Renesancia Flashcards
Renesancia, jej základné štýlové charakteristiky a kultúrnohistorické pozadie: humanizmus, vzťah renesančného umenia ku antike, spoločenské postavenie umelca, úloha talianskych miest (Florencia, Benátky, Rím), mecenášstvo. Vznik ranorenesančnej architektúry vo Florencii a strednom Taliansku, tvaroslovie, štýlové prvky a významní predstavitelia.
Renesancia
-Vznik renesancie sa zvyčajne kladie do severného Talianska na koniec 13.storočia/zač.14.stor. (Florencia)
- rástla prosperita vyvolaná predovšetkým zámorským obchodom
- Hospodárska prosperita a relatívne politická sloboda
- praktická bezmocnosť cechov
- umenie renesancie je možné definovať ako túžbu návratu antického intelektu, nadväzuje na gotiku ale inšpiráciu nachádza v antickom umení kt. spája so súdobými vedeckými poznatkami
- Z Talianska sa humanizmus a renesancia šírili veľmi rýchlo - dopomohol k tomu aj vynález kníhtlače v prvej pol. 15.stor. (vrcholná renesancia), o tento kultúrny prevrat v dejinách ľudstva sa zaslúžil Johann Gutenberg
- Toto obdobie je charakteristické vznikom miest, novej spoločenskej vrstvy (mešťania)
- Rozvoj remesiel, kultúry, obchodu, manufaktúry, banky
- Rozvoj vedy, prírodovedy a astronómie - objav vedeckej perspektívy aplikovane v umení, nové techniky maľby
- sfumato- zjemnenie hraníc medzi farbami a chiaroscuro - kontrast svetla a tieňa
- zistenie, že Zem je guľatá, rovnako tu boli aj nové objavy ohľadom vesmíru
- Heliocentrizmus- s teóriou prišiel Mikuláš Koperník
- ďalší podobný objaviteľ Galileo Galilei
- 15. storočie bolo obdobím objavov – cestovatelia ako Krištof Columbus (objavenie Ameriky), Marco Pólo, James Cook (objavné cesty mali aj veľký význam pre obchod a dovoz potravín)
- Rozvoj divadla a veľké zmeny v literatúre
- objavujú sa nové literárne žánre (napr. komédia, tragédia,
pastorála -inšpirácia antikou)
- objavujú sa cestopisy, životopisy, význam liter. predstaviteľ napr. - Dante Alighieri (Božská komédia)
- Prvý historik dejín umenia - Giorgio Vasari (16.stor.) – bol aj maliar, architekt, spisovateľ, datuje vznik renesancie do konca 13. stor
Renesancia - chronológia
DUECENTO/ TRECENTO (13.stor.)
-protorenesancia -predchodca renesancie, úzko späté so stredove
kom (*Giotto di Bondone, San Miniato al Monte, Florencia, Nicola Pisano)
QUATTROCENTO (15.stor.)
-raná ren., šírenie r. umenia po celom Taliansku, hl. Florencia
CINQUECENTO (16.stor.)
-vrcholná ren.
Humanizmus
-filozofický základ renesancie, myšlienkové hnutie, kt. vzniklo v Taliansku a vystriedalo upäté stredoveké
filozofické smery
- centrá humanizmu Benátky, Florencia, Rím
- v centre pozornosti stojí človek
- ideálny renesančný človek sa venoval sebarozvoju a bol vzdelaný
- jeho cieľom bolo obrodenie človeka v zmysle antických ideálov
- humanisti sa venovali antickým gréckym a rímskym textom a hodnotili vedomosti a umenie
- návrat k pozemskému svetskému životu, k potešeniu ľudom, ku kráse, radosť z objavovania sveta
Znaky renesancie a humanizmu
-Návrat k prírode, radosť zo života
-Racionalizmus (uctievanie ľudského rozumu, riadenie sa ním)
-Senzualizmus (zmyslové poznanie, o pravde sa môžeme okrem rozumu presvedčiť aj zmyslami)
-Antropocentrizmus (presvedčenie, že človek je stredobodom vesmíru)
-Individualizmus (záujem o človeka ako jednotlivca)
-Realizmus, štúdium ľudského tela (dosiahnutie realistického zobrazenia sveta, ľudského tela)
-Perspektíva (umelci používali techniky, ktoré im umožňovali vytvárať ilúzie hĺbky a oddeľovať predmety od
pozadia – nové techniky: sfumato- zjemnenie hraníc medzi farbami, chiaroscuro- kontrast svetla a tieňa)
-Klasické umenie (inšpirácia gréckym a rímskym umením)
-harmónia – vyváženosť proporcií, obsahu a formy
Vzťah renesančného umenia k Antike
- INŠPIRÁCIA ANTICKÝMI MOTÍVMI → antické a klasické prvky (slohy, napr. korintský, grécke a rímske architektonické formy, sochy – cieľ oživiť estetiku antického umenia)
- ŠTÚDIUM ANTICKÝCH TEXTOV → presadzovalo sa štúdium gr./rím. literárnych diel, umelci čerpali inšpiráciu zo starovekých príbehov, mýtov, filozofie
3.OBNOVA KLASICKÝCH VZOROV → materiálové aspekty, techniky maľby, sochárstva a architektúry
4.ARCHITEKTÚRA A MESTSKÉ PLÁNOVANIE → navrhovanie chrámov, palácov, verejných budov podľa antických modelov, mestské plánovanie podľa pravidelnej štruktúry a symetrie
5.ŠTÚDIUM ANTICKÝCH SOCHARSKÝCH PRÁC → Michelangelo a Leonardo da Vinci študovali antické sochárske diela, aby zlepšili svoje schopnosti vytvárať ľudskú anatómiu a vyjadrovať pohyb a emócie v sochárstve
Renesancia - postavenie umelca
- Umenie sa nedalo študovať, prvé akadémie až v 16. storočí
- Umelec sa vyučil v dielni majstra, umenie bolo stotožnené s remeslom
Klasické delenie na univerzitách: - trivium (gramatika, rétorika, logika)
- quadrivium (aritmetika, geometria, hudba, astronómia)
- mechanické umenia (maľba, sochárstvo)
- V renesancii umelci postupne definujú nové postavenie umelca v modernom význame, kladú sa náročné požiadavky na umelca
- Umelec už nie je anonymný, niektorí mali aj vysoké spoločenské postavenie
úloha Talianskych miest
FLORENCIA → najdôležitejšie centrum renesančného umenia a kultúry
BENÁTKY → námorná veľmoc, dôležité centrum obchodu
RÍM → centrum katolíckeho sveta a sídlo pápeža
Renesancia - mecenášstvo
Malo významný vplyv na finančnú podporu umelcov, vedcov, intelektuálov (rozkvet)
- Mnoho bohatých rodín, významní mecenáši: Mediciovci (Florencia), Sforzov (Miláno), Borgia a Della Rovereov (Rím)
- Cirkevné mecenášstvo
- Obchodnícki mecenáši: stávali sa tiež mecénmi umenia.
Renesancia - architektúra
- Renesančná architektúra vznikla vo Florencii (zač.15.stor.)
- Antické ideály, mierkou stavby – človek, pravidelnosť, proporcionalita, symetria, primeraná ozdobnosť
- prispôsobenie stavby k účelu a potrebám
- Ľudia začali viac myslieť na seba a svoje pohodlie
- nové typy: mestské paláce, mestské aj predmestské vily, radnice, banka
- materiály - kameň, mramor a tehly
- Hojne sa uplatňuje stĺporadie
- klenba a kupola a schodisko sa stáva samostatným architektonickým prvkom
- Skladba Fasád - často organizované do jednoduchých a symetrických foriem, používali sa falošné oblúky a pilastre
Tvaroslovie - vajcovec, pletenec, listovec, rozvilina, maskarón
- zdobená klenbová konzola
- frontón - trojuholníkový, segmentový
- šambrány okien, falošné oblúky
- balustráda, pilastre
- arkáda, atika, atikové podlažie
- domové štíty
- listové sgrafito
Fillipo Brunelleschi
- architekt, pokladá sa za začiatok renesančnej architektúry a jeho „Dóm vo Florencii s kupolou“
- vytvoril 1. typ florentských renesančných palácov
- návrhy pre „Bazilika di San Lorenzo“
- vo Florencii odzrkadľujú prvky ranej renesancie
- Santa Maria del Fiore
- Špitál neviniatok (Florencia)
- Kaplnka Pazziovcov – prechod z gotiky do renes
Renesancia - Architekti
Fillipo Brunelleschi
- architekt, pokladá sa za začiatok renesančnej architektúry a jeho „Dóm vo Florencii s kupolou“
- vytvoril 1. typ florentských renesančných palácov
- návrhy pre „Bazilika di San Lorenzo“
- - vo Florencii odzrkadľujú prvky ranej renesancie
- Santa Maria del Fiore
- Špitál neviniatok (Florencia)
- Kaplnka Pazziovcov – prechod z gotiky do renes
MICHELOZZO MICHELOZZI
-nadviazal na Brunelleschiho štýl
- Palazzo Medici Riccardi: dával dôraz na tradíciu, dekoratívny štýl antiky, schodisko, trojité členenie
LEON BATTISTA ALBERTI
- architekt/teoretik, ovplyvnil ranorenesančnú architektúru
- napísal vplyvný spis „O staviteľstve“
BENETTO DE MAIANO
