18. História štúdia postojov v SP

Question 1

Etapy vývoja oblasti a vzťahy k vymedzeniu predmetu Sociálnej psychológie

Answer 1

Etapy vývoja oblasti a vzťahy k vymedzeniu predmetu Sociálnej psychológie
- vo vývine štúdia postojov možno vymedziť tri základné etapy:
1. Začiatok storočia po koniec 40. rokov
→ snahy o vymedzeniu pojmu postoja
→ konštrukcia nástrojov na meranie postojov
→ široká aplikácia do rôznych oblasti spoločenského života
2. Začiatok 50. rokov do konca 60. rokov
→ orientácia na výskum zmeny postojov
→ hornú hranicu uvedeného obdobia tvorí kríza výskumu v danej oblasti
3. Začiatok 70. rokov po súčasnosť
→ éra modelov vysvetľujúcich vzťah postoje ↔ správanie

Question 2

Prvá etapa → 1918 – 1950

Answer 2

Prvá etapa → 1918 – 1950
- hľadanie komplexných, univerzálnych superkategórií
→ McDougall – Inštinkt
→ W. Thomas a I. Znaniecki → Poľský roľník v Európe a Amerike (1918)
→ charakterizujú Sociálnu psychológiu ako → vedecké štúdium postojov

Question 3

Prvá etapa → 1918 – 1950
postoje

Answer 3

Postoje
- individuálne mentálne procesy, determinujú odpovede jedinca v sociálnej realite, ktorá ho obklopuje → pretože postoj je vždy zameraný na určitý objekt
- charakterizujú ho ako stav mysle jedinca, ktorý je orientovaný v smere hodnoty (sociálnej povahy → láska k peniazom, nenávisť k cudzincom)
- postoj je určený dvoma základnými charakteristikami
1. Vzťahom k objektu → vždy sociálnej povahy
2. Psychologickým prežívaním významu tohto objektu
- takto postoj plní funkciu sprostredkujúceho článku medzi štruktúrou sociálnej reality a štruktúrou osobnosti
- tvorí most medzi Psychológiou a Sociológiou → stred je Sociálna psychológia
- sociálnopsychologický výskum sa začiatkom 20. rokov 20. storočia začína rýchlejšie rozvíjať aj vďaka vypracovaniu prostriedkov na meranie postojov → postojové škály
- tieto škály predstavovali jednu z najelegantnejších ciest kvantifikácie v psychológii
- nadväzovali na priekopnícke práce Fechnera v psychofyzike a Spearmana v meraní inteligencie
→ dlhý čas dodávali Sociálnej psychológii punc vedeckosti, exaktnosti
→ Thurstoneova škála rovnako sa javiacich intervalov
→ Guttmanova kumulatívna škála
→ Likertova sumačná škála
→ Sémantický diferenciál → Osgood, Succi, Tannenbaum

Question 4

1.e Gordon Allport

Answer 4

Gordon Allport
- prevládajúca nejednotnosť vo výklade obsahu pojmu postoj viedla G. W. Allporta v polovici 30. rokov k snahe poskytnúť všeobecne prijateľnú definíciu
→ na základe analýzy 16 definícií vymedzuje postoj ako

Mentálny a nervový stav pohotovosti organizovaný skúsenosťou (bezprostredná, sprostredkovaná), vyvíjajúci dynamický a direktívny vplyv na odpovede jedinca voči všetkým objektom a situáciám, s ktorými je vo vzťahu.

• vymedzenie vystihuje všetky charakteristiky postojov
  → zdôraznenie regulatívnej úlohy

Question 5

1. e Zložky postoja: M. B. Smith

Answer 5

Zložky postoja: M. B. Smith
1. Kognitívna zložka
→ „myslím si, že…“, „som presvedčený, že…“
2. Emocionálna zložka
→ „páči sa mi, že…“, „je mi sympatické, že..“
3. Konatívna zložka
→ „ak by… tak by som urobil… ,alebo neurobil…“

Question 6

1e F. Heider

Answer 6

F. Heider
→ aplikoval na oblasť postojov princípy teórie rovnováhy
→ ľudia, objekty a udalosti tvoria dynamický kognitívny systém
→ ktorý ma prevládajúcu tendenciu k rovnovážnemu stavu

Question 7

Obsah prvej etapy štúdia postojov v Sociálnej psychológii:

Answer 7

Obsah prvej etapy štúdia postojov v Sociálnej psychológii:
1.Diskusia o obsahu samotného pojmu
2.Špecifikovanie jeho osobitných znakov prostredníctvom porovnania s príbuznými pojmami
3.Práca na vytvorení metodologickej báze, potrebnej pre realizáciu empirických výskumov
4.Najmasívnejšie zdroje → Behaviorizmus, Kognitivizmus, Psychoanalýza

Question 8

Druhá etapa → 1950 – 1970

Answer 8

Druhá etapa → 1950 – 1970
- začiatok 50. rokov → postoje prestávajú byť monopolom
→ výskum malých sociálnych skupín, sociálna percepcia
- k tomu prispeli dve skutočnosti:
1. Postoj prestáva zohrávať úlohu ústredného pojmu
→ pozornosť sa obracia k skupinovej dynamike → Kurt Lewin
2. Záber sa rozširuje, vzrastá záujem o postoje, ale najmä o ich využitie

Hovland

Question 9

2e

Answer 9

C. I. Hovland
- psychologické aspekty komunikačného procesu
- skupina psychológov → výskum determinantov zmeny postojov