8. PAMÄŤ Flashcards
Š1: Ako môže nárast veľkosti pracovnej pamäte ovplyvniť váš výkon v štandardizovanom teste porozumenia? Skúste vysvetliť, ako môžu byť ovplyvnené procesy chápania tvoriace podklad výkonu.
Pri naše pracovnej pamäti nám veľmi pomáha napríklad zhlukovanie, vďaka ktorému dokáže narásť naša kapacita (vieme si napríklad poprehadzovať písmená) a kódovanie. V našom chápaní si teda môžeme pospájať viacero faktov alebo písmen do nejakého kódu, vďaka ktorému si vybavíme napríklad obsah určitej časti prečítaného textu. Avšak ak naša pamäť obsahuje veľa kódov, ťažšie v nich hľadáme ten správny a horšie si vybavujeme. Pracovnú pamäť dokážeme používať pri riešení početných úloh ale aj komplexných problémov.
ODPOVEĎ:
1. Rozsah pochopenia: Pracovná pamäť je dôležitá pre udržanie informácií v krátkodobej pamäti a ich manipuláciu, čo je nevyhnutné pre procesy chápania. Ak máte väčšiu pracovnú pamäť, môžete udržať a manipulovať s väčším množstvom informácií naraz. To môže viesť k lepšiemu porozumeniu zložitejších úloh alebo textov, kde je potrebné udržiavať viacero premenných v mysli naraz.
- Flexibilita myslenia: S väčšou pracovnou pamäťou môžete rýchlejšie prechádzať medzi rôznymi aspektmi informácií a flexibilnejšie pristupovať k ich spracovaniu. To môže viesť k efektívnejšiemu riešeniu problémov a lepšiemu porozumeniu komplexných konceptov.
- Zvládanie komplexných informácií:*Štandardizované testy často obsahujú úlohy, ktoré vyžadujú porozumenie zložitých konceptov alebo vzťahov medzi informáciami. Väčšia pracovná pamäť vám môže pomôcť lepšie organizovať a spracovať tieto informácie, čo môže viesť k vyšším skóre v takýchto úlohách.
- Rýchlosť spracovania: Súvisí to so schopnosťou udržiavať viacero informácií v mysli naraz. Čím väčšia je vaša pracovná pamäť, tým rýchlejšie môžete spracovať informácie a vykonávať úlohy, čo je kľúčové pre štandardizované testy, kde časový tlak môže ovplyvniť výkon.
- Kvalita kódovania: Ak máte lepšiu pracovnú pamäť, môžete informácie lepšie kódovať a udržiavať vo vhodných formách. To môže znamenať, že informácie sú uložené efektívnejšie a sú k dispozícii pre ďalšie spracovanie a vybavovanie s väčšou presnosťou.
Š2: Zaoberali sme sa niekoľkými hypotézami o vplyve emócií na explicitnú dlhodobú pamäť. Niektoré hypotézy uvádzajú, že emócie podporujú pamäť (3), zatiaľ čo podľa iných hypotéz jej škodia (2). Podarilo by sa vám tieto odlišné tvrdenia zlúčiť?
Emočné faktory a vplyv emócií na pamäť:
Pozitívny vplyv:
- Opakovanie: Emočne nabité udalosti sa lepšie zapamätáme, pretože o nich viac uvažujeme a opakujeme si ich v mysli.
- Zábleskové spomienky: Živé a trvalé záznamy dôležitých udalostí, ktoré boli emočne nabité (napríklad, vražda prezidenta).
- Účinok kontextu: Lepšie si spomenieme na niečo, ak sme v rovnakej nálade a prostredí ako pri zapamätávaní.
Negatívny vplyv:
- Interferencia vybavovania kvôli úzkosti: Negatívna emócia bráni vybavovaniu a spôsobuje, že pamäť zlyhá.
- Vytesnenie: Traumatizujúci zážitok je presunutý do nevedomia, čo bráni prístupu k spomienke.
Zlúčenie:
Negatívny vplyv na pamäť majú predovšetkým spomienky s negatívnym emočným nábojom, ktoré sa nás priamo dotýkajú a spôsobujú traumu alebo úzkosť. Ide o tie situácie, ktoré nás osobne ovplyvnili a vyvolávajú v nás silné negatívne emócie, ako je strata blízkej osoby alebo traumatický zážitok. Tieto spomienky často vyvolávajú opakujúce sa myšlienky a sú ťažšie vybaviteľné z pamäte, pretože spôsobujú silný emočný stres.
Naopak, pozitívny vplyv na pamäť môžu mať spomienky s pozitívnym emocionálnym nábojom alebo aj negatívne, ktoré sa nás priamo nedotýkajú. Ide o situácie, ktoré síce môžu mať negatívny náboj, ale nepriamo nám neubližujú a neovplyvňujú nás tak silno. Príkladom môžu byť správy o udalostiach vo svete, ktoré nás neovplyvnili osobne, ale môžu mať negatívny náboj, ako je napríklad katastrofa alebo politická kríza. Tieto spomienky môžu byť ľahšie vybaviteľné a nemusia spôsobovať taký emocionálny stres ako tie, ktoré sa nás osobne dotýkajú.
Š3: Ako by ste sa na základe svojich nových vedomostí o explicitnej dlhodobej pamäte pripravovali na skúšku kladúcu dôraz na vybavovanie si faktických údajov?
Dlhodobá pamäť: explicitná (na vybavovanie faktov, udalostí, pričom vnímame že sa stali v určitom čase a mieste, je vedomá) a implicitná (slúži na zapamätanie si zručností, je nevedomá)
- Kódovanie v dlhodobej pamäti: kódovanie významu, fonologické kódovanie (kódovanie akustiky), tvorením vodítok, prepracovanie významu materiálu
- Uchovanie v dlhodobej pamäti: organizovaním kódovania, opakovanie, vďaka kontextu, emočne nabité si lepšie uchováme
- Vybavovanie v dlhodobej pamäti: cez vodítka, cez význam, spojitosti a prepájania, cez proces prehľadávania, cez proces aktivácie
ODPOVEĎ:
1. vhodná metóda na zapamätávanie faktických údajov je organizácia, prepracovanie a nácvik vybavovania.
2. OPAKOVANIE (kartičky-spaced repetition)
3. mnémonické pomôcky, ako metóda loci a kľúčové slová (asociácia s niečím, čo už v dlhodobej pamäti mám - niečo znie ako niečo, rozchod kačiek - pozor na interferenciu, príliš veľa kačiek)
4. PQRST - Preview, Question (čo mi nie je jasné), Repetition (opakujem), Self-recitation (nahlas), Test
5. prepracovala by som si význam - vyhľadávam si detaily o obsahu
Š4: Uviedli sme, že detská amnézia je spojená s vývojom hippokampu. Aké ďalšie psychologické faktory môžu k detskej amnézii prispievať? (Spomeňte si, k akým zásadným zmenám dochádza okolo tretieho roku.)
Hippokampus – dozrieva v 2 rokoch. dlhodobá pamäť na uchovávanie informácií po dobu niekoľko minút či rokov, konkrétne stred spánkového laloku, pri jeho poruche sú problémy len s dlhodobou pamäťou, krátkodobá pamäť nie je poškodená
ODPOVEĎ:
1. vývin jazykových schopností (Piaget-predoperačné št.) - okolo 3. roka dieťa začne rozprávať - používať symboly na vyjadrenie konceptov. Spomienky z predošlého štádia sa môžu ťažko dekódovať, lebo sú v neverbálnej forme.
2. v najskoršom detstve sa dieťa nevníma ako oddelená bytosť od jeho matky - vysvetľuje, prečo dieťa nemá autobiografické spomienky.
3. dozrieva mu mozog (napr. prefrontálny kortex, kt. zrie veľmi pomaly a dozrieva v mladšej dospelosti, ale v ranom detstve prichádza k prvým štádiám jeho dozrievania. prefront. kortex u dospelých ľudí komunikuje s hipokampom pri tvorbe dlhodobých spomienok. malé deti majú oslabené aj tieto neurónové prepojenia medzi oblasťami.
4. Freud - deti vytláčajú najskoršie spomienky z povedomia kvôli ich sex. povahe (dojčenie).
5. hlavne nie sú schopné informácie správne zakódovať a tak sa ich učiť opakovaním, nevedia ich posunúť z krátkodobej pamäte do dlhodobej explicitnej.
