10. MOTIVÁCIA Flashcards
Š1: Do akej miery sú vaše stravovacie návyky riadené fyziologickými potrebami? Do akej miery sú ovplyvnené genetickými faktormi? A do akej miery na ne pôsobia vplyvy prostredia?
- Fyziologické: Stravovacie návyky sú do veľkej miery ovplyvnené fyziologickými potrebami. Signály hladu a sýtosti sú spracované mozgom a výsledkom je motivácia jesť. Hlad = nedostatok glukózy, ktorá je potrebná pre fungovanie neurónov v mozgu. Sýtosť = látky z potravy aktivujú signály putujúce do mozgu, napr. rozpínanie žalúdka – blúdivé nervy sprostredkujú signál do mozgu, dvanástnik - hormón cholecystokinin sa cez krv dostane do mozgu, pečeň – nervové receptory vysielajú najcitlivejší signál.
- Genetické faktory taktiež hrajú dôležitú úlohu v stravovacích návykoch. Napr. obezita – nemusí byť zapríčinená prejedaním sa, ale genetikou. Každý jedinec na základe génov inak spaľuje kalórie – rýchly metabolizmus vs. tukové zásoby. Gény – ak máme napr. rodičov obéznych, je väčšia šanca, že budeme aj my obézny, než keby sme mali neobéznych rodičov. (Experiment – dvojčatá a príjem kalórií = u každého páru dvojčiat, bola hmotnosť zvýšená individuálne tj. rozhodujú o tom gény (súrodenci pribrali na tom istom mieste rovnako, avšak iný pár dvojčiat pribral rovnako na iných miestach a v inom rozsahu)). Chuťová preferencia a averzie.
- Prostredie: kultúrne normy (typ jedla)
- učenie a sociálne učenie: klasické podmieňovanie (naučím sa mať rada chuť alkoholu, lebo ma lákajú jeho fyziologické účinky - opitosť)
- kultúra, socioekonomická skupina: Spojené štáty – obezita u ľudí s nízkym socioekonomickým postavením, opak – rozvojové krajiny – obezita u ľudí s vysokým socioekonomickým postavením / typická kuchyňa v danej kultúre
Š2: Prečo podľa vášho názoru rada ľudí verí, že sexuálna túžba a správanie sú u ľudí silno ovplyvnené hormónmi, aj keď dôkazy tento názor nepotvrdzujú?
Základ našej sexuálnej identity je položený už v maternici, aj keď začíname pohlavne dozrievať až v puberte. A preto čo sa týka sexuality, je potrebné rozlišovať medzi dospelou sexualitou (tá, ktorá začína zmenami v puberte) a raným sexuálnym vývinom. V mnohých aspektoch sexuálneho vývoja a dospelej sexuality je základnou otázkou miera, do akej je sexuálne správanie a cítenie výsledkom biologického vplyvu t.j. hormónov, vplyvom prostredia a učenia (ranné skúsenosti a kultúrne normy) alebo interakciou oboch. Už v ranom vývine si jedinec vytvára gender identitu – muž sa typicky považuje za muža, rozmýšľa tak o sebe atď. (to isté aj žena). Niekoľko mesiacov po počatí na základe chromozómov vieme určiť čo sa z embrya vyvinie – muž (XY), žena (XX). Akonáhle sa vyvinú sexuálne žľazy, začnú produkovať pohlavné hormóny (dôležité hormóny sú androgény napr. testosterón – nedostatok androgénov = žena, dostatok = muž), ktoré riadia vývoj vnútorných a vonkajších pohlavných orgánov. Vplyv androgénov (hormónov) je androgenizácia - má vplyv aj na mozgové štruktúry tj. napr. maskulinizácia mozgu a zodpovednosť za maskulínne rysy a správanie. V dospelej sexualite hrajú hormóny taktiež dôležitú úlohu. V puberte nastávajú hormonálne zmeny – vylučujú sa pohlavné hormóny (gonadotropíny), ktoré putujú cez vaječníky/semenníky a produkujú vajíčka/spermie.
ODPOVEĎ:
Dôvody pre verenie v silný vplyv hormónov na sexuálnu túžbu a správanie:
1. biologické dôvody: Základným dôvodom je presvedčenie, že hormóny hrajú kľúčovú úlohu v určovaní našej sexuálnej identity už v maternici. Chromozómy XY u mužov a XX u žien spúšťajú produkciu hormónov, ktoré ovplyvňujú vývoj pohlavných orgánov a aj mozgu. Táto predstava spôsobuje, že ľudia veria, že hormóny riadia aj naše mozgy, vrátane sexuálneho správania a túžby.
2. Vývin identity: Na základe biologických faktorov, ako sú hormóny, sa jednotlivec formuje ako muž alebo žena a vytvára si genderovú identitu. Napríklad, mužské hormóny môžu spôsobiť, že sa vnímame ako muži a správame sa podľa toho.
3. Puberta: Hormonálne zmeny v puberte ovplyvňujú sexuálne správanie a túžbu, keďže stimulujú produkciu pohlavných buniek (spermie, vajíčka).Tieto zmeny ľuďom dávajú dojem, že hormóny majú rozhodujúci vplyv na sexuálne správanie a túžbu.
4. Iné biologické dôkazy: Mnoho štúdií ukazuje, že prostredie má väčší vplyv na sexualitu, ale ľudia sa môžu sústrediť na iné, napr: experiment, kde chlacov s poškodenými genitáliami vychovávali ako dievčatá - v puberte, kedy sa ich orgány začali podobať mužským, sa začali identifikovať ako muži)
5. Tradičné predstavy: Predstava o silnom vplyve hormónov na sexuálne správanie a túžbu je zakorenená v kultúre a tradícii. Aj keď výskumy naznačujú, že prostredie má rozhodujúci vplyv, mnohí ľudia stále veria v silný biologický determinant sexuality
Dôkazy, ktoré tento názor nepotvrdzujú:
- Vplyv prostredia: Štúdie ukázali, že prostredie, v ktorom sa jedinec nachádza, má väčší vplyv na jeho správanie a genderovú identitu ako hormóny. Množstvo prípadových štúdií, kde deti boli vychovávané ako deti opačného pohlavia ukázal, že prostredie môže ovplyvniť genderovú identitu viac ako biologické faktory.
- Kolízia medzi hormónmi a prostredím: Ďalším príkladom je výskum chemikálie DES, ktorú užívali tehotné ženy a mala podobný účinok ako testosterón na plod. Avšak, neskôr sa zistilo, že táto látka nemala signifikantný vplyv na správanie detí po narodení.
Celkovo povedané, hoci hormóny zohrávajú dôležitú úlohu v určovaní pohlavia a vývoji sexuálnej identity, vplyv prostredia sa zdá byť ešte dôležitejší a môže prevážiť nad hormonálnymi vplyvmi, ako ukázali uvedené experimenty.
