4. SENZORICKÉ PROCESY Flashcards
Š1: Ako môžete využiť meranie najmenšieho pozorovaného rozdielu u hlasitosti zvuku, aby ste boli schopní popísať zmenu zvuku v prostredí, ktorá bola zapríčinená tým, že k doterajším leteckým linkám na neďalekom letisku pribudla jedna nová? Dokázali by ste svojou metódou merania vysvetliť ľuďom z ulice, kde bývate?
Rozdielový prah je minimálny rozdiel medzi dvoma podnetmi, ktorý je potrebný na to, aby ľudia boli schopní tieto podnety odlíšiť. Ak teda chceme popísať zmenu hluku, musíme najprv zistiť, aký je tento prah pre hlasitosť zvuku.
Priebeh merania:
1. Štandardný podnet: Pred pridaním novej linky zmeriame úroveň hluku v prostredí (napr. priemerný hluk počas dňa).
2. Porovnávací podnet: Po pridaní novej linky opäť zmeriame úroveň hluku.
3. Oba tieto podnety (úrovne hluku) prezentujeme účastníkom výskumu opakovane a zaznamenávame, koľkokrát sú schopní identifikovať rozdiel medzi nimi.
4. Ak je percento odpovedí, ktoré správne identifikujú rozdiel, dostatočne vysoké, môžeme konštatovať, že pridaná linka spôsobila zmenu v úrovni hluku, ktorú si ľudia dokážu uvedomiť.
Weber-Fechnerov zákon: citlivosť nášho senzorického systému na zmeny intenzity podnetov je menšia pri vyšších hodnotách podnetov. To znamená, že ak je pôvodná úroveň hluku (štandardný podnet) vysoká, musí byť zmena spôsobená novou linkou relatívne veľká, aby bola zaznamenaná. Tento vzťah sa riadi Weberovou konštantou, ktorá určuje, o koľko sa musí zvýšiť intenzita štandardného podnetu, aby bola zmena zaznamenaná. (ak je rozdielový prah 8% pri pridaní 1 linky, tak ak býva človek napr. bližšie k letisku a jeho štand. podnet je vyšší (viac decibelov), tak rozdielový prah musí byť stále 8%, čiže pre ňho to môže znamenať, že rozdiel si všimne napr. až pri pridaní 3 liniek.)
ODPOVEĎ:
Predstavte si, že bývate v blízkosti letiska a chceli by ste vysvetliť susedom, prečo teraz cítia, že je hluk vyšší. Môžete im vysvetliť nasledovné:
Pred pridaním linky: “Predtým bol hluk z letiska na úrovni X decibelov, čo sme brali ako štandardný hluk.”
Po pridaní linky: “Teraz sme zmerali hluk na úrovni Y decibelov.”
Rozdiel: “Rozdiel medzi týmito úrovňami hluku je Z decibelov. Naše merania ukázali, že tento rozdiel je dostatočne veľký na to, aby ho väčšina ľudí pocítila.”
Podľa Weber-Fechnerovho zákona môžete tiež vysvetliť, že citlivosť na zmeny hluku závisí od pôvodnej úrovne hluku. Ak už bol pôvodný hluk vysoký, zmena musela byť ešte výraznejšia, aby si ju ľudia všimli.
Takto by ste mohli jednoduchým spôsobom vysvetliť praktický dopad pridaných letových liniek na miestne prostredie a prečo teraz hluk vnímajú intenzívnejšie.
Š2: Niektorí ľudia uvádzajú, že prežívajú zmyslové vnemy, pri ktorých dochádza k zámene jedného zmyslového orgánu s druhým. Tento jav sa nazýva synestézia a vzniká prirodzeným spôsobom alebo pôsobením psychoaktívnych látok. Takýto ľudia napr. vidia farbu hudby alebo počujú rôzne pachy. Na základe svojich vedomostí o zmyslovom kódovaní skúste vysvetliť príčinu tohto javu.
Synestézia (spojenie zmyslov) je fyziologický jav, kedy určitý senzorický vnem nevyvoláva reakciu len príslušnej oblasti mozgu, ale aj zážitok v inom zmyslovom toku, reakciou inej mozgovej oblasti.
ODPOVEĎ:
Základným predpokladom je, že v mozgu sa nachádzajú oblasti, z ktorých každá je pridelená odlišnej zmyslovej funkcii. Prepojenie týchto častí mozgu u normálneho človeka zostáva limitované . Synestézia vzniká z nadbytku nervových spojov v mozgu, pretože mozog synestetikov je vybavený viacerými spojmi medzi neurónmi. Napríklad zrakový podnet putuje do časti mozgu nazývanej zraková kôra. U normálneho človeka sa aktivujú len tie oblasti mozgu, ktoré zabezpečujú rozpoznanie napr. tvaru objektu, jeho farby či pohybu. U ľudí so synestézou sa aktivujú aj iné oblasti, ktoré môžu mať na starosti napríklad spracovávanie zvuku – krížová aktivácia. Ide o oblasti, ktoré sa nachádzajú poblíž.
Synestézia sa vyskytuje aj u novorodencov, ktorí ešte nemajú natoľko vyvinuté a špecializované nervové vlákna. Od 4. mesiaca dochádza k oddeľovaniu týchto spojov a k ich špecifikácii na rôzne podnety.
Š3: Dokázali by ste z pohľadu evolúcie vysvetliť, prečo oči niektorých zvierat obsahujú takmer iba tyčinky, prečo sa v očiach iných zvierat nachádzajú výhradne čapíky a prečo niektoré zvieratá vrátane človeka majú oba typy receptorov?
(+3 rozdiely medzi čapíkmi a tyčinkami)
O citlivosti zraku vzhľadom k vnímaniu svetla rozhodujú čapíky a tyčinky, nachádzajúce sa na sietnici.
1. Čapíky: aktivované za jasného svetla, receptory na vnímanie farieb, vnímanie ostrosti
2. Tyčinky: aktivované za šera alebo tmy, čiernobiele videnie, periférne videnie (potrebujú omnoho dlhší čas na adaptáciu napr. rýchlejšie si zvykneš na svetlo, keď ťa ožiari Slnko, ako keď máš vojsť z osvetlenej miestnosti do tmavej)
- Sietnica: tenká vrstva v zadnej časti oka, obsahuje žltú škvrnu a slepú škvrnu
- Žltá škvrna: najostrejšie videnie
- Slepá škvrna: miesto, kde nerv opúšťa oko, neobsahuje žiadne neuróny a tak sme v tejto oblasti k predmetom slepí
- Tyčinky a čapíky obsahujú fotopigmenty, chem. látky, kt. pohlcujú svetlo a vytvárajú nervový vzruch, ktorý sa prenáša cez bipolárne bunky ku gangliovým bunkám. Axóny gangliových buniek tvoria zrakový nerv, ktorý obsahuje informáciu o zrakovom vneme.
Čapíky sa nachádzajú v mieste žltej škvrny, teda v mieste najostrejšieho videnia. Každý čapík je napojený na samostatnú gangliovú bunku, z ktorej vychádza axón napojený na mozog (tvorba zrakového vnemu). Ak sa dostane svetlo k oku, reaguje iba jedna gangliová bunka, zníži sa aktivita susedných gangliových buniek, čím dochádza k veľmi ostrému videniu.
Tyčinky sa nachádzajú na okraji sietnice. Každá tyčinka je napojená na tri gangliové bunky (ak by svetlo pôsobilo na tyčinky, aktivovali by sa až 3 gangliové bunky naraz, čiže signál by sa dostal do mozgu, ale chýbala by informácia o presnom umiestnení zdroja svetla), a teda zabezpečuje periférne videnie - tyčinky umožňujú periférne videnie (nie je také ostré, ale dokážeme ho zaznamenať)
Rozdiely medzi čapíkmi a tyčinkami:
1. rozdielne rozmiestnenie na sietnici
2. aktivácia rozličnou úrovňou svetla
3. rozdielne videnie
ODPOVEĎ:
1. Prevažne tyčinky: Z pohľadu evolúcie by sa dalo predpokladať, že niektoré živočíchy jednoducho nepotrebujú toľko čapíkov (napríklad žralok žijúci v tmavom mori, nepotrebuje ani farebné ani ostré videnie. Skôr potrebuje tyčinky, ktoré mu pomáhajú v orientácii v šere a približnú detekciu polohy zdroja svetla, aby dokázal chytiť korisť. Rovnako napríklad netopiere lietajúce len v noci nepotrebujú čapíky na videnie počas dňa, kedy spia, ale potrebujú väčší počet tyčiniek na orientáciu v tme alebo krtko).
2. Prevažne čapíky: Napr. niektoré vtáky rozlišujú veľa farieb a majú v očiach prevahu čapíkov, lebo cestujú a lovia za dňa.
Človek sa od oboch prípadov rozlišuje, cez deň potrebuje aj farebné videnie, vnímanie väčšieho jasu, pri ktorom dokáže aj detailnejšie zaostrovať a rovnako aj tyčinky na orientáciu v tme a periférne videnie, ktoré mu pomáha lepšie sa zorientovať v priestore.
Š4: Ako by sa zmenil váš pohľad na život, keby ste neboli schopní vnímať bolesť? Čo by pre vás znamenala strata čuchu? Čo by pre vás bolo horšie a prečo?
Človek je schopný rozpoznať 10-40 tisíc rôznych pachov (viac rozvinutá u žien), no nespĺňa takú dôležitú úlohu ako u zvierat.
Citlivosť na bolesť je rovnako ako zmyslovými podnetmi ovplyvnená aj mysľou, očakávaniami a predchádzajúcimi skúsenosťami. Rovnako opiáty či anestetiká vplývajú na zníženie citlivosti voči bolesti (proces: stimulácia PAG – preadekvátna šedá hmota stredného mozgu spôsobí uzatvorenie nervových brán a zabráni sa tak prenosu bolesti pomocou neurónov. Tento proces sa nazýva vrátková teória vnímania bolesti (tie vrátka predstavujú tú bránu, ktorá zatvorí a neprenesie tak vzruch do mozgu).
ODPOVEĎ:
1. Strata čuchu:
- Komplikácie v každodennom živote, napríklad ťažšie rozpoznávanie ohrozenia, ako je únik plynu.
- Oslabenie schopnosti odlišovať medzi jedlom a nejedlom
- Môže ovplyvniť aj chuť k jedlu.
- Živočíchy komunikujú pomocou feromónov, chemických signálov, ktoré môžu ovplyvňovať správanie a interakcie medzi jednotlivcami. Strata čuchu by teda mohla ovplyvniť aj schopnosť komunikácie a interakcie s inými jedincami vo svojom prostredí.
- Strata citlivosti na bolesť:
- Strata schopnosti vnímať bolesť môže viesť k väčšiemu riziku pre zdravie, keďže bolesť často signalizuje potenciálne ohrozenie.
- Bolesť nás chráni pred poškodením tela a pomáha detekovať rôzne druhy poranení alebo ochorení.
- Bez schopnosti vnímať bolesť by sme sa mohli vystaviť väčšiemu riziku zranenia alebo poškodenia, pretože by sme stratili dôležitý signál varujúci pred nebezpečenstvom.
- Ľudia s poruchou vnímania bolesti umierajú skôr
Š5: Mala by sa chronická bolesť liečiť opiátmi?
- PRE:
- Niektoré výskumy naznačujú, že užívanie omamných látok na liečbu chronickej bolesti môže znížiť bolesť a zlepšiť náladu pacientov.
- Správne dávkovanie nemusí mať signifikantné riziko závislosti a môže tlmíť úzkosť a depresie.
- Riziká a vedľajšie účinky:
- Iné štúdie však varujú pred možnosťou vzniku závislosti a vedľajších účinkov užívania opiátov.
- Opiáty môžu viesť k závislosti a dokonca aj k užívaniu silnejších, ilegálnych drog.
- Vedľajšie účinky opiátov môžu zahŕňať depresie, úzkosť a poškodenie orgánov ako sú srdce a pečeň.
- Záver o predpisovaní opiátov:
- Vzhľadom na rozporné výsledky výskumov je predpisovanie opiátov ako liečby chronickej bolesti považované za predčasné.
- Opiáty sa zvyčajne predpisujú až v prípade, že iné formy liečby nezaberajú a bolesť pretrváva.
