7. Sociálne poznávanie: kategorizácia a stereotypizácia Flashcards
Sociálne poznávanie
Sociálne poznávanie
- poznávanie sociálneho prostredia
- táto oblasť patrí medzi relatívne mladšie
→ rozvíja sa zhruba od 30. rokov, časopis Social cognition → 1982
Definícia:
Sociálne poznávanie študuje spôsob, akým si človek interpretuje, analyzuje, pamätá a používa
informácie o sociálnom svete (Berkowitz a Devine, 1995)
Sociálne poznávanie
1
2
Sociálne poznávanie
1. Explicitné
→ usudzovanie o sociálnych objektoch, iných ľuďoch, situáciách, ktoré si uvedomujeme
2. Implicitné
→ automatizmy, ktoré sa aktivujú spontánne, bez kontroly vedomia
Prototypová kategorizácia
Prototypová kategorizácia
- najreprezentatívnejší člen kategórie je prototyp a v našich predstavách symbolizuje kategóriu
- ostatné prvky ďalšej kategórie sa líšia v tom, aké sú blízke alebo vzdialené prototypu
Prototyp
→ je jedinečný, individuálne podmienený
→ je závislý od osobnej skúsenosti a poznania jednotlivca
Základné teórie sociálneho poznávania
Základné teórie sociálneho poznávania
- Atribučná teória → Teória atribúcií → Fritz Heider - ako prvý sa venoval tejto téme
- atribúcia → usudzovanie o príčinách ľudského konania
- každý dospelý má vypracovanú všeobecnú teóriu ľudského konania, ktorú používa na vysvetlenie sociálnych udalostí → nazýval ju naivnou psychológiou
- k nutnosti vypracovať a používať takúto teóriu ľudí vedú dve potreby- Potreba chápať svet → Orientovať sa
- Potreba kontroly nad svojím prostredím
- atribučná teória je reprezentantom chápania sociálneho poznávania ako explicitného
- Teória kognitívneho lakomca → Cognitive miser perspecitve → Fiske a Taylor
- chápe ľudí ako bytosti, ktoré používajú časovo úsporné mentálne skratky, schémy,
keď sa usilujú pochopiť svoj sociálny svet (napr. stereotypy)
- je reprezentantom chápania sociálneho prostredia ako implicitného - Teória motivovaného taktika → Motivated tactics model → Kruglanski a Rusher
- to, akým spôsobom poznávame sociálny svet, či ako naivní vedci alebo kognitívni lakomci
→ závisí od našej motivácie v danej situácii
-ľudia volia medzi rôznymi kognitívnymi stratégiami, kt. závisia od aktuálnych cieľov, motívov a potrieb
Poznávanie a sociálne poznávanie
Poznávanie a sociálne poznávanie
- poznávanie sa stáva sociálnym, keď ide o poznávanie sociálneho objektu (osoba, skupina, vzťah, soc. jav)
- sociálne objekty sa líšia od fyzikálnych
- ľudia zámerne ovplyvňujú svoje prostredie, poznávanie vedie k zmene sociálneho prostredia
- sociálne poznávanie má vzájomný charakter
- ľudia sa menia v čase viac
- posúdiť presnosť nášho poznania o sociálnych objektoch je ťažšie
- sociálne poznávanie je tesne prepojené na iné psych. javy - emócie, motiváciu, hodnoty, normy, čo ho odlišuje od poznávania fyzikálnych objektov
- sociálne poznávanie má úzku súvislosť so sociálnymi normami
- sociálnym poznávaní sa človek nielen orientuje vo svojom sociálnom svete
→ ale zároveň prispieva k jeho zmene
→ nemožno neutrálne nestranne sledovať ľudí
Stereotypizácia
- proces sociálnej kategorizácie sa obvykle neukončí usporiadaním sociálnych objektov do určitých kategórií
- súčasťou kategórií sú aj naše presvedčenia - dobré – zlé, vhodné – nevhodné
- tieto presvedčenia → stereotypy
→ nie sú získané len osobnou skúsenosťou so sociálnym objektom, ale aj sociálnym učením
Funkcia stereotypov:
- zjednodušujú sociálne poznávanie
1. Rýchlosť pri rozhodovaní - v istých typoch situácií sme schopní reagovať okamžite, lebo máme pripravené odpovede → stereotypy sú myšlienkové skratky
2. Zvyšujú efektivitu nášho život - dávajú priestor venovať sa iným potrebným aktivitám
→ nevyčerpávajú našu mentálnu kapacitu
3. Uľahčujú orientáciu v sociálnej realite
Od dojmov k realite → stereotypy, predsudky a diskriminácia
- produktom procesov stereotypizácie a sociálnej kategorizácie sú skupinové stereotypy
- v sociálnej psychológii sa za skupinu považuje zoskupenie dvoch a viac ľudí
1. Autostereotypy → presvedčenia o našej sociálnej skupine
2. Heterostereotypy → presvedčenia o iných sociálnych skupinách
Stereotypizácia
Stereotypizácia
- proces sociálnej kategorizácie sa obvykle neukončí usporiadaním sociálnych objektov do určitých kategórií
- súčasťou kategórií sú aj naše presvedčenia - dobré – zlé, vhodné – nevhodné
- tieto presvedčenia → stereotypy
→ nie sú získané len osobnou skúsenosťou so sociálnym objektom, ale aj sociálnym učením
Kategorizácia a stereotypizácia
Kategorizácia a stereotypizácia
- kategorizácia → zaradenie objektov do všeobecnej skupiny
- sme kategorizujúce tvory
- fyzikálny svet poznávame vytváraním pojmov
- Aristotelovské = atributívne chápanie pojmov
- to, čo robíme je proces atributívnej kategorizácie
Akým účelom slúži? => komunikácia
=> redukcia informačnej záťaži pri vnímaní
=> zvýrazňovanie dôležitých rozdielov
