Predrománske umenie v severnej Itálii a v Galii Flashcards
1
Q
Predrománske obdobie - základné info
A
- Raný stredovek začína v strednej, západnej a južnej Európe so zánikom Západorímskej ríše.
- 6.- 8. storočie - zmieta veľká časť Európy v nekonečných bojoch medzi početnými kmeňmi
- Západorímska ríša sa rozpadla v roku 476, keď germánsky kočovníci obsadili Rím a zosadili posledného
rímskeho cisára - Germáni sa stali dedičmi antickej civilizácie, štátnosti a kultúry
- Mestá, ako strediská moci a vzdelania, strácali svoj vplyv
- Vzdelanosť sa udržovala hlavne pomocou cirkevnej
organizácie, predovšetkým v kláštoroch - Latinčina - úradný jazyk
- Obyvateľstvo v novo organizovaných útvaroch hovorilo „románskymi“ jazykmi
- 5-7stor. sťahovanie národov
- K usadeniu kmeňov v Európe došlo až v 8. storočí
Vznikajú tak štyri hlavné okruhy:
1. Ostrogótske Longobardské v Taliansku
2. Vizigótske na Pyrenejskom polostrove
3. Franské na území Francúzska a časti Nemecka
4. Anglosaské a Írske v ostrovnej oblasti
2
Q
Inšpiračné zdroje predrománskeho umenia
A
- vplyv - Keltské umenie a umenie kmeňov
- Keltské umenie je dynamickosťou svojich kriviek priamym predchodcom Írskej knižnej maľby
- umenie nomádskych kmeňov zo strednej Ázie, so svojimi štylizovanými zvieracími motívmi je predzvesťou severského
stredovekého umenia - V obidvoch umeleckých okruhoch bol inšpirujúcim akýsi nezáujem o realistické tvary a kombinácia špirálovitých línií, ktoré sa vyhýbajú akejkoľvek osi súmernosti
- Inou charakteristickou črtou sú štylizované prírodné tvary vkomponované do plošných útvarov, v ktorých prevláda krivka a najmä esovitá vlnovka
- tvary a línie sa ustavične navzájom prestupujú a menia
a vytvárajú tak ilúziu rytmického pohybu - Hlavnou zložkou tohto umenia sa pochopiteľne stáva umelecké remeslo.
3
Q
Predrománske umenie v Galii a severnej Italii
A
- Na území Itálie a Galie sa po sťahovaní národov usádzajú: Germáni, Ostrogóti a Frankovia
Ostrogóti - pochádzajú z kmeňa Gótov, ktorý sa po sťahovaní národov rozdelili na Vizigótov (západný góti, územie Pyrenejského ostrova) a Ostrogótov (východný góti)
Germáni - priniesli do Južnej a západnej Európy len dekoratívne umenie, monumentálne nepoznali
- uplatnilo sa v produktoch umeleckého remesla
- monumentálnu architektúru nepoznali- po prijatí kresťanstva vznikla jej potreba
- umenie sa sústreďovalo na drobné predmety – toto zodpovedá umeniu kočovných národov
-umelecké remesla: zlatníctvo: geometrické motívy, technika priehradkový email, spony - zobrazenie štylizovaného vtáka (orol, havran)- pr. Odinový havrany
Frankovia - vytvorili Franskú Ríšu, ktorej poslednou fázou bola Karolínska Ríša
4
Q
Karolínske umenie - politika
A
- 8 a 9 storočie
- V počiatkoch Franská ríša
- 687 nastúpila dynastia Karolovcov
- Výtvarné umenie tu rozkvitlo na prelome 8. a 9. storočia a získalo svoje pomenovanie podľa obdobia vlády Karola Veľkého 768 – 814
- vzťahuje sa na obdobie vlády Karola a jeho potomkov
- umenie pred románskym slohom
- „karolínska renesancia“- snaha Karola Veľkého po obrodení a obnovení antiky
- Cirkevný Vplyv: Cirkevná moc mala výrazný vplyv na umenie tohto obdobia
- Opatstvá a Kláštory: centrá kultúry a vzdelávania. Boli zdrojom umenia, literatúry a vzdelávania
- Vzdelávanie a Obnova Kultúry: Karol Veľký inicioval obnovu vzdelávania a kultúry, tzv. Karolínsku renesanciu.
- Politická Jednota: Karolínska ríša bola pokusom o politickú jednotu v západnej Európe.
- Vplyvy Rímskeho a Byzantského Umenia: odrážalo sa v architektonických prvkoch, iluminácii a výbere
umelcov
5
Q
Obdobie Karola Veľkého
A
- roku 800 pápež korunoval Karola Veľkého za cisára v starom chráme sv. Petra v Ríme
- podarilo sa mu dostať pod spoločnú vládu všetkých Germánov na kontinente, okrem zvyškov Vizigótov v Španielsku
- v určitom období jestvovali iba dve kresťanské mocnosti – Gréci (Byzancia) na východe a Frankovia na západe
- Karolovci vytvorili v severnej Európe nový umelecký štýl, ktorého základy treba hľadať v stredomorskej kultúre.
- Výtvarné názory a umelci začali teda prúdiť z juhu (hlavne z Talianska) na sever do Aachenu – hlavného sídla Karolovcov
- Aachen - je pohraničné, kúpeľné samosprávne mesto v Nemecku
Karol Veľký
- chcel znovu obnoviť veľkosť Rímskej ríše
- Na svoj dvor povolal intelektuálnu elitu vtedajšej západnej civilizácie
- Boli medzi nimi najmä mnísi, pochádzajúci z kláštorov v Škótsku a Írsku, ktorých úlohou bolo šíriť kresťanstvo
v novo pripojených územiach, ako aj vzdelanosť…
- Okrem mníchov prichádzali architekti, stavitelia, kamenári, maliari,…
6
Q
Karolínske umenie - architektúra
A
- sídlo ríše: Aachen- dobrá geografická poloha, termálne minerálne pramene
- vybudoval kráľovský palác – súčasťou kaplnka
- vzor: chrám San Vitale v Ravenne
- centrálna stavba, Karol nechal rozobrať v Ríme niekoľko pôvodných antických stavieb a jednotlivé architektonické časti previezť do Aachenu, kde boli nanovo osadené v kaplnke
- charakteristickými rysmi boli jednoduchosť, pevná konštrukcia a výrazné používanie oblúkov
- Najzaujímavejším architektonickým dielom je kaplnka cisárskeho paláca v Aachene - Táto pamiatka z 8. storočia (zasvätená p. Márií)
- V architektúre sa inak ujal typ trojloďovej baziliky s priečnou loďou (loďami) tzv. transeptom
- Špecialitou karolínskeho staviteľstva bola koncepcia dvojpólového ukončenia chrámovej stavby
- Najčastejšie sa prejavovala kontrastujúcimi skupinami veží, alebo východným a západným transeptom
- Na západnej strane sa často vyskytuje tzv . Westwerk – čiže zoskupenie veží západnej fasády architektonicky
zvýraznené oproti východnému ukončeniu oblúkovou apsidou - Tieto dvojpólové baziliky boli často budované pri biskupstvách alebo kláštoroch.
Kláštory - postupne stali samostatnou organizačnou a hospodárskou jednotkou a boli tiež centrá náboženského, kultúrneho a vzdelávacieho života.
- krížová chodba
- refektár
- dormitórium
- kapitulná sieň
- knižnica a sociálne zariadenia
- Na obvode boli umiestnené hospodárske stavby, príbytky pre hostí, nemocnica, cintorín, záhrady a dom predstaveného.
Lorsch - 764–774 benediktínsky kláštor
benediktínsky kláštor v Saint Gallen , vybudovaný v roku cca 719
7
Q
Karolínske umenie - maľba
A
- Celé výtvarné umenie je priamou konfrontáciu Ranokresťanského a barbarského umenia
- ornamentika - prínos barbarského umenia
- figurálna tvorba - ranokresťanské vplyvy
- Hieratická perspektíva
- Naše vedomosti o karolínskom maliarstve sa obmedzujú na knižnú maľbu
- Výnimkou sú len zachované mozaiky v Germigny-des-Prés
- Iluminácie
- Štýlové rozpätie zachovaných karolínskych malieb dosahuje prekvapivú šírku
- v Gotšalkovom evanjeliári pomerne prísny, ale klasický figurálny štýl
- v Evanjeliári viedenskej klenotnice impresionistický štýl neskorého staroveku
- v Utrechtskom žaltári je už iba kontúrová kresba
- Známa ilustrácia Evanjelistu z Ebbovho evanjeliára vytvára pomocou expresívnych obrysov samostatnú zložitú
vzorku a akúsi nehmotnosť figúry - najtypickejší pre karolínsku knižnú maľbu
8
Q
Karolínske umenie - socha
A
- nezachovala sa ani jedna monumentálna voľná socha
- Jazdecká soška Karola Veľkého je jediná bronzová plastika ľudskej postavy - 8.stor.
- Prejavuje sa v nej klasické umenie – cisár má na hlave korunu, v ruke meč a ríšske jablko
- Z umeleckého hľadiska je skôr kuriozitou
- tepané zlatnícke práce a rezby zo slonoviny
- Reliéfy zo slonoviny sú najpočetnejšie a väčšinou tvoria dosky prepychových knižných väzieb
