13. OSOBNOSŤ

Question 1

Š1: Psychológovia osobnosti sa líšia v názoroch na tri hlavné prístupy k osobnosti, ktoré sme prebrali v tejto kapitole. Niektorí sa vyhýbajú formálnym teóriám a prikláňajú sa skôr k neteoretickému rysovému prístupu alebo súčasnému kognitívnemu prístupu. Ako sa na túto problematiku pozeráte vy? Čo sa Vám páči a nepáči na uvedených troch historických prístupoch a dvoch empirických prístupoch?

Answer 1

1. Psychoanalýza – metóda voľných asociácií otvorila novú „databázu“ pozorovania, ktorú predtým nikto systematicky neskúmal. Správanie ako kompromis medzi našimi prianiami a obavami = vysvetľuje mnohé rozpory v správaní lepšie ako akákoľvek iná teória. Nevedomé procesy – dôležitý míľnik.
   - Kritika: empiricky nepodložené, pojmy nejasne definované, sugestívne otázky pri terapii, základ teórie vytvorený a pozorovaní úzkeho okruhu ľudí okolo Freuda. Otvoril nové témy ako nevedomie, priania a pudy. Teória ale nepodložená dôkazmi.
2. Behaviorálny p. – dôležitý pre klinickú psychológiu a teórie osobnosti – čo sa týka premenných prostredia a vplyvu prostredia – ako riadi správanie a ako ho môže meniť. Aplikácia princípov učenia úspešná.
   - kritika: redukcionizmus (sústredí sa na pozorovatelne správanie, neberie do úvahy aspekty ako emočný stav a vôľa, prostredie zohráva s biologiou)
3. Humanistický p. – dôraz na zdravú osobnosť a pozitívny, optimistický pohľad na ňu (hlavne Rogers a Maslow).
   - kritika: empiricky nedostatočne podložené, teórie postavené iba na pozorovaní zdravých jedincov - nemožnosť aplikovať poznatky na narušených jedincov, neberie do úvahy kultúrny kontext - príliš individualistické.
4. Kognitívny p. – silná stránka = empirická základňa, taktiež presah rysového prístupu k popisovaniu osobnostných charakteristík – individuálne rozdiely v správaní vysvetľuje na základe kognitívnych štruktúr .
   - kritika: prílišný fokus na racionalitu? (niektoré procesy su podvedomé, ľudia nie sú vždy racionálni)
5. Evolučný prístup – Darwin – správania sa stáva aspektom, veľká časť evolučnej psychológie sa sústredí na výber sexuálnych partnerov skúmali rozdiely osobnosti medzi mužmi a ženami,
   - kritika: ťažké skúmať evolúciu správania (špekulácie), redukcionizmus, deterministické (osobnosť je daná a nemenná, nepodlieha učeniu a vôli?)

Question 2

Š2: Táto kapitola uvádza, že o hodnote vplyvu Sigmunda Freuda na psychológiu sa diskutuje veľmi živo. Ako sa na jeho prínos pozeráte vy?

Answer 2

1. Nové témy a lepšie skúmanie:
   
   • Freudova teória otvorila nové témy a umožnila lepšie skúmanie nevedomia, nevedomých procesov a pudov.
   • Napríklad, jeho koncept „zavisti penisu“ a psychosexuálny vývin žien ponúkol nový pohľad na ženskú identitu a sebavedomie.
2. Správanie ako kompromis:
   
   • Freudova teória vysvetľuje správanie ako kompromis medzi našimi prianiami a obavami, čo pomáha pochopiť mnohé rozpory v ľudskom správaní.
3. Nevedomé procesy:
   
   • Koncept nevedomých procesov bol dôležitým míľnikom, ktorý otvoril nové témy na skúmanie.
   • Tento prístup umožnil lepšie porozumenie psychologickej dynamiky a motivácií.
4. Základ pre ďalšie teórie
   - Jung staval svoju teóriu na konceptoch nevedomia (prišiel s pojmami extraverzia a introverzia)
   - Bowlby okrem etológie tiež staval na Freudovej teórie (dôležitosť raných vzťahov)
   - Humanistický prístup vznikol čiastočne ako reakcia na Freudovu teóriu (Maslow, Rogers) - zdôrazňuje slobodnú vôľu, sebarealizáciu a dôstojnosť každého jednotlivca, čo je protikladom k deterministickému a redukcionistickému prístupu psychoanalýzy.
5. Kritika a nedostatky:
   
   • Avšak teória bola kritizovaná za nejasne definované pojmy, sugestívne otázky pri terapii a základ v pozorovaniach obmedzenej skupiny ľudí okolo Freuda.
   • Nedostatočná empirická podpora tiež oslabuje dôveryhodnosť niektorých aspektov Freudovej teórie.
     - sugestívne otázky pri terapii

Question 3

Š3: Pri prvom uvedení psychickej androgýnie – zlúčení maskulinných a feminínnych rysov v jednej osobe – sa zdalo, že bola objavená sľubná cesta oslobodenia jedincov od teórie, že psychicky zdraví muži musia byť maskulinní a psychicky zdravé ženy naopak feminínne. Vznikla však diskusia, či teória androgýnie nie je v skutočnosti ešte viac obmedzujúca, než tradičné predpoklady pohlavnej identity, pretože jedinec musí byť ako maskulínny, tak aj feminínny, aby bol považovaný za psychicky zdravého. To totiž znamená, že teraz hrozí neúspech v dvoch testoch, nie iba v jednom. Čo si o tejto problematike myslíte vy? Dokázali by ste navrhnúť menej obmedzujúcu definíciu psychicky zdravej pohlavnej role?

Answer 3

Androgýnia je kombinácia tradičných mužských a ženských charakteristík v správaní a činnosti mužov a žien. Prítomnosť mužských a ženských znakov v jednej bytosti. Psychologické vyjadrenie prekonávania rodových stereotypov. Znamená aj miešanie ženských a mužských vlastností, správania a vnímania sveta.

Sandra Bem – teória gender schém = využitie genderu ako spôsobu organizovania informácií. Výsledok rozdielu medzi mužmi a ženami aj odlišná organizácia rysov každodenného života = od chlapcov a dievčat sa očakáva, že získajú pohlavne špecifické schopnosti a správanie, ale vyžaduje sa aj ich osvojenie, teda majú za úlohu stať sa dievčaťom alebo chlapcom takým, ako to očakáva a „predpisuje“ daná kultúra. Androgýnny (andro = mužský; gyn = ženský) = jedinec, ktorý má maskulínne aj feminínne vlastnosti (ak sú vyrovnané; muž má mať hlavne maskulínne, a žena hlavne feminínne – takýchto označuje ako pohlavne identifikovaných.

ODPOVEĎ:
1. individuálny prístup – zohľadňovanie individuálnych rozdielov, aby sa ľudia nemuseli definovať do jednej reštriktívnej kategórie pohlavnej role. teda každý jedinec má unikátnu kombináciu feminínnych a maskulinných čŕt, a femininita u mužov neznamená nezdravú úsobnosť, ani maskulinita u žien . zároveň by sme sa nemali snažiť dosiahnuť určitý, spoločensky daný, podiel týchto čŕt.
2. osobnosť je zároveň flexibilná, mení sa počas života, učením, preto snaha zostať napríklad v podiele 50/50 by znamenalo, že človek, ktorý sa učí a mení, nie je zdravý.
3. brať dôraz na autenticitu a sebaprijatie, než na konformitu k spoločenským normám.
4. zároveň množstvo čŕt, kt. sú označované za buď feminínne, alebo maskulínne, ani nie sú prirodzene dané, ale sú to rodové stereotypy – niektoré vlastnosti nepotrebujú rodový štítok, sú to jednoducho vlastnosti.