1. Zloženie a štruktúra atómov a iónov, hmotnosť atómov Flashcards

1
Q

história teórie o atómoch

A
  • prvé myšlienky boli formulované už v antickom Grécku
  • najmä atomistami

Demokritos

Leukippos

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Modely atómov

A

1) DALTONOV / GUĽOVÝ
2) THOMSONOV / PUDINGOVÝ (Rosinenkuchen)
3) RUTHERFORDOV / PLANETÁRNY
4) BOHROV-SOMMERFELDOV / TERČOVÝ
5) SCHRÖDINGER-HEISENBERGOV / KVANTOVO-MECHANICKÝ

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

DALTONOV / GUĽOVÝ

1) zakladateľ
2) znenie teórie
3) uplatenenie v praxi

A

1) John Dalton
2) ,,atómy sú malé, masívne a nedeliteľné gule”
3) pri chemických reakciách sa zlučujú atómy vždy pri určitých pomeroch

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

THOMSONOV / PUDINGOVÝ (Rosinenkuchen)

1) zakladateľ
2) znenie teórie
3) dynamika atómového modelu

A

1) Joseph Thomson
2) atóm je guľa, v ktorej sa nachádzajú častice (elektróny) ako hrozienka v hrozienkovom koláči
3) statický

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

RUTHERFORDOV / PLANETÁRNY

1) zakladateľ
2) znenie teórie
3) dynamika atómového modelu

A

1) Ernest Rutherford
2) jadro atóma je kladne nabité, okolo ktorej sa pohybujú elektróny (ako planéty okolo Slnka)
3) dynamický

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

BOHROV-SOMMERFELDOV / TERČOVÝ

1) zakladateľ/lia
2) znenie teórie
3) dynamika atómového modelu

A

1) Niels Bohr a Arnold Sommerfeld
- vylepšil a spresnil Rutherfordov model

2) elektróny už neobiehajú okolo jadra, ale nachádzajú a v určitých vrstvách
- vyššie a nižšie energetické polia

3) energia je prijímaná a vylučovaná v kvantách

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

SCHRÖDINGER-HEISENBERGOV / KVANTOVO-MECHANICKÝ

zakladateľ/lia

A

1) Erwin Schrödinger a Werner Heisenberg

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

SCHRÖDINGER-HEISENBERGOV / KVANTOVO-MECHANICKÝ

znenie teórie

A

kvantová mechanika

- pohyb elektrónu je v kvantovej mechanike opìsaný pomocou vlnovej funkcie

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

SCHRÖDINGER-HEISENBERGOV / KVANTOVO-MECHANICKÝ

správanie elektrónu v atóme

A

elektrón sa správa dualisticky = vlnovo-korpuskulárny charakter

a) častica
b) vlna

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

SCHRÖDINGER-HEISENBERGOV / KVANTOVO-MECHANICKÝ

poloha elektrónu

A

vypočítateľná poloha elektrónu (orbitál) na určité percentuálne body
~ Louis de Broglie (elektrónu pripisoval mimo časticového charakteru aj vlnový)
~ E. Schrödinger (Schrödingerova rovnica = opisuje správanie elektrónu)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

atóm

A

základná stavebná častica chemickej látky

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

stavba atómu

A

jadro (nukleus) + obal

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

jadro atómu

A
  • kladne nabité
  • nukleóny
    1) protóny
    2) neutróny
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

nukleónové číslo

A

A

  • vyjadruje hmotnosť atómu
  • zapisuje sa hore vľavo pred prvok
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

protóny

  • zápis
  • čo to je
A
  • zápis: p^+

- mikročastica s elementárnym kladným nábojom

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

protóny

  • protón číslo
  • na čo to je
A
  • protónové/atómové číslo: Z
  • počet protónov
    (udáva poradie v PTP, zapisuje sa dole vľavo pred prvok)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
17
Q

neutróny

  • zápis
  • protón číslo
A
  • zápis: n^0

- neutrónové číslo: N

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
18
Q

obal atómu

A
  • záporne nabitý

- elektróny

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
19
Q

prvok

A

súbor atómov s rovnakým protónovým číslom Z;

môže byť rôzne N

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
20
Q

nuklid

A

súbor atómov s rovnakým protónovým Z a nukleónovým číslom A

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
21
Q

izotop

A

atómy toho istého prvku, ktoré majú rovnaké protónové číslo Z, ale líšia sa nukleónovým číslom A

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
22
Q

Rádioaktivita

A

jadro atómu sa mení, rozpadá sa (produkuje žiarenie/častice)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
23
Q

typy rádioaktivity

A

1) prirodzená

2) umelá

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
24
Q

kto objavil prirodzenú rádioaktivitu

A

Henri Becquerel

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
25
prirodzená rádioaktivita
- vyvolaná nestabilitou jadier (urán, paládium) | - samovoľný postupný rozpad
26
typy prirodzenej rádioaktivity
1) alpha žiarenie - prúd atómových jadier He 2) beta žiarenie - prúd elektrónov 3) gama žiarenie - elektromagnetické vlnenie
27
to objavil prvky rádium a polónium, vymyslel pojem "rádioaktivita" a zostrojil prvé protypy röntgenovho zariadenia v automobiloch;
Marie Curie Skłodowska (& Pierre Curie)
28
umelá rádioaktivita
atómy sú ostreľované špecifickými typmi častíc (alfa, beta, gama žiarenie), následkom čoho sa rozpadnú na neutrón a energiu
29
kto objavil umelú rádioaktivitu
Irène Joliot-Curie & Frédéric Joliot-Curie
30
Rádioaktivita | využitie v priemysle
- meranie hrúbky, hustoty a koncentrácie látok - sledovanie technických procesov - konzervácia, dezinfekcia odpadových vôd
31
Rádioaktivita | využitie vo vede
- meranie veku hornín (uhlíková metóda) - sledovanie fotosyntézy - ochrana pamiatok pred škodcami - výroba energie - atómových bômb
32
Rádioaktivita | v medicíne
- ožarovanie nádorov - sterilizácia prístrojov - sledovanie látkovej výmeny (jód), pohybu jódu v organizme, činnosti obličiek a krvných procesov
33
Kvantové čísla
- vlastnosti každého elektrónu v atóme charakterizujú 4 kvantové čísla - sú výsledkom Schrödingerovej vlnovej rovnice
34
n
hlavné kvantové číslo
35
l
vedľajšie kvantové číslo
36
m(l)
magnetické kvantové číslo
37
m(s)
spinové kvantové číslo
38
Hlavné kvantové číslo n
- vyjadruje energiu orbitálu a jeho veľkosť | - prakticky nadobúda hodnoty 1,2,3,4,5,6,7(...teoreticky do nekonečna)
39
Hlavné kvantové číslo n
- orbitály ktoré majú rovnakú hodnotu n tvoria jednu elektrónovú vrstvu - elektrónové vrstvy v obale atómu sa volajú K, L, M, N, O, P, Q (alebo 1-7)
40
Vedľajšie kvantové číslo l
udáva tvar orbitálu (a čiastočne energiu orbitálu)
41
l=0
orbitál s - má tvar gule
42
l=1
orbitál p - má 3 možné priestorové orientácie (os X,Y,Z)
43
l=2
orbitál d - má 5 možných priestorových orientácií
44
l=3
orbitál fa má 7 možných priestorových orientácií
45
Magnetické kvantové číslo ml (m)
udáva priestorovú orientáciu orbitálu v elektromagnetickom poli a počet orbitálov určitého typu (orbitálov s rovnakou hodnotou energie)
46
Magnetické kvantové číslo ml (m)
- vzťahuje sa na určité vedľajšie kvantové číslo | - nadobúda hodnoty -l, 0, +l (všeobecne)
47
l=0, ml = 0
zodpovedá jednému orbitálu typu s
48
l=1, ml = -l,0,+l
zodpovedá trom orbitálom typu p (px, py, pz)
49
l=2, ml= -2, -1, 0, 1, 2
zodpovedá piatim orbitálom typu d (dxy, dxz, dyz, d x^2-y^2, d z^2)
50
Spinovė kvantové číslo ms (s)
udáva správanie sa elektrónov v orbitáloch, rotáciu elektrónov okolo vlastnej osi
51
Spinovė kvantové číslo ms (s)
súvisí s rotačným pohybom elektrónov; rozlišuje kvantový smer rotácie elektrónu okolo svojej osi
52
Spinovė kvantové číslo ms (s)
môže mať hodnoty +½, -½
53
Orbitál s | hodnota m
pre akúkoľvek hodnotu n môže existovať len jeden orbitál s (m nadobúda len jednu hodnotu)
54
Orbitál s | polomer orbitálu
orbitál s má tvar gule, jeho polomer narastá s rastúcou hodnotou hlavného kvantového čísla n
55
Orbitál p | l=1
pre hodnotu l=1 ktorou sú charakterizované orbitály p, existujú 3 hodnoty magnetického čísla m = -1, 0,1
56
Orbitál p | l=1
magnetické kvantové číslo m pre p orbitály nadobúda tri hodnoty m = -1, 0,1
57
Orbitál p | počet orbitálov
preto môžu existovať maximálne 3 orbitály p, rôzne priestorovo orientované, teda všetky majú rovnaký tvar, ale líšia sa polohou
58
Orbitál p | vzájomná poloha X,Y,Z orbitálov na seba
osi X,Y,Z jednotlivých orbitálov sú navzájom kolmé a zvyčajne sú totožné so súradnicovými osami X,Y,Z
59
Orbitál p | označenie orbitálov
zodpovedajúce orbitály sa označujú symbolmi px, py, pz
60
Orbitál d | hodnoty magnetického čísla
pre hodnotu l=2 ktorou sú charakterizované orbitály d, existuje 5 hodnôt magnetického čísla m = -2, -1, 0, 1, 2
61
Orbitál d | počet orbitálov
preto existuje celkom 5 orbitálov typu d
62
Orbitál f
- pre hodnotu I=3 sú charakterizované orbitaly f | - existuje 7 hodnôt magnetického čísla m = -3,-2,-1,0,1,2,3
63
Pravidlá zapĺňania orbitálov elektrónmi
elektróny sú v jednotlivých orbitáloch usporiadané podľa troch pravidiel výstavbového princípu 1) Pravidlo minimálnej energie 2) Hundovo pravidlo - pravidlo maximálnej multiplicity 3) Pauliho vylučovacie pravidlo
64
Pravidlo minimálnej energie
elektrón obsadzuje najskôr ten orbitál, ktorý má nižšiu energiu - energia v orbitáloch závisí od hlavného kvantového čísla (s jeho rastúcou hodnotou energia orbitálu stúpa) 1s 2s,2p 3s,3p 4s,3d,4p 5s,4d,5p 6s,4f.. (polo pyramída)
65
Pauliho vylučovacie pravidlo
- v atóme nemôžu byť 2 elektróny, ktoré by mali všetky 4 kvantové čísla rovnaké - musia sa líšiť aspoň jedným a to spinovým - orbitál s môže mať najviac 2 elektróny - orbitál p najviac 6 elektrónov - orbitál d najviac 10 elektrónov - orbitál f najviac 14 elektrónov
66
Hundovo pravidlo = pravidlo maximálnej multiplicity
orbitály s rovnakou energiou sa obsadzujú najskôr každý po jednom elektróne, potom sa postupne vytvárajú elektrónové páry
67
Hundovo pravidlo = pravidlo maximálnej multiplicity
pritom spinové kvantové čísla elektrónov v napoly zaplnených orbitáloch s rovnakou energiou sú rovnaké (rámčekový diagram)
68
Znázornenie elektrónov a orbitálov
orbitál s = 1 orbitál/rámček = 2 elektróny/šípky orbitál p = 3 orbitály/rámčeky = 6 elektrónov/šípok orbitál d = 5 orbitálov//rámčekov = 10 elektrónov/šípok orbitál f = 7 orbitálov//rámčekov = 14 elektrónov/šípok
69
Hmotnosť atómov
- patrí medzi základné charakteristiky atómu - hmotnosť atómu chemického prvku je veľmi malá - rádovo: 10-²⁴ až 10-²⁷kg
70
Hmotnosť atómov (2.)
hmotnosť jedného atómu určujeme v porovnaní s iným atómom = pomerná /relatívna atómová hmotnosť
71
Hmotnosť atómov (3.)
za porovnávací štandard hmotnosti sa zvolila atómová hmotnostná konštanta = m(u)
72
Hmotnosť atómov (4.) | atómová hmotnostná konštanta = m(u)
je to hmotnosť, ktorá sa rovná 1/12 hmotnosti jedného atómu nuklidu uhlíka 12C mu = m (12C) / 12
73
Relatívna atómová hmotnosť
Ar | - pomer priemernej hmotnosti atómov istého prvku m a atómovej hmotnostnej konštanty mu
74
Ar vzorec
Ar = m (X) / mu | - je bez jednotky
75
Ar
- udáva, koľkokrát je hmotnosť daného atómu väčšia ako atómová hmotnostná konštanta - nájdeme v chemických tabuľkách
76
Relatívna molekulárna hmotnosť
Mr | - pomer priemernej hmotnosti zlúčeniny k atómovej hmotnosti jednotke mu
77
Mr vzorec
- vypočítame ako súčet relatívnych atómových hmotností všetkých atómov, ktoré tvoria molekulu - bez jednotky
78
Látkové množstvo n
- fyzikálna veličina, ktorá sa používa na vyjadrenie veľkého počtu častíc (atómov, molekúl, iónov) - jednotka [n] = mol
79
Látkové množstvo n
1 mol látky obsahuje toľko základných častíc, koľko atómov uhlíka sa nachádza v 12g nuklidu 12C
80
Avogadrovo číslo / konštanta
- počet častíc v jednom móle látky | NA = 6,022 x 10²³ mol -¹
81
vzorec n, N(A), NA
N=n*NA - N = celkový počet častíc - n = látkové množstvo - NA = Avogadrova konštanta
82
Molárna hmotnosť látky M
hmotnosť 1 mólu častíc chemickej látky | - jednotka je g /mol
83
vzorec m, n, M
m = M*n
84
Molárny objem (častice plynu)
1 mol ľubovoľnej plynnej látky = 6,022.10²³ častíc plynu
85
Molárny objem (normálny molárny objem)
1 mol plynu (pri normálnych podmienkach) = objem 22,41dm³
86
vzorec | normálny molárny objem
V = V(mn)*n