Klasicizmus Flashcards
Klasicizmus, jeho ideové východiská a vzory, teória klasicizmu (J.J. Winckelmann). Klasicistická architektúra : francúzski revoluční architekti, empírová architektúra, anglický (R. Adam, J. Soane) a nemecký klasicizmus (F. Schinkel. L. von Klenze). Klasicistické maliarstvo vo Francúzsku a Nemecku a biedermaier v strednej Európe
Klasicizmus
- 2.pol.18.- okolo pol.19.stor. (1770-1820-30)
- Klasicizmus (1770 – 1820/30) – umelecký smer inšpirovaný antickou kultúrou Grécka a Ríma.
- veľký záujem o antiku a jej skúmanie
- Hlavné znaky – harmónia, racionalita, symetria, jednoduchosť, striedmosť, vyváženosť.
- umelecké diela sa mali vyznačovať významovou a výrazovou jasnosťou
- umenie malo prírodu napodobňovať a zároveň dokazovať, že je možné podriadiť ju ľudskému rozumu -> objavujú sa prísne upravené klasicistické parky a záhrady
- Vplyv archeológie – objavy Herkulanea (1709) a Pompejí (1748), Winkelmann – zakladateľ archeológie.
- Protiklad baroka – odmietanie jeho dynamiky a zdobnosti, klasicisti zdôrazňovali racionalitu a poriadok.
- Filozofické východisko – racionalizmus, v duchu Descartesovho výroku „Myslím, teda som“.
- Príroda a umenie – napodobňovanie prírody s dôrazom na rozum (napr. klasicistické záhrady).
-
Regionálne formy:
- Francúzsko – nadväznosť na barokový klasicizmus.
- Anglicko – paladianizmus, neskôr neopaladianizmus (inšpirácia antikou).
- Hlavné centrá – Anglicko, Paríž, Rím, Nemecko.
Joahnn Joachim WINCKELMANN
- nemecký archeológ, zakladateľ teórie klasicizmu
- najvýraznejšia osobnosť, ktorá zadefinovala vznik archeológie
- obdiv k Antike
- vydal nosnú esej „Myšlienky o nápodobe gréckych diel v maliarstve a sochárstve“ (1755)
- ako prvý povedal, že na aké obdobia sa delí antika grécka –prvá
periodizácia gr. antiky , nikdy nebol v Grécku a ich diela zadefinoval cez rímske - vydáva Dejiny antického umenia
- prvá veľká syntéza dejín výtvarného umenia
- starogrécke umenie podľa neho je estetickým ideálom hodným nasledovania
- tvrdil, že „Študovať dejiny gréckeho umenia znamená študovať dejiny umenia celého ľudstva“
Klasicistická architektúra
- V 18. stor. centrom – Rím Neskôr Paríž, Londýn
- Antikizujúce motívy a zároveň funkčnosť
- Racionalizmus
- Tektonika nosného muriva, architrávový systém, ploché klenby
- Pokoj, vyváženosť, monumentálnosť
- Symetria, priame línie, tlmená farebnosť
- Portikus, kolonáda, trojuholníkové štíty, stĺpy, pilastre, festóny, rustika, kazetové stropy
- Príklon k architektúre ako vednému odboru (začala sa vyučovať deskriptívna geometria)
Francúzsky revoluční architekti
- skupina umelcov nazývaná - francúzsky revolučný architekti
- architekti a myslitelia ovplyvnení myšlienkami osvietenstva a francúzskej revolúcie
- kult rozumu a oddanosti trojitým ideálom sloboda, rovnosť a bratstvo
- štruktúry, ktoré si predstavovali, a plány mesta, ktoré navrhli, boli jedny z najambicióznejších a najrevolučnejších svojej doby
- najambicióznejšie návrhy budov boli vlastne nepostaviteľné – vtedajšie technické normy
- -Claude- Nicolas LEDOUX -fr. revolučný architekt a jeho protipól bol Étiénne- Luis BOULLÉ-> títo architekti pristúpili k architektúre inak ako ostatný dovtedy, inšpirovali sa klasicizmom, zavrhli ornament, chceli najjasnejšie a jednoduché tvary, ktoré vyjadrovali aj účel tej budovy , spojenie krásy s účelom, hovorilo sa im
niekedy aj protofunkcionalisti, do architektúry vkladali aj symbolické kvality
Predstavitelia - Jacques- Germain Soufflot
- Claude- Nicolas LEDOUX
- Étiénne- Luis BOULLÉ
Francúzsky revoluční architekti - Jacques- Germain Soufflot
- Dielo: Panteón v Paríži- (1759- 90)- Pôdorys gréckeho kríža
- Parížsky Panteón, významná stavba, uličná fasáda
- typický klasicistický portykus s trojuholnikovitým štítom, kt. nesie kladie
- v pozadí vystupuje kupola- táto kompozícia sa opakuje u mnohých klasicistických stavbách
- v interiéri sú takisto využité stĺpy, pilastre, kt. nesú oblúky, kupoly, všetky tvary sú jasne čitateľné
Francúzsky revoluční architekti - Claude- Nicolas LEDOUX
-„Kráľovské solivary, Arc- et – Senans “, kresba z roku (1804)- jeden z prvých sociálnych architektonických
projektov
- „návrh na dom pre inšpektora rieky Loue “ (1775- 79)
- „návrh na Chrám lásky“ pôdorys verejného domu- symbolický tvar,
- “protofunkcionalista”
Francúzsky revoluční architekti - Étiénne- Luis BOULLÉ
- hovoril o architektúre, že musí byť didaktická, morálna, ukazovať hodnoty, má byť poetická, univerzálne symboly, preňho bol najdokonalejší tvar guľa, inšpiroval sa rímskym Panteón, navrhoval obrovské monumentálne stavby
-„návrh na katedrálu“ (1781- 82) veľká kupola, bezozdobnosť, čisté tvary, rátal s plochou strechou a svetlom
-„návrh národnej knižnice“ (1785)
-„návrh na Newtonov kenotaf“ (1784)- jeho top návrh, mala to byť memoriálna stavba
Empírová architektúra- klasicizmus posledného obdobia
- 1 štvrtina 19.storočia – štýl vo Francúzsku za vlády Napoleona Bonaparte-ho
- Rozšíril sa po celej Európe – v Rusku sa udržal najdlhšie
- Formy umenia cisárskeho Ríma (nie Grécko)
- Monumentálne urbanistické projekty
- Nábytok, interiérové dekorácie z ebenu, s mosadznými ozdobami
- Propagácia absolutizmu
- inicioval ho Napoleon, ktorý vytvoril okolo seba tím ľudí, čo preňho navrhovali dizajn, architektúru a to
poznačilo celý ten dobový štýl a
jeho top osobnými umelcami/ dizajnérmi boli : - Jean –Francois
- Théresé Chalgrin
- Jean- Arnaud Raymond
Diela - -„Triumfálny oblúk na Place de´l Étoile “, Paríž (1806)
- spálňa Jozefíny, zámok Malmaison (Charles Percier a Pierre Fontaine)
- „kostol sv. Madeleine“, Paríž (1807- 1842) - Alexandre Vignon
Anglický klasicizmus - Robert ADAM
- predstaviteľ raného klasicizmu v Anglicku, „Syon House v Middlesex“ (1761)- citácia umierajúceho kelta (vstupná hala), rímske tvaroslovie, v exteriéri sa opakujú prvky stredoveku, dispozícia je ideálna a symetrická, miestnosťami sa inšpiroval miestnosťami z Pompejí a rímskou antikou
-„Portman Square 20“, Londýn, schodisko (1773- 76)- pripomína rotundu a zdroj svetla je zhora
Anglický klasicizmus - John SOANE
- najzaujímavejší architekt, osobne sa kamarátil s Turnerom, v Panteóne ho uchvátilo prúdiace
svetlo zhora- opakujúci sa motív v jeho návrhoch (svetlo zhora ako v Pantheone)
-„Wimpole Hall“, Cambridgeshire, Žltý salón (1791)
-interiér londýnskej banky bola jeho najslávnejšou realizáciou, ale bohužiaľ táto banka zhorela, ostali len
fotografie, opakuje sa tu zas motív veľkých kupol
Nemecký klasicizmus
- ovplyvnená vedeckovýskumnou činnosťou nemeckých archeolóv
- polytechnické školy a univerzity
- hl. centrá: Berlín a Mníchov
Nemecký klasicizmus - Karl Friedrich SCHINKEL
- Akadémia architektúry (1832-35)- inšpirované továrenskými stavbami , vplyv mala aj cesta do Anglicka
- používal aj neogotický štýl napr. kresba Mauzólea kráľovnej Luisy (1810)- zmes gotiky a klasicizmu
- „Staré múzeum v Berlíne“ (1823-30)
Nemecký klasicizmus - Leo von KLENZE
- Najväčším konkurentom Schinklea bol Leo von Klenze
- pôsobil v Mníchove,
navrhol napr. - Glyptotéka (Mníchov, 1815-30)
- Propylaje (Mníchov, 1846-53)
- Kráľovská rezidencia pre kráľa Ľudvíta I. Bavorského (Mníchov, 1823-32)
- Valhala Germánov pri Regensburgu, Bavorsko (1830-42) - sú tam plastiky a sochy najvýznamnejších germánov, múzeum,
Klasicistické maliarstvo
- Rozvoj: 2. pol. 18. stor. – 1. pol. 19. stor., najsilnejšie vo Francúzsku.
- Akadémie a univerzity – podporovali klasicistické princípy.
- Predchodca klasicizmu: Nicolas Poussin (17. stor.) – antické a historické príbehy, uhladená kompozícia.
- Hlavné žánre: antické a historické príbehy, mytologické scény, portréty, krajinomaľba.
- Inšpirácia antikou – predlohou boli antické sochy, keďže sa zachovalo len málo antických malieb.
- Kresba vs. farba – kresba nadradená farbe (konflikt Rubensovci vs. Poussinovci).
- Neskorý klasicizmus – začína splývať s romantizmom.
- Menší dôraz na biblické scény a výjavy zo súčasného života.
Francúzsko - Jacques-Louis DAVID
- 1748-1825
- jeden z najvýznamnejších klas. Maliarov
- pokladá sa za zakladateľa klasicistickej maľby
- považuje sa za významného predstaviteľa francúzskej revolúcie.
- zasiahol do viacerých sfér v maľbe ako napr. reprezentatívny- oficiálny portrét, mytologické, historické, súčasné maľby…
- bol aj dvorným maliarom Napoleona
Diela - Prísaha Horáciov, 1784
- Únos Sabíniek, 1799
- Maratova smrť, 1793
- Bonaparte, 1801- Napoleon na koni
Francúzsko - Antoin- jean GROS
- 1771-1835
- namaľoval množstvo portrétov, bitevných výjavov (čisto Napoleonov maliar)
Dielo: Napoléon vedie svoje vojská na most v Arcole, 1796
Francúzsko - Jean-August Dominique INGRES
1780-1867
- Obdivoval Rafaela
- Kresbu radil nad farbu
Diela:
- Napoleón na tróne ,1808
- Paolo a Francesca – 7 rôznych verzií <- Stredoveká tématika
- Homérova apoteóza, 1827 -tu ukazuje svoju doktrínu kde kresba je nad maľbou
- Veľká odaliska, 1814- rád maľoval ženské telá
- Turecký kúpeľ, 1852-59- na sklonku života maľuje mnohé akty
Biedermaier v strednej Európe
- Obdobie: 1815–1848, rozšírené najmä v strednej Európe (Rakúsko, Nemecko, Česko, Slovensko, Poľsko), po skončení Napoleonských vojen a v čase rozmachu národných a revolučných hnutí.
- Meštianský charakter – Hnutie vychádzalo z meštianskej kultúry a morálky, ktorá nachádzala svoje vyjadrenie v rôznych oblastiach ako filozofia, výtvarné umenie, dizajn a úžitkové umenie. Po vojnách vznikla silná meštianska vrstva, ktorá si nemohla dovoliť stavať veľké paláce, a preto sa zamerala na praktické a kvalitné umelecké a úžitkové predmety.
- Úžitkové umenie: Biedermeier sa vyznačoval jednoduchými a funkčnými dizajnmi – najmä nábytok, textílie, porcelán, sklo, ktoré boli praktické, no zároveň esteticky príjemné. Významný bol aj rozvoj kancelárskych predmetov a skromného nábytku, ktorý sa stal základom neskoršieho funkcionalizmu.
-
Maľba:
- Portréty a rodinné obrazy: Tieto maľby sa stali veľmi populárne, najmä deti a rodinné portréty vykresľovali ideál meštianskeho života v gýčovitých kompozíciách.
- Krajina a zátišia: Zobrazenia mestských scenérií, prírody a kvetinových zátiší v bežnom prevedení, bez väčšieho hlbšieho symbolického významu. Tieto diela sa často zameriavali na idylizovaný pohľad na každodenný život.
- Maľba sa riadila princípmi klasicistickej uhladenej techniky, ktorá dôraz kládla na detaily a harmonické zobrazenie.
- Ferdinand Waldmüller: Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov, ktorý vytváral skromné, realistické obrazy, ktoré zobrazovali meštiansky život v idealizovanej forme. Diela ako „Pohľad na Ischl“ (1838) a „Ruže“ (1843) reprezentujú idylu meštianskej rodiny.
- Carl Spitzweg: Jeho satirické obrazy sa vyznačovali zobrazením typických postáv a parodickým prístupom k bežným figúram. Obrazy ako „Milovník kaktusov“, „Lovec motýľov“ alebo „Hlboké údolie v Alpách“ sa stali súčasťou tohto obdobia, ktoré malo často irónický podtón.
- Nábytok a dizajn: Biedermeier kládol dôraz na jednoduchosť a funkčnosť, čo predznamenávalo vývoj moderných dizajnérskych prístupov. Tento štýl sa stal základom neskoršieho funkcionalizmu.