nesúhlasu ostatných)
4. štádium – orientácia na autoritu (dodržuje zákony, aby sa vyhol zavrhnutiu od autorít)
C. postkonvečné (tí. kt. dosiahli štádium formálnych operácii) – činy sú hodnotené z hľadiska etických princípov vyššieho rádu
5. štádium – orientácia na spoločenskú zmluvu
6.štádium – orientácia na univerzálne etické princípy, vyžaduje schopnosť formulovať abstraktné etické princípy a dodržiavať ich, aby si človek udržal sebaúctu - len 10% jeho dospelých účastníkov ho dosiahlo
Kritika: ľudia sa v rôznych situáciách riadia rôznymi pravidlami, teória zameraná na muža.
ODPOVEĎ:
1. Piagetova teória:
- Kampaň orientovaná na dospievajúcich sa pravdepodobne zameriava na poslednú Piagetovu úroveň, teda 4. úroveň: vytváranie pravidiel všeobecnejšie. V tomto štádiu (začiatok štádia formálnych operácií, približne od 12 rokov) dospievajúci začínajú chápať, že pravidlá sú vytvárané na základe spoločenských dohôd a že môžu byť zmenené, ak to situácia vyžaduje. Morálne usudzovanie v tomto štádiu je ideologické a dotýka sa širších spoločenských problémov, nie len osobných alebo interpersonálnych otázok.
- Kohlbergova teória:
- Podľa Kohlbergovho modelu sa tieto kampane najčastejšie zameriavajú na konvenčné štádium, konkrétne na 3. štádium: orientácia na snahu byť „dobrým dieťaťom“ a 4. štádium: orientácia na autoritu. V tomto období dospievajúci hodnotia svoje činy na základe očakávaní iných ľudí a autorít. Kampane využívajú sociálny tlak a normy na podporu zdravého správania a prevenciu rizikového správania.
Kampaň, ktorá by targetovala vyššiu úroveň morálneho usudzovania by mohla zahŕňať príbehy a rozhovory s ľuďmi, ktorí sa držali svojich osobných zásad napriek tlaku okolia, a zdôrazňovať, ako to ovplyvnilo ich životy a vlastné sebahodnotenie. Podpora kritického myslenia a schopnosti formulovať vlastné etické princípy, ktoré by pomohli dospievajúcim udržať si svoju integritu a sebaúctu vo svete, kde sa stretávajú s rôznymi tlakmi a vplyvmi.
Š3: Označili by vás rodičia pri pohľade na minulosť ako dobré, neposlušné alebo priemerné dieťa? Ktoré aspekty vašej súčasnej osobnosti najlepšie odrážajú vaše vrodené vlastnosti a ktoré sú naopak odrazom výchovy? Ktoré aspekty sú dané pôsobením dedičnosti aj výchovy?
(2 aspekty)
- Temperament – vlastnosti osobnosti súvisiace s náladou. Tri druhy temperamentu:
a) Ľahko zvládnuteľný (dobré deti) – hravé, pravidelne jedia, ľahko si zvykajú na nové situácie
b) Ťažko zvládnuteľný (neposlušné deti) – nepravidelne jedia, na nové situácie reagujú negatívne, intenzívne reakcie
c) Priemerné deti – pomerne neaktívne, držia sa bokom od nových situácií, potrebujú dlhšiu dobu na adaptáciu - Pripútanie (Ainsworth):
I. Isto pripútané deti – naviažu kontakt s matkou po jej návrate
II. Neisto pripútané, vyhýbavé – vyhýbajú sa kontaktu s matkou po jej návrate
III. Neisto pripútané, ambivalentné – pri zhliadnutí matky dávajú najavo vzdor
+ (IV. Dezorganizované – rozporné správanie, zanedbávané deti, deti psychicky chorých rodičov)
ODPOVEĎ:
- V detstve by ma asi opísali ako dobré dieťa, bola som poslušná, hrala som sa s ostatnými aj sama a rýchlo som sa adaptovala na nové situácie.
- Pri odvedi na ďalšie otázky sa treba zamyslieť nad tým, ktoré aspekty osobnosti sú skôr dedičné, ktoré skôr ovplyvnené výchovou a ktoré obomi.
1. Obe: Temperament je interakciou medzi prostredím a génmi, v detstve je dosť nestabilný, časom sa však stabilizuje a mení minimálne. Rovnako obomi môže byť ovplyvnená miera prežívania stresu a úzkosti (možno som sa narodila ako úzkostlivá osoba ale olej do ohňa mohli pridať rodičia, ktorí ma prehnane chránili). Ďalej miera zodpovednosti a svedomitosti, motivovanosť..
2. Výchova: To, ako sa vyrovnávate s novými situáciami a zážitkami je ovplyvnené tým, ako ste boli naviazaní na matku v detstve, čiže od jej výchovy (pretože toto pripútanie dieťaťa na matku je odrazom jej správania),preferencie istej morálnej hodnoty, charakter, jednoduchosť/zložitosť naväzovania vzťahov
3. Genetika: inteligencia, talent, empatia, emocionalita
Š4: Dokázali by ste na základe Marciových kategórií dosiahnutej identity, prebratej identity, moratória a difúzia identity špecifikovať, kedy ste si vytvorili svoju náboženskú, sexuálnu, pracovnú a politickú identitu a ako sa tieto identity menia?
James Marcia – 4 štádia, podľa toho či vníma človek svoju identitu ako problém alebo dospel k nejakému riešeniu
1. Dosiahnutá identita = jedinci prešli krízou identity (obdobie kladenia otázok a seba hľadania), už zaujali ideologické pozície, ku ktorým sami dospeli a zvolili si povolanie, prehodnotili rodinné postoje a zavrhli tie, ktoré nie sú v súlade s ich identitou, jedinec je vyspelý, má vyšší self-esteem
2. Prebratá identita = jedinec svoje postoje kriticky preberá od autorít, rodiny, nemá potrebu overovať tieto postoje vlastnou skúsenosťou, prebrali napríklad náboženské postoje svojej rodiny, pri otázke na politiku tvrdia, že o politike nikdy neuvažovali, niektorí prijali určité záväzky, iní sú rigidní, konformní, pôsobia dojmom, že by mali byť zatratení ak by ich pravidlá a hodnoty boli podrobené nejakej životnej skúške
3. Moratórium = mladí ľudia sa v tomto štádiu nachádzajú uprostred krízy identity, hľadajú odpovede ale nemajú vyriešený konflikt medzi vlastnými záujmami a očakávaniami rodičov, niekedy sú to urputný zástancovia nejaký politických alebo náboženských názorov, ale po zvážení ich opúšťajú, niekedy pôsobia ako citliví, morálni ale môžu byť aj úzkostí, upätí a váhaví, jedinec v tomto období experimentuje a skúša si rôzne role
4. Difúzia identity = človek neprežíva krízu ale ani záväzok, je ľahko ovplyvniteľný rovesníkmi, často menia názor podľa očakávaní skupiny, ich sebahodnotenie je závislé na hodnotení druhých, niektorí prešli krízou identity, iní nie, nemajú žiadne stabilné sebapoňatie, hovoria si, čo by bolo zaujímavé študovať alebo v čom by mohli podnikať, ale nekonajú žiadne kroky, niektorí sú cynickí alebo zmätení, môžu byť aj príliš mladí aby dosiahli fázu, v ktorej sa formuje identita
ODPOVEĎ:
1. Náboženská & politická identita:
- Prebratá identita: Postoje som prebrala od rodiny a prostredia, v kt. som vyrastala.
- Moratórium: Konflikt v období dospievania
- Dosiahnutá identita: Mám jasnú náboženskú a politickú identitu, ktorú nemienim meniť.
- Sexuálna identita:
- Prebratá identita: bola formovaná v ranom detstve podľa výchovy a prostredia
- Dosiahnutá identita: Mám jasnú sexuálnu identitu, ktorú nemienim meniť.
- ťažko povedať kedy to prešlo na dosiahnutú identitu lebo som neprežívala konflikt, pravdepodobne to bolo v súhlase s kognitívno-vývinovou teóriou (identifikácia s rodovou rolou v 2.-7. roku)
- Pracovná identita:
- Difúzia identity: Zatiaľ nemám jasnú predstavu o tom, čo by som chcela robiť v budúcnosti. Podľa práce som sa neidentifikovala.
