5. VNÍMANIE

Question 1

Š1: Ako je podľa vás možné, že mozog dokáže riešiť toľko problémov rozdelením práce medzi špecializované oblasti? Aké to prináša výhody a naopak aké nevýhody?

Answer 1

Mozog si delí prácu tak, že iné oblasti spracovávajú napríklad zrakové vnemy, iné sluchové a ďalšie sa zase sústredia na zapamätávanie či riadenie pohybu. Rovnako je oddelený napríklad aj systém rozpoznávania objektov a systém lokalizácie objektov (v jednej chvíli vieme povedať o aký objekt sa jedná a aj kde sa nachádza).

ODPOVEĎ:
Funkčná špecializácia - mozog rieši úlohy rozdelením do špecializovaných oblastí.
- neuróny v každej oblasti sú špecializované (zrak v zrakovej kôre, sluch v spánkovom laloku, pamäťové procesy v hipokampe).
- na spracovaní napr. zrakového podnetu najprv pracuje zraková kôra (rozpoznanie tvaru, veľkosti), a potom sa informácia prostredníctvom nervových dráh posiela do iných častí, ktoré na jeho spracovanie potrebujeme (napr. hipokampus - pamäť na rozpoznanie objektu)

Výhody:
- zvýšenie efektivity (každá oblasť sa sústredí na vlastnú úlohu)
- špecializácia každej oblasti zvyšuje jej presnosť v riešení úloh
- schopnosť robiť viac vecí naraz (napr. šoférovanie a konverzácia) - jedna z činností musí byť automatizovaná
- synaptické prepojenia a nervové dráhy umožňujú koordináciu procesov zo špecializovaných oblastí. napr. corpus callosum prepája 2 hemisféry.

Nevýhody:
- poškodenie konkrétnej časti mozgu môže znamenať, že človek nebude schopný riešiť úlohy konkrétneho typu (napr. poškodenie amygdaly - neschopnosť rozoznať výraz tváre vyjadrujúci strach) - ale zároveň neuroplasticita mozgu umožňuje, aby iné oblasti aspoň z časti prebrali funkciu poškodenej časti.
- porušenie komunikačných kanálov medzi časťami mozgu môže porušiť jeho schopnosť koordinovania procesov (rozštiepený mozog - poškodený corpus callosum)

Question 2

Š2: Predstavte si, ako by ste od tejto chvíle prežívali zrakové podnety, keby ste neboli schopní vnímať pohyb. Ako vnímanie pohybu prispieva k prežívaniu sveta ako koherentného (spojitého) prostredia?
(3 typy pohybu)

Answer 2

Vnímanie pohybu je dôležitou súčasťou zrakového vnímania, kedy nemáme informáciu len o polohe nejakého objektu, ale aj o dráhe, na ktorej sa pohybuje.
1. Stroboskopický pohyb: najjednoduchšie znázornenie pohybu, ktoré sa dá vytvoriť krátkym zábleskom svetla v tme, ktoré je nasledované zábleskom iného svetla pár milisekúnd neskôr, umiestneného blízko prvého svetla. Na rovnakom princípe funguje aj film, ktorý je tvorený radou rozličných obrázkov premietaných na plátno v rýchlom slede za sebou. (Autorom je Wertheimer). Nedochádza k pohybu objektu na sietnici.
2. Indukovaný pohyb: ide o jav, kedy sa hýbe väčší objekt, ktorý obklopuje menší statický objekt. Vzniká dojem, že pohyb vytvára vlastne menší pohyb (napr. pozeráte sa na budovu, za ktorou sa hýbu oblaky, máte pocit, že nie oblaky sú v pohybe, ale budova). Rovnako neprichádza k pohybu po sietnici. (Autor: Duncker).
3. Skutočný pohyb: ide o vnímanie pohybu objektu po všetkých bodoch v priestore. Niektoré pohyby sú vytvárané na základe pohybu očí po statickom objekte (napríklad čítanie), iné sú tvorené sledovaním pohybujúceho sa objektu (napr. lietajúci vták). Pri skutočnom pohybe mozog zaznamenáva z motorických oblastí pohyby očí a posúva ich do zrakovej oblasti, čím je vytvorený efekt pohybu.

ODPOVEĎ:
1. Statické obrazy a plynulosť sveta:
- Schopnosť vnímať pohyb nám umožňuje vnímať svet ako plynulé prostredie.
- Bez vnímania pohybu by sme pravdepodobne videli iba statické obrazy, čo by nám narúšalo predstavu o plynulosti sveta.

2. Orientácia v priestore:
   
   • Vnímanie pohybu nám pomáha rozlíšiť medzi statickými objektmi a objektmi v pohybe, čo nám uľahčuje orientáciu v priestore.
     - Takýto človek by nemohol napríklad hrať hry, šoférovať a pravdepodobne ani sa učiť, lebo by sa nevedel sústrediť na jednu podstatnú vec.
3. Vzťahy a interakcie:
   
   • Vnímanie pohybu nám umožňuje identifikovať vzťahy a sledovať interakcie medzi objektmi.
   • Tieto informácie nám pomáhajú predpokladať budúce udalosti a reagovať na ne.
   • Bez schopnosti vnímať pohyb by naše reakcie pravdepodobne boli spomalené a značne obmedzené, keďže by sme nedokázali adekvátne reagovať na pohyblivé udalosti vo svojom prostredí.
4. Vnímanie hĺbky
   - objekty by sa javili ako ploché, splývali by s pozadím, čo by sťažilo identifikáciu objektov, ale aj vnímanie hĺbky a vzťahov medzi objektmi.

Question 3

Š3: Niektorí ľudia sú skeptickí voči štúdiám biologických prístupov k vnímaniu a správaniu. Ako by ste argumentovali takýmto ľuďom na základe informácií o zraku a o správaní, ktoré je riadené zrakom?

Answer 3

1. Na základe biologických poznatkov vieme presne popísať, ako vchádza obraz do oka alebo zvuk do ucha, vôňa do čuchového systému a chuť do chuťového.
   - Vieme, že pri spracovávaní zrakového podnetu fotoreceptory v oku vytvárajú nervový vzruch, ktorý je prenášaný neurónmi do zrakovej kôry v mozgu. Zobrazenia mozgu ako MRI nám umožňuje vidieť, že pri spracovávaní zrakového vnemu sa aktivuje zraková kôra.
2. Na základe toho, čo vidíme a počujeme alebo cítime, si dokážeme utvárať PREDSTAVU o svete, vnímať jeho jednotlivé aspekty, tvoriť si skúsenosť a zážitky.
3. zrak nám umožňuje navigáciu v priestore (napr. ľudia, ktorí majú úplnú stratu zraku, sa musia spoliehať na iné zmysly, ako je sluch a hmat, aby sa vedeli orientovať a navigovať svoje pohyby).
4. Napr. Prostredníctvom princípu lokalizácie vieme určiť, kde sa predmety v miestnosti nachádzajú. Biologický prístup nám tento jav opisuje na základe zobrazovania týchto predmetov na sietnici v našom oku. Ak je predmet vzdialenejší, vytvorí menší obraz na sietnici, zatiaľ čo predmet bližšie k nám vytvorí väčší obraz.
5. SPRÁVANIE: Na základe týchto informácií náš mozog vie nasmerovať naše správanie podľa toho, či chceme dosiahnuť na predmet, ktorý je nám bližšie, alebo na ten, ktorý je vzdialenejší. Tento proces nám umožňuje efektívne interagovať so svetom okolo nás a prispôsobiť naše správanie podľa situácie a cieľov, ktoré máme.

Question 4

Š4: Ako nám selektívna pozornosť pomáha pri každodennom vnímaní? Ako by ste šoférovali auto v meste, kde by nikto nemal schopnosti selektívneho vnímania?

Answer 4

Selektívna pozornosť: ide o pozornosť, kedy sa sústredíme len na tie objekty, ktoré sú predmetom nášho záujmu. Čiže selektujeme, čomu sa bude naša pozornosť venovať.

ODPOVEĎ:
Selektívna pozornosť nám pomáha teda sústrediť sa iba na najdôležitejšie alebo najzaujímavejšie objekty v okolí a tie potom spracovávať. Ak by sme túto schopnosť nemali, museli by sme pozornosť venovať každému jednému aspektu v našom okolí a posunúť ho tak aj na ďalšie spracovávanie. Náš mozog by bol tak zahltený informáciami, spôsobilo by to zmätenosť, nedokázali sme sa v toľkom množstve zorientovať, čo z toho je pre naše prežitie a rozvoj potrebné a čo nie. Pri šoférovaní využívame selektívnu pozornosť tak, že pozornosť venujeme veciam ako chodcovia na ceste, dopravné značky, svetelné signály od auta pred nami atď. a nevenujeme ju veciam ako sú bilboardy alebo vtáky lietajúce na oblohe. Keby sme žili v meste, kde by nikto nemal schopnosti selektívneho vnímania, premávka by bola chaotická a nebezpečná. Ľudia by boli preplnení informáciami a nedokázali by efektívne reagovať na dôležité podnety. Vodiči by mohli mať ťažkosti s rozlišovaním medzi rôznymi aspektmi cesty a mohli by sa zvyšovať riziká dopravných nehôd. Pri šoférovaní by sme museli byť mimoriadne ostražití a dať si záležať na tom, aby sme sa uistili, že ostatní šoféri venujú pozornosť našim signálom.

Question 5

Š5: Akým spôsobom je ovplyvnené správanie maliara prostredníctvom konštanty farby a konštanty tvaru? V čom by mohla byť jeho práca ťažšia, ak by tieto konštanty neboli prítomné?

Answer 5

Konštanta farby: vnímaná farba sa nemení napriek výraznej zmene jasu okolia a intenzity svetla, ktoré na farbu dopadá (jednoduchšie, o bielej farbe nepoviete, že je šedá len kvôli tomu, že je na ňu vrhnutý tieň).
Konštanta tvaru: tvar objektu je vnímaný rovnako, napriek tomu, že sa jeho obraz na sietnici mení (dvere vnímame rovnako či sú zatvorené alebo otvorené, nikdy pri ich otvorení nepovieme, že sú užšie)

ODPOVEĎ:
Ak by umelec nemal schopnosť tvorenia stálosti obrazu o tvare alebo farbe nejakého objektu, sťažovalo by mu to kreslenie. Nedokázal by povedať, ako skutočne dvere vyzerajú (ak to chceme objasniť na našom príklade s dvermi) a teda ako majú na jeho obraze vyzerať. Rovnako by nevedel posúdiť, aká je vlastne farba tých dverí, keď raz za šera sú tmavošedé a pri žiarivom svetle biele.
- napr. krajinomaľba - poloha Slnka sa neustále mení počas dňa, maliar by maľoval farby nekonzistentne, vždy by bol tieň niekde inde
+ Napr. navrhnutie prototypov vecí s reálnym využitím - auta, domu, ..