vznik sp Flashcards

1
Q

VZNIK SP

A

V roku 1908 nezávisle na sebe publikované učebnice sociálnej psychológie:
Mc Dougalla
Ross
McDougall bol psychológ, Ross bol sociológ

Prvou známou knihou, venovanou sociálnej psychológii s uvedením označenia disciplíny v názve bola práca A.Vierkandta

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Predpoklady vzniku SP:

A

Dav – správanie ľudí vo veľkých sociálnych zoskupeniach sa odlišovalo od ich bežného správania

Experimenty v laboratóriách demonštrovali, že už samotná prítomnosť inej osoby má mnohostranný vplyv na správanie účastníkov

Človek ako občan (žiak, pacient atď.) je objektom (obeťou?) pravidiel a služieb, ktoré mu záväzne poskytuje spoločnosť. Psychológia, v spolupráci s inými vednými odbormi, odkryla tieto témy – v mene lepšieho uplatnenia humanistických princípov:

Vznik empirického výskumu v sociológii stimuloval záujem psychológov o psychológiu sociálnych skupín

Základné zistenia z výskumu kognitívnych funkcií (vnímanie …) a neskôr inteligencie ukázali na význam sociálneho prostredia pri utváraní psychiky – socializácia

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Experimenty v laboratóriách demonštrovali, že už samotná prítomnosť inej osoby má mnohostranný vplyv na správanie účastníkov

A

Prvý experiment v dejinách uskutočnil Normat Triplett a popísal fenomén, nazvaný neskôr ako sociálna facilitácia.

Cyklisti v skupine dokážu podať lepší výkon, ako jednotlivci – aj predpokladané alebo očakávané sociálne hodnotenie (prítomnosť iných) má preukázateľný vplyv na podaný výkon.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Človek ako občan (žiak, pacient atď.) je objektom (obeťou?) pravidiel a služieb, ktoré mu záväzne poskytuje spoločnosť. Psychológia, v spolupráci s inými vednými odbormi, odkryla tieto témy – v mene lepšieho uplatnenia humanistických princípov:

A

Philippe Pinel
uskutočnil reformu starostlivosti o duševne chorých

inel okamžite dal duševne chorým zložiť putá. Pacientov, ktorí tam boli bezdôvodne, dal prepustiť. Začal sa starať o lepšiu hygienu prostredia i lepšiu stravu. Vymohol pre pacientov postele, slušné jedlo a zaobstaral i oblečenie. Zaviedol pre niektorých pacientov s ľahšími formami psychických porúch vychádzky.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Vznik empirického výskumu v sociológii stimuloval záujem psychológov o psychológiu sociálnych skupín

A

William Isaac THOMAS
a Znaniecki
Autori použili biografické dáta na analýzu kultúry a životného štýlu poľských imigrantov a cez optiku ich individuálnych osudov popisujú procesy transformácie tejto komunity z poľských roľníkov na vyspelú industriálnu pracovnú silu.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

Základné zistenia z výskumu kognitívnych funkcií (vnímanie …) a neskôr inteligencie ukázali na význam sociálneho prostredia pri utváraní psychiky – socializácia

A

Test inteligencie autorov Binet a Simon
pre diagnostiku retardovaných detí, vyžadujúcich prípravu v špeciálnom školstve.

autormi prvého inteligenčného testu.

A. Binet ešte nevytvoril pojem inteligenčného kvocientu. Neveril, že by mentálny vek odvodený z testových skóre reprezentoval jednoduchú schopnosť zvanú inteligencia. Namiesto toho uprednostňoval celkové skóre ako priemer z viacerých rozdielnych schopností.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

„Rodičia“ SP

A

vznikala ako typická hraničná disciplína, na pomedzí psychológie a sociológie.

ostala úlohu spojovníka medzi štruktúrou osobnosti (reprezentovanou subštruktúrami kognitívnych, emocionálno-motivačných a vôľovo-regulačných funkcií) a štruktúrou sociálnej reality (reprezentovanou subštruktúrami sociálnych procesov, sociálnych vzťahov a sociálnych inštitúcií).

Thomas a Znaniecki
Z histórie je známe, že ich riešenie prinieslo do vedného odboru pojem postoj ako dominantné ohraničenie výskumu i vymedzenie predmetu.

V SP zaregistrovať prítomnosť 2 línií - psychologickej i sociologickej.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

„Súrodenci“ SP

A

charakteristikou je aj zaraďovanie sociálnej psychológie do štruktúry
psychologických disciplín

“vlastnými súrodencami” sociálnej psychológie v priebehu jej vývoja sa stali psychologické disciplíny, najmä v
ývinová
kognitívna
psychológia osobnosti, psychologická metodológia psychometrika.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q
A
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

PREČO PSYCHOLOGICKÉ A NIE SOCIOLOGICKÉ?

A

ARGUMENTY:

silné stránky psychologickej inštrumentácie (meranie, experimentovanie, metódy štatistickej analýzy vhodné pre malé výbery)

snaha získať punc exaktnosti resp. vedeckosti ako v oblasti prírodných a medicínskych vied

pragmatičnosť - Elton May - Western Electric Company

početnosť odbornej komunity - na jedného sociológa pripadali desiatky psychológov

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

„Deti“ SP

A

SP dlho zaraďovaná medzi skupinu tzv. špeciálnych, nie základných psychologických disciplín, po boku napr. vývinovej psychológie či psychologickej metodológie

obdobie keď sa spochybňovala potreba sociálnej psychológie ako osobitnej disciplíny
-celá psychológia je svojou povahou “sociálna”.

SP bola v psychologickej statusovej hierarchii dlho v podriadenom postavení.

posledné 3 - 4ri desaťročia SP zaraďuje medzi základné psychologické disciplíny

doposiaľ má skôr charakter akademickej, silne výskumne orientovanej disciplíny, na prvý pohľad akoby bez priameho styku s hlavnými oblasťami aplikácie psychologického poznania v praxi.

ak si všimneme podrobnejšie sociálno- psychologický vklad aspoň do troch hlavných oblastí aplikácie: zdravotníctva, školstva a ekonomickej praxe. Vo všetkých troch oblastiach možno tento príspevok zaregistrovať pri bilancii používaných diagnostických nástrojov

Pokiaľ ide o klinickú a poradenskú prax, podstatná časť terapeutických a psychokorektívnych postupov, ako aj sociálno psychologických výcvikov, vznikla a opiera sa o poznanie SP, získané v rámci rozvoja tejto disciplíny.

V ekonomickej praxi sa tento pohľad rozširuje o zákonitosti fungovania sociálnych inštitúcií a organizácie, poznávanie trhu, optimalizáciu efektu reklamy, spotrebiteľské správanie, otázky riadenia, personalistiky atď.

existuje dnes do 60 samostatných psychologických disciplín, z ktorých asi 3/4 sú aplikované

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

Predmet SP

A

G.W.Allport chápal SP: disciplínu, ktorá si dáva za cieľ porozumieť, ako myšlienky, city a správanie jedincov je ovplyvňované aktuálnou, predstavovanou alebo naznačovanou prítomnosťou iných
- vychádzalo z neobehaviorizmu, ktorý nahradil pôvodnú behavioristickú schému S-R predstavou vmedzerených premenných, t.j. S-O-R.

Sociálno“ sa potom, najmä z hľadiska potrieb experimentovania, operacionalizovalo ako „fyzická prítomnosť inej osoby“, neskôr sofistikovanejšie ako aktuálna alebo predpokladaná prítomnosť.

Že je to O - premenná mimoriadnej sily, dokázal už v roku 1898 Norman Triplett experimentom o skupinovom vplyve na výkonnosť jednotlivca, ktorý sa považuje za jeden z prvých sociálnopsychologických výskumov v dejinách.

sociálni psychológovia študujú nielen pozorovateľné správanie, ale aj pozorovaniu priamo neprístupné „vnútorné“ prežívanie človeka.

Sartre
upozorňoval, že ľudia sú predovšetkým bytosti v situácii. Nemožno teda abstrahovať od situácie v ktorej sa človek nachádza, lebo ona ho formuje a zároveň určuje jeho „možnosti. Vzájomné vzťahy človeka a sociálneho kontextu, v ktorom sa nachádza, sa takto dostali do stredobodu určenia osobitostí prístupu sociálnej psychológie k témam, ktoré študuje.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

Sociálna psychológia je

A

Sociálna psychológia je vedecké štúdium efektu sociálnych a kognitívych procesov na spôsob, akým jednotlivci vnímajú iných ľudí, spôsob akým ich ovplyňujú a vytvárajú si k nim vzťahy“ (Smith, Mackie

A.   Sociálna psychológia je vedecké štúdium …Ľudské správanie v sociálnom prostredí študujeme všetci a to v priebehu celého svojho života. Toto robí aj sociálna psychológia, čo je odlišné, sú metódy, ktoré používa. Kým každodenné ľudské poznanie sociálneho správania buduje na priamej alebo sprostredkovanej skúsenosti, sociálna psychológia používa vedeckú metódu ( a. priame, objektívne pozorovanie, b. interpretáciu pozorovaných dát založenú na logických postupoch, c. predikciu t.j. formulovanie hypotéz a ich overovanie, d.experimentovanie).

B. … efektu (= vplyvu, dôsledkom…) sociálnych a kognitívnych procesov… Sociálne procesy predstavujú súhrnné pôsobenie ľudí okolo nás, sociálnych skupín, sociálnych inštitúcií a kultúry na naše myslenie, prežívanie a konanie. Kognitívne procesy predstavujú zasa súhrnné pôsobenie nášho vlastného vnímania, predstáv, spomienok, myšlienok, prežívania a motivácie na náš vzťah k svetu okolo nás a nášmu konaniu.

C. …na spôsob, akým jednotlivci vnímajú iných ľudí, spôsob akým ich ovplyňujú a vytvárajú si k nim vzťahy. Sociálna psychológia je psychológiou, teda sústreďuje sa na jednotlivca a jeho sociálne správanie, pričom postihuje toto správanie v situačnom (tu a teraz), kontextovom (v konkrétnom vzťahu, istej kultúre, danej krajine…) a interakčnom (nielen pôsobenie zvonku dovnútra, sociálna na individuálne, ale aj opačne) rámci.

V pozadí týchto úvah
„veľkými ideami sociálnej psychológie“

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

„veľkými ideami sociálnej psychológie“
6.      Sociálne správanie je tiež biologickým správaním.
7.      City a konanie voči ľuďom sú niekedy negatívne a niekedy pozitívne. .

A

V pozadí týchto úvah môžeme vidieť niekoľko základných stavebných kameňov sociálnopsychologického poznania, ktoré D.G.Myers „veľkými ideami sociálnej psychológie“.
je ich 7
a sú zoskupené do troch oblastí,
sociálneho myslenia (1. – 3.), sociálnych vplyvov (4.-5.) a sociálnych vzťahov (6.-7.).

1.      Konštruujeme našu sociálnu realitu
2.      Naše sociálne intuície sú často silné, ale občas nebezpečné.
3.      Postoje ovplyvňujú naše správanie.
4. Naše správanie určujú sociálne vplyvy.
5.      Naše správanie je pod vplyvom našich dispozícií.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

1.      Konštruujeme našu sociálnu realitu

A

prejavujeme intenzívnu potrebu prisudzovať (atribúcie) príčiny udalostiam a vlastnosti osobám, vrátane seba samých. Potrebujeme mať v svete ako ho poznáme určitý poriadok a systém, ktorý nám dáva pocit bezpečia, že udalosti máme pod kontrolou a vieme predpovedať výsledok svojho konania i konania iných. Robíme tak na základe vlastných skúseností a poznatkov, ktoré sú jedinečné a tak vytvárame – konštruujeme náš pohľad na sociálnu realitu, ktorým sa potom riadime.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

3.      Postoje ovplyvňujú naše správanie.

A

Aj keď tento vzťah nie je taký jednoducho priamočiary, ako sa pôvodne predpokladalo, stále patrí k základným premisám sociálnopsychologického usudzovania. Vnútorné zdroje, naše presvedčenia, city a predošlé skúsenosti determinujú naše konanie. Nie sme však iba pasívnou hračkou síl, pôsobiacich na nás z nášho prostredia

10
Q
  1. Naše správanie určujú sociálne vplyvy.
A

V našich možnostiach však nie je diktovať svetu svoje želania a predstavy v neobmedzenej miere. Zdrojom postojov, ktorých sme nositeľmi, sú okrem našich vlastných skúseností aj skúsenosti sprostredkované inými ľuďmi, sociálnymi skupinami ktorých sme členmi, sociálnymi inštitúciami a kultúrou spoločnosti, v ktorej žijeme. Kompromis medzi vlastnými potrebami a sociálnymi normami je sprievodným znakom dospelosti resp. zrelosti tak v primitívnych spoločenstvách, ako aj vyspelej kultúre.

10
Q

2.      Naše sociálne intuície sú často silné, ale občas nebezpečné.

A

ýznamnú časť nášho duševného života a aktivity nemáme pod vedomou kontrolou. Napriek tomu dôverujeme vlastnému úsudku, intuícii a obvykle sa nám to vypláca. Ale vyskytujú sa aj situácie, v ktorých svoje možnosti preceníme a spájajú sa s vysokou mierou rizika. Tieto situácie sú predmetom záujmu sociálnych psychológov, ktorí nám zatiaľ nevedia pre tieto prípady odporučiť nič vhodnejšie, ako náš kritický rozum.

11
Q

5.      Naše správanie je pod vplyvom našich dispozícií.

A

zoči voči rovnakej situácii rôzni ľudia reagujú rôzne. Do sociálnych vzťahov vstupujeme „vyzbrojení“ svojimi dispozíciami a ich uplatňovaním ich častejšie posilňujeme, ako meníme a oslabujeme. Vzťahy jedinca k iným sú osobitou zmesou preferovania podobnosti a komplementarity dispozícií.

12
Q

Analýza vymedzení predmetu sociálnej psychológie

A

Analýza vymedzení predmetu sociálnej psychológie nám ukazuje, že sa tu prelínajú dve základné hľadiská, ktoré by bolo možné nazvať a) ŠTRUKTURÁLNYM, b) PROCESUÁLNYM. Platí to tak pre disciplínu ako celok, no väčšinou i pre jej jednotlivé oblasti

Domnievame sa, že oba prístupy k vymedzeniu predmetu sociálnej psychológie sú produktívne - aspoň v tom, že pomáhajú presnejšie ohraničiť dominantný smer záujmu a výskumnej orientácie tejto disciplíny. Napokon, existuje dosť príkladov, že aj pri absencii jednej, všeobecne prijatej definície sa výskumu v danej oblasti môže celkom dobre dariť (viď napr. výskum malých sociálnych skupín, či situáciu vo výskume postojov)

12
Q

6.      Sociálne správanie je tiež biologickým správaním.

A

Základňu psychologického poznania tvorí biológia a medicína, rovnako ako základy nášho Ja vytvára dedičnosť a nositeľom psychiky je mozog. V tom zmysle neoodeliteľnou súčasťou každého sociálneho rozmeru správania je jeho biologický substrát. „Sme bio-psycho-sociálne organizmy“ (Myers,

13
Q

7.      City a konanie voči ľuďom sú niekedy negatívne a niekedy pozitívne.

A

Sociálna psychológia nie je príručkou etiky a obsah i efektivita sociálneho správania nie je lineárnou funkciou jeho pozitivity. Fenomény ako sú predsudky, stereotypy, konformita, sociálne zaháľanie, konflikty, žiarlivosť či machiaveliánstvo patria rovnako na paletu sociálnej psychológie, ako vysoké sebahodnotenie, kooperácia, altruizmus či láska. Aj city a konanie voči rovnakej osobe prechádzajú zmenami v čase, v závislosti na mnohých okolnostiach. To všetko je v sociálnej psychológii predmetom objektívneho štúdia. Sociálna psychológia tieto svoje idey rozvíja s cieľom praktického uplatnenia získaného vedeckého poznania v praxi, na prospech jedinca v záujme naplnenia jeho potencialít a realizácie jeho hodnôt.

14
Q

Štrukturálne vymedzenia predmetu

A

štrukturálne vymedzenia predmetu sSP - opierajú o prinícp kategorizácie sociálnej reality do určitých hierarchicky usporiadaných vrstiev.
1. štruktúra osobnosti, zdôrazňuje sa tu najmä okruh sociálnej podmienenosti osobnosti. 2.oblasť tzv. dyádických (interpersonálnych - dvoch osôb) vzťahov, ktoré zjavne prekračujú úzky rámec štruktúry osobnosti na ceste k zachyteniu zložitých súvislostí vzťahov jednotlivca a jeho sociálneho prostredia.
3.(sú však príklady, že sa táto a predchádzajúca považujú za jednu spoločnú oblasť) je tzv. sociálna mikroštruktúra, definovaná pojmom malých sociálnych skupín (rodina, parta, školská trieda, pracovná skupina atď.).
4. sociálna makroštruktúra, terén veľkých sociálnych skupín a sociálnych inštitúcií.

15
Q

procesuálne určenia predmetu

A

sústreďujú na zložité a mnohorozmerné vzťahy jedinca a jeho sociálneho prostredia.
Pre vymedzenia typu procesuálneho nie je podstatné, či ide o vzťahy na úrovni jednodlivec-jednodlivec, jednodlivec-malá skupina, alebo jednotlivec-sociálna inštitúcia, ale o smer kauzality tohto vzťahu. Inými slovami, či ide o prípad prevládajúceho vplyvu prostredia na jednotlivca (používajú sa pojmy ako sociálna determinácia, socializácia, či submisia) alebo prevládajúceho vplyvu jedinca na sociálne prostredie (personálny vplyv, vodcovstvo, či dominancia).

16
Q
A