5.5. Zlatá éra rozvoja sociálnej psychológie – druhá etapa vývoja Flashcards
- Zlatá éra Sociálnej psychológie (1945 – 1970)
- Zlatá éra Sociálnej psychológie (1945 – 1970)
- štúdium sociálnej skupiny
- veľmi bohaté obdobie (výsledky výskumov, teor. aplikácie)
Carl Iver Hovland - venoval sa postojom, experimenty so zmenou postojov
Gardner Lindzey - 1954 → prvé vydanie novej modernej príručky sociálnej psychológie
Leon Festinger - teória kognitívnej disonancie
Fritz Heider - 1955 → základný popis teórie sociálnej psychológie, teória atribúcií
Theodor Adorno - The authoritarian personality
Gordon Allport - The nature of prejudice – opis povahy predsudkov
John Thibaut a Harold Kelley - sp malých skupín, teória soc. interakcie
Stanley Milgram - experimenty s poslušnosťou
1965 → Journal of Abnormal and Social psychology sa rozdelil na Journal of Abnormal Psychology a Journal of Personality and Social Psychology
1965 → Založená Society of experimental psychology 1966 → vzniká European Association of Experimental Social Psychology
Vývinové úlohy tohto obdobia
Vývinové úlohy tohto obdobia
1. Rozšírenie záberu
- orientácia na výskum postojov priúzka
→ výskum malých sociálnych skupín, ich štruktúry
→ problematika vodcovstva, skupinových procesov, zrušila monopol skúmania postojov
→ nové témy → sociálne percepcie, dyadické vzťahy, agresia, atraktivita, láska, priateľstvo
2. Punc vedeckosti → experimentovanie - koncom 60. rokov → 67% výskumov realizovaných experimentálnym výskumom - väčšina nášho poznania získaná v skleníkovom prostredí laboratórií 3. Cesta k teórii je dlhá a neľahká - napriek úsiliu sa nepodarilo vypracovať ucelenú teóriu vedného odboru - namiesto toho vedľa seba existovali teórie stredného doletu → ohraničené uplatnenie (Festinger, Heider, Thibaut, Kelley) 4. Praktická využiteľnosť sociálno-psychologických poznatkov - nie náhodou sa o kríze začína hovoriť koncom 60. rokov → obdobie výrazných otrasov spoločenského systému v USA → beatnici, hippies, vojna vo Vietname → Západná Európa → študentské nepokoje, ekologické hnutie, extrémistické organizácie - po 2. svetovej vojne sa očakávalo, že sociálna psychológia bude riadiť spoločenský život a predchádzanie konfliktom - jej neschopnosť predpovedať bola vnímaná ako zlyhanie odboru
Vývinové úlohy tohto obdobia
1. Rozšírenie záberu
- orientácia na výskum postojov priúzka
→ výskum malých sociálnych skupín, ich štruktúry
→ problematika vodcovstva, skupinových procesov, zrušila monopol skúmania postojov
→ nové témy → sociálne percepcie, dyadické vzťahy, agresia, atraktivita, láska, priateľstvo
2. Punc vedeckosti → experimentovanie - koncom 60. rokov → 67% výskumov realizovaných experimentálnym výskumom - väčšina nášho poznania získaná v skleníkovom prostredí laboratórií 3. Cesta k teórii je dlhá a neľahká - napriek úsiliu sa nepodarilo vypracovať ucelenú teóriu vedného odboru - namiesto toho vedľa seba existovali teórie stredného doletu → ohraničené uplatnenie (Festinger, Heider, Thibaut, Kelley) 4. Praktická využiteľnosť sociálno-psychologických poznatkov - nie náhodou sa o kríze začína hovoriť koncom 60. rokov → obdobie výrazných otrasov spoločenského systému v USA → beatnici, hippies, vojna vo Vietname → Západná Európa → študentské nepokoje, ekologické hnutie, extrémistické organizácie - po 2. svetovej vojne sa očakávalo, že sociálna psychológia bude riadiť spoločenský život a predchádzanie konfliktom - jej neschopnosť predpovedať bola vnímaná ako zlyhanie odboru
20 rokov po 2. sv. vojne štandardné východiská a metódy
- štandardizácia vyučovacieho procesu
- profesionalizácia disciplíny (APA)
Negatívne stránky:
- uctievanie hypoteticko-deduktívnej metódy
- priveľa experimentov v laboratóriách a na VŠ študentoch (70%)
- človek ako bio-sociálna jednota - zdôrazňovaná animálnosť → Konrad Lorenz
- človek – stroj - paralela k elektrickým zariadeniam → Broadbent
- vznik humanistickej psychológie
→ návrat od inžinierstva k humanizmu → Kelly Rogers, Maslow
Zdroje krízy:
- jednotlivec ako jednotka analýzy
- chápanie sociálneho ako interindividuálneho
- pozitivistická metodológia
- nepresvedčivosť vo vzťahu k spoločenským problémom
-Zdroje kritiky:
Zdroje kritiky:
Keneth Gergen
→ sociálna psychológia je v podstate historická
→ nemôže poskytnúť viac ako systematický opis súčasnosti
Serge Moscovici
→ nemožno rozvíjať SP mimo kontext kultúry
Erwing Goffman
→ symbolický interakcionizmus
→ ľudská interakcia je sprostredkovaná interpretáciami, významami
→ symbol → všeobecný význam
→ ľudské správanie možno skúmať len v kontexte významov a symbolických systémov
