Románske umenie Flashcards
Románske umenie
- Týmto názvom označujeme komplex nových experimentov a výtvorov, ktoré vznikali od 10. storočia v krajinách Západu
- Slúžilo predovšetkým rímskej cirkvi na propagáciu náboženskej ideológie
- Cirkev bola hlavným objednávateľom, odberateľom a aj výrobcom
– kláštorné huty stavali a ozdobovali kostoly, v kláštoroch sa písali a iluminovali rukopisné knihy
Situácia po rozpade Karolínskej ríše
- po smrti Karola Veľkého: došlo k dynastickým bojom medzi jeho synmi
- V roku 843 bola uzavretá Verdunská zmluva, ktorá franskú ríšu rozdelila na tri časti: západofranskú, východofranskú a Lotharingiu (Lotrínsko)
- zo západofranskej ríše sa vyvinulo stredoveké Francúzsko
- nástupcovia po Karolovi: Ludvík Pobožný, Karol Holý, Ludvík Koktavý, Ludvik III, Karol Tučný…
- Nevedeli udržať jednotu ríše, ríša sa rozpadla pod vplyvom Normanov, Arabmi a Maďarov
- po rozpade karolínskej ríše hovoríme o Otónskom období, 10.st, začiatok 11.st., prechodné obdobie medzi karolínskym a románskym umení na území Nemecka
Románsky sloh
- tento sloh dostal svoje pomenovanie od mesta Rím
- nazýva sa tiež oblúkovým slohom
- základným prvkom románskej architektúry je polkruhový oblúk a oblúkovitá obruba je najpoužívanejším ornamentom
- rozvíjalo sa na Západe po rozpade Karolínskeho cisárstva
Okolo roku 1000 mal vývoj umenia dve tváre
1. V Otonskej ríši sa zrodilo pomerne rovnorodé cisárske umenie
2. V krajinách Západu sa uplatňovali rozličné novátorské experimenty, z ktorých sa zrodilo Románske umenie - Intelektuálny a umelecký život bol uzavretý v kláštoroch a opátsvtach, kde sa sústreďovala väčšina kňazov
- Okolo roku 1000 pokrok v organizácií a vybavení
poľnohospodárstva vyvolali všeobecnú demografickú explóziu - budovanie nových miest kvôli pútnickému ruchu
- Vznik miest znamenal aj rozkvet hospodársky (obchod), spoločenský (súdy, bezpečnosť) vojenský (opevnenie
mesta, stále vojsko) a kultúrny (školy, rozvoj remesiel, objednávky na umelecké diela) - Na celom Západe sa rozšírili veľké mníšske rehole
- Tieto rády (Benediktíni, Cisterciáni) svojimi početnými
architektonickými dielami a dielňami, hrali významnú úlohu v šírení románskeho umenia - Počnúc 11. storočím cirkev dokázala zjednotiť Západ v hnutí za vydobytie Svätej zeme (Jeruzalém) od moslimov a organizovala
križiacke výpravy - Boj cirkvi so svetskou mocou o Investitúru (dosadzovanie cirkevných hodnostárov do úradu) ukončil Wormský
konkordát (1122) víťazstvom cirkvi - Rok 1122 bol potvrdením rastúceho vplyvu cirkvi nad rozličnými svetskými vrchnosťami a zjednotenie pod jedinou autoritou – Pápežom.
Románsky sloh - časové vymedzenie
- Nemecko 11. storočie – ešte pretrváva Otonská renesancia
- Francúzsko polovica 12. storočia – sa už ohlasuje umenie Gotické,
- Čechy 13. storočie – ešte sloh románsky
- v druhej polovici 13. storočia románske umenie dožíva popri gotických formách, ktoré sa rozvíjali už viac ako storočie v mnohých západných mestách. Veľa budov stavaných v románskom slohu sa dokončilo v gotickom
- aj charakter umenia sa v rôznych oblastiach značne odlišuje.
Románsky sloh - architektúra
- Ohniskom ranorománskej architektúry bola stredomorská časť bývalej Karolínske ríše – od severného Talianska cez Francúzsko po severnú časť Španielska
- Stavby raného románskeho umenia mali jednoduchý pôdorys (jedna až tri lode zakončené apsidou)
- Cieľom architektov bolo vtedy zlepšiť väzbu muriva a tým znížiť šírku múrov
- hlavný záujem sa sústredil na spôsob stavby strechy a postupne sa pokúšali nahradiť drevený krov (ohrozovaný požiarmi) kamennou klenbou
- Stále prevládal bazilikálny pôdorys v tvare latinského kríža
- Nevídaný rozvoj chóru a transeptu umožnil vyhovieť
liturgickým potrebám a zvýšenému počtu pútnikov - Drevený krov v zastrešení prevládal hlavne v Nemecku,
v južnom Taliansku, v Normandií a v Anglicku. Tento typ strechy umožňoval budovať v múroch budovy široké otvory (kvôli osvetleniu) - V ostatnej Európe sa šírilo kamenné zastrešenie, rozprestierajúce sa nad celou stavbou
Typické stavby
1. sakrálne - kostoly, kláštory
2. svetské - hrady, mestské paláce, meštianke domy, kamenné mosty
kostoly
- pozdĺžne – baziliky, jednoloďové s apsidou
- centrálne – rotundy, 5 kupolové na pôdoryse oktogónu, štvorca alebo gréckeho kríža
Baziliky
- pôdorys latinského kríža s transeptom, priečnou loďou
- chorom s polkruhovou apsidou
- na západnom priečelí dve veže plus veža nad krížením hlavnej a priečnej lode.
románsky sloh - typy zastrešenia
- Valená klenba (polkruhová a lomený oblúk)
- Krížová klenba
- Kupola (hlavne kupola na pendatívoch)
románsky sloh - socha
- Spočiatku sochárstvo tvorilo iba súčasť architektúry, jej dekoratívny prvok
- Neskôr sa sochári zmeriavali najmä na figurálne motívy
- Plní funkciu šírenia náboženských ideí, pretože hlavným objednávateľom je cirkev
- transcedentálny ráz sochárstva a antirealistický program
- Idea a myšlienka sa stavia nad skutočnosť
- Románske sochárske výtvarné umenie sa nazýva aj
biblia pauperum = biblia chudobných pre svoj naratívny (rozprávačský, dejový) charakter
Znaky - Nezáujem o priestor: umelci nepoužívajú perspektívu
- Nezáujem o plastickosť: objem je nahradený plošnou skratkou a v sochárstve prevláda plošný reliéf
- Kompozičné schémy: umelci nepracujú podľa prírody, ale podľa kreslených vzorníkov
- Štylizácia: neustále opakovanie určitých schém viedlo k výraznejšej štylizácii až ku vzniku dekoratívneho ornamentalizmu
Hlavné druhy sochárstva
- Kamenárstvo
– Dekoratívne uplatňovalo na portáloch, okenných archivoltách a stĺpoch
– Rastlinné: palmeta, akant
– Geometrické: meander, perlovec, pletenec, šachovnica, píla, ozuby,
hviezdica, diamantový rez, povrazec, ..
– Zoomorfné: fantastické zvieratá
- Figurálne - tak isto úzko súviselo s architektúrou. Figurálna skulptúra pokrývala portály chrámov, hlavice stĺpov a pilierov a plnila didaktickú funkciu
- Kovolejárstvo - hlavnou úlohou odlievačov boli monumentálne bronzové dvere chrámov
- Rezbárstvo: hlavným námetom tu bol Kristus na kríži. Obrovské nadživotné krucifixy
románsky sloh - maľba
- Aj maliarstvo slúžilo cirkvi a propagovalo náboženskú ideológiu vo všetkých svojich hlavných druhoch,
- v nástennej
- knižnej
- tabuľovej maľbe
- maľbe na skle
- Z byzantského umenia prevzalo románske maliarstvo antirealistický program
- nezáujmom o priestor a plastický tvar
- tendenciu plošnosti a linearizmu až ornamentálnu štylizáciu
- V maliarstve mali figúry strnulý výraz, boli nehybné-statické
- Iluminátori používali s obľubou zlatú, ktorá pokrývala spolu s purpurovou pozadie miniatúr
- Do doby románskeho slohu spadá aj vznik oboch druhov maliarstva, ktoré sa plne rozvinú až v gotickom umení
1. maľba na skle (vitráž)
2. tabuľová maľba (vaječná tempera na dreve)
Benediktínske Kláštory
- Benediktínsky rad bol založený svätým Benediktom z Nursie v 6. storočí
- Benediktínska regula, stanovovali pravidlá pre monastický život vrátane modlitieb, práce, ticha a poslušnosti
- Benediktínski mnísi a mníšky žili v kláštore v duchu modlitby a práce. Ich život zahŕňal liturgické slávenie, prácu na poliach alebo v knižnici a dodržiavanie pravidiel charty
- opisovači a uchovávatelia rukopisov.
- Ich knižné skriptóriá boli dôležitými centrami písomného umenia a vzdelávania.
- Kláštory mali charakteristickú architektúru s kostolom, knižnicou, obedňou a spálňami pre mníchov
- Ich kláštory sa stávali dôležitými centrami vzdelanosti, umenia a hospodárstva
Cisterciánska Reforma:
- Cisterciánsky rád bol založený v roku 1098 Robertom z Molesme.
- Jeho pravidlá boli prísnejšie než benediktínske a zdôrazňovali askézu a jednoduchosť
- Cisterciánske kostoly a kláštory mali jednoduchšiu architektúru, odlišnú od bohatších benediktínskych štruktúr
Kloster Eberbach v Nemecku (cisterciáni)
- Založenie (1098): Robert, opát kláštora Moles, založil kláštor v Cîteaux (Cistercium) ako reformné hnutie benediktínov.
- Reforma: Odklon od prepychu, návrat k jednoduchosti a odriekaní podľa hesla “Ora et labora!” (Modli sa a pracuj).
- Osamostatnenie (1100): Pápež Paschalis II. schválil nový rád – cisterciáni, podriadení priamo Svätej stolici.
- Pravidlá: Manuálna práca povinná, zákaz prijímania cirkevných poplatkov.
- Kláštory: Stavané v odľahlých oblastiach, obklopené vodnými tokmi a nekultivovanou pôdou. Cisterciáni ju zveľaďovali a šírili pokročilé spôsoby hospodárenia.
- Hospodársky význam: Kláštory sa stali centrami hospodárstva, získavali bohaté pozemkové dary, čím sa postupne vzďaľovali pôvodným ideálom.
- Úpadok (14. stor.): Pokles vplyvu cisterciánov, vzostup žobravých rádov.
- Architektúra: Spočiatku strohé chrámy bez výzdoby, neskôr prispeli k rozšíreniu gotiky, ktorá sa tiež stala veľkolepejšou.
Románske umenie vo Francúzsku
- Umenie vo Francúzsku nebolo nikdy pod vplyvom exotického umenia ako v Španielsku a nepôsobili naň ani klasické rímske stavby ako v Taliansku
- Rozdielne hospodárske, politické, etnické, cirkevné a kultúrne
podmienky v rôznych častiach zeme viedli k vytvoreniu siedmich architektonických škôl
Svetská architektúra - Hrady: rovinné hrady, zakladané alebo vodné hrady,….
- mali zväčša mohutnú vežu Donjon, v ktorej býval hradný pán so svojou rodinou a služobníctvom. Donjon mal 2 alebo 3 podlažia a na každom bola priestranná miestnosť.
- Mosty: takmer vždy sú úzke a iba s jedným oblúkom, aby sa tak predišlo obťažnému cementovaniu pilierov
Sochárstvo - Zo sochárstva sa zachovalo veľmi málo
- Najčastejší námet výzdoby portálov je apokalyptické zjavenie sv. Jána
- boh zobrazený v oválnej aureole, alebo mandorle so štyrmi symbolmi evanjelistov: človek, orol, býk a lev (Matúš, Ján, Lukáš, Marek)
Maliarstvo - Vo Francúzsku vznikajú aj rôzne maliarske školy.
- Najvýznamnejšou pamiatkou je súbor nástenných malieb v
kostole Saint-Savin-sur-Gartemple voVienne. - Najtypickejšou maliarskou technikou v románskom období bola maľba na skle – vitráž.
úžitkové umenie - pamiatky zlatníkov, emailérov, práce zo slonoviny vyšívanie tkanín
- Začal klesať záujem o knižnú maľbu
sedem architektonických škôl
- Provensálska
- južné fr. – najvýznamnejšia, dokonale pozná tradície antiky, najstaršie románske kostoly s bohato zdobeným priečelím, sochami a stĺpmi – Arles, Nimes, Poitiers, Perignes, Avignone - Languedocká
- Auvernská
- Akvitánska
- Burgundská
- Cluny – systém krížovej klenby - Kráľovského domínia
- Normandská škola
- na severe – vysoké stavby, stredná loď vyššia, výzdoba. Časté geometrické prvky, menej sôch. Medzi najkrajšie kláštorné stavby, kde najnáročnejšiu časť tvorili ambity – krížové
chodby, s bohatou sochárskou výzdobou stĺpových hlavíc a kapitulskou sieňou, patrí krížová chodba kláštora sv. Petra v Moissacu.
8? Škola v Ile de France – kostol Sant Denis – vybudoval ho opát Sugar v 1140,
Románske umenie v Nemecku
– architektúra nadviazala na Otónsku, dvojchórovú baziliku, ťažisko stavebnej aktivity sa presunulo zo Saska do Porýnia, kde vznikali monumentálne cisárske domy v Speyeri, Muhoči, Wormse
– hrad, palác sa stal samostatným honosným sídlom.
- Trojapsidální chór v Kolíne nad Rýnom, kamenný most v Rezne.
Románske umenie v Taliansku
- Taliansko zostalo silne pripútané k svojmu antickému kultúrnemu dedičstvu, ktoré dodávalo jeho umeniu ráz istého konzervatizmu
- Architektúra verná tradícii oddeľovala od samotného chrámu baptistérium a kampanilu
- Rozvoj vonkajšej výzdoby lizénami a slepými arkádami, vyústil do múrov zdobených galériami umiestnenými nad sebou
- Bežne sa používalo kamenné zastrešenie klenbami
- Južné Taliansko - jednoduchý bazilikálny pôdorys a drevený krov
Lombardia (Milano) - najviac autonómny vývoj
- nové dekoratívne prvky: Lombardské rebro (predobraz gotického rebra), Lombardský vlys
Toskánsko (Pise,Florencia) - antické akantové hlavice (vplyv antiky)
- dekoratívne prvky: Inkrustácia- striedanie svetlého a tmavého mramoru
- -„Pole zázrakov“-> baptistéria, katedrála, šikmá veža a Camposant
Benátky - byzantský vplyv, mozaika, vyzdobená kupola, Inkrustácia
Juh Talianska (Sicília) - prejavuje sa vplyv z východu
- na portáloch juhotalianských stavieb sa začali množiť dekoratívne prvky (niekoľko násobné reliéfne pásy na archivoltách)
Sochárstvo v Taliansku - Nicola Pisano- považovaný za zakladateľa renesančného sochárstva
- ovplyvnený antickou tradíciou, programové odmietanie gotických foriem
- predznamenáva renesančné umenie
- pr. Kazateľnica Domu v Pise, Architektúra Baptistéria v Pise
Maliarstvo - na románske maliarstvo v Taliansku malo najvýraznejší vplyv ranokresťanské maliarstvo a niektoré prvky z byzantského maliarstva, ktoré sa prejavili hlavne v monumentálnej oblasti
- fresky a mozaiky
- Knižná maľba sa sústreďovala do kláštorov
- rozvoj úžitkového umenia a umeleckých remesiel
- Zachovalo sa niekoľko bronzových dverí
Románske umenie v Anglicku
- vplyv na umenie malo dobytie ostrova Wiliamom Dobyvateľom v bitke pri Hastings v roku 1066
- Zo svetskej arch. sa zachovali hrady – Tower – Londýn 1087
- Vplyv románskeho umenia prenikol aj do Škandinávie, Švédska
Románske umenie v Španielsku
-najslávnejší španielsky chrám v Santiago de Compostella – trojloďový chrám, prvé pútne miesto, ponáša sa na baziliku Sant Serniu v Toulouse
- Rozhodujúcu úlohu pri šírení románskeho umenia do Španielska mali púte do Galície uberajúce sa po svätojakubskej alebo francúzskej ceste
- Výnimočným zjavom v Španielskej románskej architektúre je katedrála v Zamore, kde sa použilo riešenie s kupolami typické pre byzantskú architektúru.
- Sochárstvo bolo vyvinutejšie ako vo Francúzsku, sú tu figurálne hlavice a reliéfne výzdoby arkád.
- Najkrajšia je sochárska výzdoba katedrály v Santiagu de Compostela, kostola v San Vincente
- Z maliarstva sa zachovali len fragmenty
- Významné miesto v románskom umení Španielska má katalánske umenie
- premiešala karolínska tradícia a mozarabský vplyv
- Medzi významné prejavy románskeho umenia v Španielsku môžeme zaradiť aj veľkú nástennú tapisériu nazvanú Stvorenie, uchovávanú v Geronskej katedrále. - Biblické výjavy sú prevzaté z katalánskej knižnej maľby, ktorá má tiež dobrú úroveň.
