5.5. Zlatá éra rozvoja sociálnej psychológie – druhá etapa vývoja

Question 1

2. Zlatá éra Sociálnej psychológie (1945 – 1970)

Answer 1

2. Zlatá éra Sociálnej psychológie (1945 – 1970)

• štúdium sociálnej skupiny
• veľmi bohaté obdobie (výsledky výskumov, teor. aplikácie)

Carl Iver Hovland - venoval sa postojom, experimenty so zmenou postojov
Gardner Lindzey - 1954 → prvé vydanie novej modernej príručky sociálnej psychológie
Leon Festinger - teória kognitívnej disonancie
Fritz Heider - 1955 → základný popis teórie sociálnej psychológie, teória atribúcií
Theodor Adorno - The authoritarian personality
Gordon Allport - The nature of prejudice – opis povahy predsudkov
John Thibaut a Harold Kelley - sp malých skupín, teória soc. interakcie
Stanley Milgram - experimenty s poslušnosťou

1965 → Journal of Abnormal and Social psychology sa rozdelil na Journal of Abnormal Psychology a Journal of Personality and Social Psychology

1965 → Založená Society of experimental psychology
 	1966 → vzniká European Association of Experimental Social Psychology

Question 2

Vývinové úlohy tohto obdobia

Answer 2

Vývinové úlohy tohto obdobia
1. Rozšírenie záberu
- orientácia na výskum postojov priúzka
→ výskum malých sociálnych skupín, ich štruktúry
→ problematika vodcovstva, skupinových procesov, zrušila monopol skúmania postojov
→ nové témy → sociálne percepcie, dyadické vzťahy, agresia, atraktivita, láska, priateľstvo

2.	Punc vedeckosti → experimentovanie -	koncom 60. rokov → 67% výskumov realizovaných experimentálnym výskumom   -	väčšina nášho poznania získaná v skleníkovom prostredí laboratórií

3.	Cesta k teórii je dlhá a neľahká -	napriek úsiliu sa nepodarilo vypracovať ucelenú teóriu vedného odboru  -	namiesto toho vedľa seba existovali teórie stredného doletu 
→	ohraničené uplatnenie (Festinger, Heider, Thibaut, Kelley)

4.	Praktická využiteľnosť sociálno-psychologických poznatkov  -	nie náhodou sa o kríze začína hovoriť koncom 60. rokov 
→	obdobie výrazných otrasov spoločenského systému v USA 
	→ 	beatnici, hippies, vojna vo Vietname 
→	Západná Európa 
	→	študentské nepokoje, ekologické hnutie, extrémistické organizácie -	po 2. svetovej vojne sa očakávalo, že sociálna psychológia bude riadiť spoločenský život 
a predchádzanie konfliktom -	jej neschopnosť predpovedať bola vnímaná ako zlyhanie odboru

Question 3

Vývinové úlohy tohto obdobia
1. Rozšírenie záberu
- orientácia na výskum postojov priúzka
→ výskum malých sociálnych skupín, ich štruktúry
→ problematika vodcovstva, skupinových procesov, zrušila monopol skúmania postojov
→ nové témy → sociálne percepcie, dyadické vzťahy, agresia, atraktivita, láska, priateľstvo

2.	Punc vedeckosti → experimentovanie -	koncom 60. rokov → 67% výskumov realizovaných experimentálnym výskumom   -	väčšina nášho poznania získaná v skleníkovom prostredí laboratórií

3.	Cesta k teórii je dlhá a neľahká -	napriek úsiliu sa nepodarilo vypracovať ucelenú teóriu vedného odboru  -	namiesto toho vedľa seba existovali teórie stredného doletu 
→	ohraničené uplatnenie (Festinger, Heider, Thibaut, Kelley)

4.	Praktická využiteľnosť sociálno-psychologických poznatkov  -	nie náhodou sa o kríze začína hovoriť koncom 60. rokov 
→	obdobie výrazných otrasov spoločenského systému v USA 
	→ 	beatnici, hippies, vojna vo Vietname 
→	Západná Európa 
	→	študentské nepokoje, ekologické hnutie, extrémistické organizácie -	po 2. svetovej vojne sa očakávalo, že sociálna psychológia bude riadiť spoločenský život 
a predchádzanie konfliktom -	jej neschopnosť predpovedať bola vnímaná ako zlyhanie odboru

Answer 3

20 rokov po 2. sv. vojne štandardné východiská a metódy
- štandardizácia vyučovacieho procesu
- profesionalizácia disciplíny (APA)

Negatívne stránky:
- uctievanie hypoteticko-deduktívnej metódy
- priveľa experimentov v laboratóriách a na VŠ študentoch (70%)
- človek ako bio-sociálna jednota - zdôrazňovaná animálnosť → Konrad Lorenz
- človek – stroj - paralela k elektrickým zariadeniam → Broadbent
- vznik humanistickej psychológie
→ návrat od inžinierstva k humanizmu → Kelly Rogers, Maslow

Question 4

Zdroje krízy:

Answer 4

• jednotlivec ako jednotka analýzy
• chápanie sociálneho ako interindividuálneho
• pozitivistická metodológia
• nepresvedčivosť vo vzťahu k spoločenským problémom

Question 5

-Zdroje kritiky:

Answer 5

Zdroje kritiky:
Keneth Gergen
→ sociálna psychológia je v podstate historická
→ nemôže poskytnúť viac ako systematický opis súčasnosti
Serge Moscovici
→ nemožno rozvíjať SP mimo kontext kultúry
Erwing Goffman
→ symbolický interakcionizmus
→ ľudská interakcia je sprostredkovaná interpretáciami, významami
→ symbol → všeobecný význam
→ ľudské správanie možno skúmať len v kontexte významov a symbolických systémov