+ 2biologické základy Flashcards
Nervová sústava
- delenie
- CNS – Centrálna nervová sústava (Mozog a miecha)
- PNS – Periférna nervová sústava (somatický sústava a autonómna sústava)
a) Somatická sústava – prenáša vzruchy (impulzy) zo zmyslových receptorov, svalov
a povrchu tela a prenáša vzruchy tiež spätne k ním.
▪ Senzorické nervy (Afetenrné) somatickej sústavy prenášajú informácie o podnetoch z kože, svalov, kĺbov do centrálnej nervovej sústavy. (z tela do CNS) Vďaka tomu si uvedomujeme bolesť, tlak alebo zmeny teploty.
▪ Motorické nervy (Eferentné) somatickej sústavy prenášajú vzruch z centrálnej
nervovej sústavy do svalov, kde spúšťajú ich činnosť. (z CNS do tela) Tieto nervy ovládajú všetky svaly, ktoré používame pri voľných pohyboch a pri vôľou neovládaných zmenách postoja a rovnováhy.
b) Autonómna sústava – spája vnútorné orgány a žľazy (automatické a mimovoľné
funkcie ako napríklad tep srdca) Nervy autonómnej sústavy vedú do vnútorných
orgánov a z nich a regulujú napríklad dýchanie, rýchlosť srdcového tepu a trávenie.
Neurón a jeho stavba
Základná jednotka nervovej sústavy – je to špecializovaná bunka, ktorá prenáša nervové vzruchy k ďalším neurónom, žľazám a svalom.
- Z tela neurónu vyvierajú DENDRITY - krátke výbežky, ktoré prijímajú nervové vzruchy od iných neurónov.
- Z tela neurónu vyčnieva štíhla trubica, AXÓN, ktorý prenáša správy ďalším neurónom. Na konci sa axón vetví do mnohých tenkých výbežkov. Na koncoch týchto výbežkov sú malé zdurenia nazývané synaptické zakončenia.
- SYNAPTICKÉ ZAKONČENIA sa v skutočnosti nedotýkajú susedného neurónu. Medzi synaptickým zakončením a bunkovým telom alebo dendritmi prijímajúceho neurónu je nepatrná medzera. Toto spojenie sa nazýva SYNAPSIA a tá nepatrná medzera sa volá SYNAPTICKÁ ŠTRBINA.
3 kategórie neurónov
- Senzorické neuróny – prenášajú do centrálnej nervovej sústavy vzruchy prijímané receptormi.
- Receptory – špecializované bunky v zmyslových orgánoch, svaloch, koži a kĺboch. Zaznamenávajú fyzikálne alebo chemické zmeny a prevádzajú tieto informácie do podoby vzruchov, ktoré putujú senzorickými neurónmi.
- Motorické neuróny - prenášajú signály z centrálnej nervovej sústavy k svalom a žľazám.
Nerv a jeho stavba
Nerv - zväzok dlhých axónov, ktoré patria stovkám alebo tisíckam neurónov. Napr. zrakový nerv prenáša signály z oka do mozgu. Jednotlivý nerv môže obsahovať axóny senzorických aj motorických neurónov.
Bunkové telá neurónov sa v nervovej sústave obvykle vyskytujú v zhlukoch. V mozgu a mieche sa skupina bunkových tiel neurónov označuje ako NUKLEUS (jadro). Skupina bunkových tiel neurónov ktoré sa nachádzajú mimo mozgu alebo miechy označujeme ako GANGLION.
Prenos akčného potenciálu (11) - CHECKTHIS
- Nervový vzruch (akčný potenciál)
- Informácie sa po neuróne šíria vo forme nervového vzruchu nazývaného akčný potenciál.
- Akčný potenciál je elektrochemický vzruch, ktorý sa šíri od bunkového tela na koniec axónu.
- Pohyb iontov
- Akčný potenciál vzniká pohybom elektricky nabitých molekúl (iontov) do neurónu a z neurónu.
- Bunková membrána neurónu je polopriepustná, umožňuje priechod niektorým iontom cez iontové kanály.
- Iontové kanály
- Iontové kanály sú bielkovinové molekuly regulujúce tok iontov (Na+, K+, Cl-) cez bunkovú membránu.
- Každý kanál je selektívny a umožňuje priechod len jednému typu iontu.
- Anestetikum novokaín blokuje sodíkové kanály, zabraňujúc signálom dosiahnuť mozog.
- Kľudový potenciál
- Neurón, ktorý nevytvára akčný potenciál, je v stave kľudu s kľudovým potenciálom -70 mV.
- Membrána je nepriepustná pre Na+ a priepustná pre K+, udržiavané iontovými pumpami.
- Stimulácia neurónu
- Neurón sa depolarizuje, keď je stimulovaný, čo môže viesť k vzniku akčného potenciálu.
- Ak potenciál dosiahne -55 mV (excitačný prah), membrána sa stane nestabilnou a vzniká akčný potenciál.
- Šírenie akčného potenciálu
- Akčný potenciál sa šíri axónom rýchlosťou 1 až 120 metrov za sekundu.
- Myelínová pošva, tvorená gliovými bunkami, urýchľuje šírenie vzruchu (saltatórne vedenie).
- Poruchy myelínu
- Roztrúsená skleróza ničí myelínové pošvy, čo vedie k motoricko-nervovým dysfunkciám.
- Zákon všetko alebo nič
- Neuróny pracujú podľa zákona všetko alebo nič – akčný potenciál sa buď spustí, alebo nie.
- Intenzita stimulu sa prejavuje frekvenciou akčných potenciálov a počtom aktívnych neurónov.
- Synaptický prenos
- Akčný potenciál dosiahne synaptické zakončenie, kde stimuluje uvoľnenie neurotransmitterov.
- Neurotransmittery sa viažu na receptory v postsynaptickom neuróne, meniace priepustnosť iontových kanálov.
- Excitácia a inhibícia
- Excitačné účinky umožňujú vstup kladne nabitých iontov (Na+), zvyšujú pravdepodobnosť akčného potenciálu.
- Inhibičné účinky umožňujú vstup záporne nabitých iontov (Cl-) alebo výstup kladne nabitých iontov (K+), znižujú pravdepodobnosť akčného potenciálu.
- Odstraňovanie neurotransmitterov
- Neurotransmittery sú odstránené procesom spätného vychytávania alebo odbúravania enzýmami v synaptickej štrbine.
Neurotransmittery
- hlavné rozdelenie
- 6 neurotransmitterov, ktoré ovplyvňujú správanie
Typy účinkov:
- Niektoré neurotransmitery majú vždy excitačný alebo inhibičný účinok.
- Iné môžu mať excitačný alebo inhibičný účinok v závislosti od typu receptora.
- Acetylcholín:
- Pôsobí prevažne excitačne, ale môže mať aj inhibičné účinky podľa typu receptorov.
- V hipokampe (ktorý tvorí nové spomienky)
- Uvoľňuje sa na nervosvalových platničkách, kde spúšťa svalové kontrakcie.
- Súvisí s pamäťou a pozornosťou; prenáša signály medzi nervami a svalmi.
- Noradrenalín:
- Produkcia prebieha hlavne v mozgovom kmeni.
- Kokaín a amfetamíny spomaľujú jeho spätné vychytávanie, čím predlžujú účinok.
- Lithium urýchľuje spätné vychytávanie, stabilizuje náladu.
- Psychostimulanciá zvyšujú hladinu, nízka hladina prispieva k depresii.
- Dopamín:
- Chemicky podobný noradrenalínu; spojený s príjemnými pocitmi.
- Vysoká koncentrácia môže spôsobiť schizofréniu; nízka koncentrácia Parkinsonovu chorobu.
- Prenáša účinky prirodzených potešení a návykových látok.
- Serotonín:
- Reguluje náladu; nízka hladina je spojená s depresiou.
- Inhibítory spätného vychytávania serotonínu pôsobia ako antidepresíva.
- Dôležitý pri regulácii spánku a chuti k jedlu; používa sa pri liečbe bulímie.
- LSD sa viaže na receptory serotonínu.
- Glutamát:
- Hlavný excitačný neurotransmitter v mozgu.
- Súvisí s pamäťou a učením; NMDA receptor ovplyvňuje tieto procesy.
- GABA:
- Hlavný inhibičný neurotransmitter.
- Pikrotoxin blokuje GABA receptory, čo spôsobuje kŕče.
- Benzodiazepíny, ako diazepam, majú upokojujúce účinky vďaka GABA.
Základné usporiadanie mozgu
- Zadný mozog
- Stredný mozog
- Predný mozog
Zadný mozog (4 oblasti)
Zadný mozog
- nachádza sa na vrchole miechy a riadi základné životné funkcie.
- Predĺžená miecha (Medulla oblongata)
- Prvé mierne rozšírenie chrbtovej miechy pri vstupe do lebky sa
- riadi dýchanie a niektoré reflexy, ktoré pomáhajú udržiavať vzpriamený postoj. - Varolov most
- nachádza sa nad predĺženou miechou - v tomto bode sa krížia hlavné nervové dráhy prechádzajúce z miechy takže pravá strana mozgu je spojená s ľavou polovicou tela a naopak.
- riadenie pozornosti a načasovanie spánku - Retikulárna formácia
- sieť od mozgového kmeňa až po Thalamus
- riadi stav bdelosti, ovplyvňuje schopnosť zamerať sa na určité podnety
- všetky zmyslové receptory majú nervové vlákna, ktoré vedú do retikulárnej formácie. RF pôsobí aj ako filter: niektorým senzorickým informáciám umožní preniknúť
do oblasti mozgovej kôry (teda do vedomia) a iné zmyslové informácie blokuje. - Mozoček
- nachádza sa nad predlženou miechou
- koordinácia pohybu, učenie nových motorických pohybov
- priame nervové spojenie medzi mozočkom a prednou časťou mozgu súvisí s rečou, plánovaním a uvažovaním.
Stredný mozog (2 oblasti)
Stredný mozog
- je relatívne malý. Nachádza sa priamo nad varolovým mostom a je obklopený predným mozgom. Stredný mozog obsahuje dva malé útvary:
- Colliculus superior a Colicullus inferior - sú dôležité pri prenášaní senzorických informácií do mozgu a pre ovládanie pohybu (vrátane pohybu očí)
- Substantia nigra – Čierne jadro - Významná súčasť dopamínovej dráhy. Práve táto oblasť je pri pacientoch postihnutých parkinsonovou chorobou degradovaná.
Predný mozog
- je relatívne veľký a prekrýva stredný mozog a časť zadného mozgu
- veľkú časť predného mozgu tvorí veľký mozog (cerebrum)
- vonkajšia vrstva veľkého mozgu sa nazýva mozgová kôra (kortex), ktorá je pre mnoho psychologických funkcií najdôležitejšou oblasťou v mozgu
- ostatné útvary ako talamus, hypotalamus a oblasti obsahujúce limbický systém sa nachádzajú tesne pod veľkým mozgom a sú označované za subkortikálne štruktúry (podkôrové)
- Talamus
- nachádza sa tesne nad stredným mozgom, vnútri mozgových hemisfér
- sú to dve vajcovité skupiny jadier nervových buniek
- pôsobí ako prepínacia stanica, ktorá vysiela do veľkého mozgu informácie prichádzajúce zo zmyslových receptorov - Hypotalamus
- oveľa menší útvar ako talamus
- nachádza sa tesne pod talamusom
- riadi príjem potravy, tekutín a sexuálne správanie
- riadi autonómnu nervovú sústavu a udržuje homeostázu (rovnovážne funkcie typické pre zdravý organizmus)
- významnú úlohu hrá pri vnímaní emócií a pri reakciách na stresové situácie - Hypofýza
- najdôležitejšia súčasť endokrinnej sústavy
- umiestnená priamo pod hypotalamom
- pomocou hypofýzi riadi endokrinnú sústavu a vylučovanie hormónov - Limbický systém
- nachádza sa okolo mozgového jadra, tesne spätý s hypotalamom
- kontroluje niektoré formy inštinktívneho správania riadené mozgovým jadrom
a. Hipokampus
- má zvláštny význam pre pamäť
- poškodenie hipokampu spôsobuje problémy s pamäťou (schopnosť spomenúť si na staré udalosti, ale nie na nové po operácii)
b. Amygdala
- mandľovitý útvar hlboko v mozgu
- dôležitá pre emócie, najmä strach
- ľudia s poškodením amygdaly nedokážu rozoznať výraz tváre vyjadrujúci strach a naučiť sa novým reakciám na strach
Mozgová kôra
- každá senzorická oblasť vysiela informácie do špecifických oblastí mozgovej kôry
- motorické reakcie a pohyby časti tela sú riadené špecifickými oblasťami mozgovej kôry
- zvyšok mozgovej kôry, ktorý nie je senzorický ani motorický, sa skladá z asociačných oblastí spojených s pamäťou, myslením a rečou
- kôra má sivú farbu, pretože je tvorená neurónmi bez myelínového obalu
- vnútorná časť veľkého mozgu je tvorená väčšinou myelinizovanými axonmi a má bielu farbu
- kortex je tvorený dvoma hemisférami, pravou a ľavou, ktoré spája svorové teliesko (corpus callosum)
- každá hemisféra je rozdelená na štyri laloky: frontálny, parietálny (temenný), okcipitálny (tylok) a spánkový, ktoré vykonávajú rôzne funkcieI. Centrálna brázda
- oddeľuje frontálny a parietálny lalok
- nachádza sa tam primárna motorická oblasť, ktorá riadi voľný pohyb telaII. Parietálny lalok
- obsahuje primárnu somatosenzorickú oblasť (teplo, chlad, dotyky a telesné pohyby)III. Okcipitálny lalok
- zadné časti obsahujú primárnu zrakovú oblasťIV. Spánkový lalok
- povrch obsahuje primárnu sluchovú oblasťV. Frontálny lalok
- asociačné oblasti hrajú úlohu v pamäťových procesoch súvisiacich s riešením problémov
VI Broccova oblasť
- centrum reči, čelný lalok ľavej hemisféry, priamo nad postrannou brázdou
- porucha (afázia) spôsobuje nesrozumiteľnú reč (len podstatné mená, zlá artikulácia), zatiaľ čo rozumejú reči a písanému slovu
VII. Wernickeho oblasť
- ľavá hemisféra, spánkový lalok
- porucha (receptívna afázia) spôsobuje zrozumiteľnú, ale nezmyselnú reč, neschopnosť rozumieť slovám
- Wernickeho-Geschwindov model vysvetľuje, ako sa artikulačné a sluchové vzorce slov ukladajú a spracovávajú v Broccovej a Wernickeho oblasti
