14. Sociálna psychológia JA + ot.15

Question 1

Sociálne Ja

Answer 1

Sociálne Ja

1. Sociálnopsychologická analýza pojmu Ja (sebaobrazu)
   → pojem Ja je súhrn presvedčení človeka o sebe samom (Brehm, Kassin, Fein, 2005)
   → nie je to mentálna konštrukcia vo vnútri hlavy → sme to my sami, sociálne bytosti so schopnosťou pracovať so symbolmi, nositelia sebauvedomenia a komunikácie (Franzoi, 2003)
   → podmienkou vývoja Ja je sociálny kontext → Ja sa nemôže vyvinúť v izolácii
   → pojem Ja relatívny
   → predstavu o sebe samom neustále porovnávame s predstavou iných o nás

Question 2

William James

Answer 2

William James
→ niečo sa stáva súčasťou Ma/Mňa vďaka emocionálnej identifikácii
Self má dve časti
1. Ja (I) → poznávajúca, aktívny vnímateľ, iniciátor a regulátor aktivity → subjekt vedomia
2. Mňa (me) → syntéza poznania, ktoré máme o sebe, databáza informácií o sebe samom → objekt vedomia

Question 3

2.Dva typy sebauvedomenia → Fenstinger, Buss, Scheier

Answer 3

Dva typy sebauvedomenia → Fenstinger, Buss, Scheier
1. Súkromné
→ stav sústredenia pozornosti na skryté, privátne aspekty Ja → bežne nedostupné
→ smútok, radosť, pocity v žalúdku, búšenie srdca, chladný pot na chrbte
2. Verejné
→ stav sústredenia pozornosti na vonkajšie aspekty Ja
→ to, že ma ostatní sledujú, všímajú si moje oblečenie, gestá

Najdôležitejšia funkcia sebauvedomenia → sebaregulácia
→ zodpovedá zaužívaným spôsobom, ktorými riadime vlastné aktivity

Question 3

Georg Herbert Mead

Answer 3

Georg Herbert Mead
→ vývoj Ja ako produkt soc. interakcie – sebaobraz si vytvárame prostredníctvom reči
→ intrenalizáciou sociálneho prostredia a kultúry sa jednotlivec stáva nositeľom zrelého sebaobrazu

Question 3

2.Ja súčasne ako objekt pozornosti a zároveň ako riadiaci prvok aktivity

Answer 3

.Ja súčasne ako objekt pozornosti a zároveň ako riadiaci prvok aktivity
- aktívne sebauvedomenie → psychický stav, v ktorom sme sami sa stali objektom svojej vlastnej pozornosti, vďaka tomuto procesu sa dokážeme sústrediť napr. na svoju náladu
- zistenie sebauvedomenia = Self-consciousness scale (SCS - Fenigstein, 1975)

Question 4

Gordon Gallup

Answer 4

Gordon Gallup
→ na svoj obraz v zrkadle reagujú zvieratá ako na iného tvora, len veľké opice a delfíny identifikujú seba
→ deti identifikujú seba od 18. do 24. mesiaca - prvý jasný dôkaz o existencie konceptu Ma
→ schopnosť vidieť seba ako osobitú entitu je nutný evolučným prvým krokom na ceste k vytvoreniu sebaobrazu
→ druhý krok sú sociálne faktory - aj iní ľudia so svojimi názormi slúžia ako zrkadlo

Question 5

Teória kontroly sebaregulácie (Carver, Scheier, 1981, 1998)

Answer 5

→ akým spôsobom dosahujeme vlastné ciele
→ základným je mechanizmus kognitívnej spätnej väzby
→ TOTE → Test → Operate → Test → Exit

Question 6

3.Ja ako štruktúra vedomostí a poznania

Answer 6

3.Ja ako štruktúra vedomostí a poznania
- spôsob, akým sa informácie človeka o sebe uchovávajú a kategorizujú v pamäti
→ paralela, analógia s počítačom
→ Subjektívne Ja → program
→ Objektívne Ja → dáta

Question 7

3.Hazel Markusová-

Answer 7

Hazel Markusová- na opis toho, ako sa sebapoznanie kognitívne spracováva a uchováva používa pojem → schémy - organizované, opakovanou skúsenosťou overené vzorce spracovania informácie

Sebaschémy - generalizácie o sebe založené na životnej skúsenosti
→ pohnútkami pre vytvorenie sú
1. Osobný význam → dôležitosť
2. Extrémnosť → veľmi veľa alebo veľmi málo niečoho
3. Kontrast → mám a iní nemajú a opačne