Mínojská a Mykénska kultúra Flashcards
Kykladská kultúra
- (3000 pnl.)
- Kultúra sa rozprestierala na ostrovoch Kyklady v Egejskom mori. Vyspelá kultúra, používala bronz. Najväčším
prínosom tejto kultúry sú idoly – sošky z bieleho mramoru, ktoré predstavovali uctievané božstvo, pravdepodobne to boli symboly ženy
Minojská kultúra periodizácia
- Ranominojské obdobie – predpálacové -obdobie 2800 – 2000 pnl.
- stredominojské obdobie – staré palácové obdobie2000 - 1700 pnl.
- zemetrasenie - 1600 pnl.
- neskorominojské obdobie – popálacové obdobie 1400 – 1100 pnl. – už vplyv Mykén, ktoré vznikli na základe prenesenia krétskej kultúry na pevninu.
Palácové obdobia
1. predpalácové obdobie – začína krátko pred rokom 3000 pnl. až do objavenia sa palácov koncom
3. tisícročia.
2. obdobie prvých palácov – končí úplným zničením palácových stavieb a obydlí, ktoré ich
obklopovali, okolo roku 1700 pnl.
3. obdobie druhých palácov – začína obnovou zničených stavieb podľa nových a veľkolepejších
plánov, a končí sa druhým veľký
Minojská kultúra
- bola kultúrou bronzovej doby na Kréte v rokoch 2800 až 1100pnl.
- pomenovaná podľa kráľa Minoa - Knossos
- Ostrov mal výhodnú polohu – križovatka vodných ciest
- táto kultúra bola rozvinutá -> vyrábali luxusný tovar – keramika, nádoby
- Rozoznávame napr. dva typy minojského písma: prvé staršie piktografické (rozlúštil Fisher) a druhé lineárne
- Typickými znakmi je sekera s dvojitým ostrím, býčie rohy či chobotnice na keramike
- Minojská kultúra bola riadená z palácov – Knóssos, Faistos, Mallia, Challia
- Predpalácové obdobie minojskej kultúry
- Rozvoj remesiel a poľnohospodárstva
- Keramika a umenie: Vytvárala sa jednoduchá keramika a nástroje, ktoré postupne prechádzali do pestrejších a zdobenejších foriem. Využívali hrnčiarsky kruh alebo ručné formovanie, zdobenie keramiky bolo geometrické, jednoduché. Pečatidlá z kameňa a slonoviny.
- Maľby na keramike: Minojská keramika bola zdobené maľbami, ktoré zobrazovali scény z každodenného života, rituálov, zvierat a rastlín zdobené sú geometrickými tvarmi.
- Rozvíja sa nová produkcia, ktorá predtým nebola, črep je svetlý, maľovaná výzdoba hnedá alebo tmavočervená a Opačná technika, s bielou výzdobou na tmavom podklade.
- Spracovanie kameňa
- Spracovanie kovu : prvé bronzové nástroje. Hlavne výroba zlatých a strieborných šperkov
- Sochy a reliéfy: Minojské sochy sa väčšinou nezachovali, ale existovali zdobené figúrky a krásne sochy božstiev, zvierat a ľudí.
- Reliéfy zdobili architektonické prvky, ako boli stĺpy a portály
- Symbolika a abstraktné motívy: Minojské umenie obsahovalo mnoho symbolických a abstraktných motívov, ktoré zobrazovali spojenie s náboženstvom a prírodou.
- Architektúra:
- kontrast medzi sídliskovou architektúrou, ktorá je relatívne skromná, a pohrebnou architektúrou, ktorá je takmer monumentálna
- materiály: hlina, pálené tehly, drevo rozrezané na guľatinu, vápenec, kameň (aj neopracovaný), slama, konáre
- Obdobie vzniku prvých palácov - minojská kultúra
- 2000-1700pnl
- obdobie rozmachu minojskej civilizácie, ktorá dosiahla svoj vrchol s výstavbou týchto monumentálnych stavebných komplexov
- začali byť vybudované monumentálne stavebné komplexy
- predstavuje obdobie prelomu medzi predpalácovým a palácovým obdobím
- Architektúra: veľmi vyspelá
- obytné domy= tehly a kameň, postavené v súvislých radoch/ulíc.
- Monumentálne stavebné komplexy, ktoré slúžili ako administratívne, ekonomické a kultúrne centrá
- Paláce: definuje sa ako monumentálna stavba usporiadaná okolo dvora, ktorý tvorí skôr organický než geometrický stred
- vo všetkých palácoch sa nachádzali kúpele na očistu
- Keramika
- najznámejšie hrnčiarstvo
- Maliarska paleta sa obohacuje - okrem bielej - červená, oranžová
- čistejšie profily, niekedy dokonca hranatejšie a vrúbkované
- Uprednostňuje sa špirála a krivka
- Spracovane kameňa- Najtvrdšie a najkrajšie kamene – karneol, achát, krištáľ, ametyst.
- Výroba pečatí silueta mačky s hieroglyfickými znakmi.
- Obdobie vzniku druhých palácov - minojská kultúra
po roku 1700pnl.
-obdobie prvých palácov sa skončilo okolo roku 1700pnl veľkou katastrofou
- Na miestach prvých palácov sa postavili nové budovy podľa tých istých zásad, ale veľkolepejšie
- Okolo nich vzniklo nepochybne odlišné umenie, ktoré však malo korene hlboko v krétskej minulosti.
- Mínojské paláce neboli opevnené
- Krétsky palác vonkoncom nepredstavuje neprehľadný neporiadok, poskytuje obraz dokonale premyslenej organizácie, zodpovedajúcej špecifickým potrebám
- Koniec obdobia druhých palácov sa kladie z roku 1450 pnl., keď boli zničené veľké palácové stavby
- Dekoratívne používanie hieroglyfov sa udržalo, už nie ako písmo
- Obdobie vzniku druhých palácov - minojská kultúra - maliarstvo
Maliarstvo
- často zdobili štukovú omietku
- Paleta farieb je dosť široká, čierna, okrovo žltá, svetločervená a tmavočervená, modrá a zelená, všetky vyrobené z prírodných farbív.
- Hnedočervená farba sa používa na maľovanie mužského tela, biela na ženské telo, modrá na znaky. Na rastliny nepoužívajú skutočné farby
- Obľúbené kvety biele ľalie. Morský svet, napr. delfíny. Najbežnejšie témy sú hry s býkmi.
- Hlavne nástenné. Prevláda línia nad farebnou škvrnou.
- Figurálne námety – dievča preskakujúce cez rohy býka
- Zvieracie – delfíny, jarabice
- Fantastické – levy s vtáčou hlavou
- Ornamentálne – obľúbené kvitnúce rastliny
- Obdobie vzniku druhých palácov - minojská kultúra - keramika
Keramika
- mimoriadne vzácna a na vysokej úrovni
- rozmanité tvary a typy džbánov, mís a váz, dominovali kráter a amfora
- Geometrický štylizovaný ornament, neskôr i rastlinný a morský dekór, maľované väčšinou bielou, žltou na tmavom podklade
Obdobia keramiky
- Ranominojské obdobie (2000 pnl.)
- Stredné obdobie (1900 – 1700 pnl.) – pečatné prstene s figurálnymi výjavmi, pliešky s reliéfom včely, opracovné drahé kamene
- Kamarský štýl (1600 pnl.) – bohatstvo tvarov a farieb – temná, červená, biela, pestro maľovaná keramika.
- Neskorominojské obdobie – morský štýl (1400 pnl.) – výzdoba podľa tvaru keramiky.
- Palácový štýl (1200 pnl.) – štylizovaný, schematizovaný, vlnovky, tvary, ktoré predznamenávajú
amfory.
- Obdobie vzniku druhých palácov - minojská kultúra - architektúra
- Používali architrávový systém so stĺpom, ktorého driek sa zužoval smerom dole – čierno-červený. Na palácoch sa prvý krát použil motív propylejí – vstupná brána.
- Palác v Knóssose – navonok nepravidelný, vo vnútri pravouhlé miestnosti, palác podobný labyrintu, 5 miestností a chodieb, 800 miestností – kult býka
- Obdobie vzniku druhých palácov - minojská kultúra - sochárstvo
- nepoznali monumentálne sochárstvo, len malé sošky. Väčšinou sú to mužské bronzové sošky, ktoré majú na sebe len malé zásterky.
- Zaujímavé sú postavy v pohybe
- Ďalej sa zachovali drobné kultové sošky a realistické reliéfy
- Spracovanie kameňa- prestal sa používať, len na výrobu kamenných nádob. Tvary sú čoraz odvážnejšie.
Mykénska kultúra - obdobia - fázy
- Ranné obdobie
- Stredné obdobie
- Neskoré obdobie
Fázy
1. Raná fáza: jednoduché formy a primitívne vzory
2. Stredná fáza: komplexnosti a zdobenosti, stupeň zdokonaľovania výtvarného prejavu a umenia.
3. Neskorá fáza: dozrievanie a vrchol mykénskeho umenie, čoraz zložitejším a zdobenejším
Mykénska kultúra - základné info
- 1600 – 1200 pnl.
- Mykénska civilizácia vznikla v období bronzovej doby, ktorá existovala na pevninskom Grécku - Achájci –nositeľom Mykénskej kultúry
- najväčší rozkvet kultúry nastal s pádom Minojskej civilizácie okolo roku 1450 pnl. -> prevzali krétsku nadvládu nad morom a začali obchodovať s celým Stredomorím
- v dobe rozkvetu ovládala podstatnú časť Grécka
- zanikla inváziou Dórov, nemožno vylúčiť ani prispenie prírodných katastrof
- Centrá civilizácie – Mykény, Argos, Tiryns, Sparta, Téby, Atény
- Patrí medzi vojnové kultúry, o čom svedčia obrovské hradby (verili že ich stavali Kyklopi)
- Mali vnútorný a vonkajší hradbový múr a dve brány – propyleje – poschodový palác s megarónom a pri ňom menšie úžitkové stavby.
Mykénska kultúra - Ranné obdobie
- Jednoduchosť výrazu: jednoduché a má primitívne vzory a motívy
- Jednoduché keramické vzory: Keramické nádoby z tohto obdobia majú často jednoduché a základné vzory. Geometrické tvary a jednoduché linky sú bežné
- Základné formy sochárstva: Sošky, keramické nádoby a diela majú tendenciu byť základné v tvare
a zdobení. Zobrazujú prvotné pokusy o výtvarný prejav.
Mykénska kultúra - stredné obdobie
- Rozvinutá architektúra: mohutné paláce a kráľovské komplexné štruktúry
- Vývoj umenia: Umelecké diela sa stávajú zložitejšími a zdobnejšími. Fresky, maľby, sochy a vzory na keramike sa stávajú výraznejšími a bohatšími.
- Rozšírenie obchodu
- Vznik písma: lineárne písmo B - čo mohlo byť predchodcom gréckeho písma
- Stredné obdobie mykénskej civilizácie je označované ako obdobie relatívnej stability a rozvoja
Mykénska kultúra - neskoré obdobie
- Známky krízy: Dochádza k narastajúcim problémom a konfliktom v rámci mykénskej civilizácie.
- Úpadok palácov a štruktúr: Mohutné paláce a komplexné štruktúry strácajú na význame
- Zmeny v kultúre a umení: Umelecké vyjadrenie a zdobenie sa stáva menej bohatým a menej sofistikovaným v porovnaní so stredným obdobím.
- Neskoré obdobie mykénskeho umenia je doba úpadku a kolapsu, kedy mykénska civilizácia postupne stráca svoju moc a vplyv v Stredomorí
- 1200 pnl. – kultúra zanikla útokom morských národov
- 1100 pnl. – príchod Dórov – grécky hovoriaci národ – a začína obdobie temna
Mykénska kultúra - architektúra
- Najznámejšia je Levia brána v Mykénach.
- Palác je predovšetkým opevnené sídlo, čo ho zreteľne odlišuje od krétskeho paláca, ktorý sa naširoko otváral okolitému mestu. - Mohylová hrobka tholos, ktorej korene siahajú hlboko do krétskej minulosti
1. Megarón - obytná miestnosť s predsieňou, uprostred ktorej je ohnisko
2. Propyleje – grécky predbránie
3. Hrobky – šachtové, pravouhlé, kruhové (kolos), kupolovité
4. Klytaimestrina – vstup s tympanónom, navozený umelý kopec hliny
5. Chrámy z tohto obdobia nepoznáme
6. Tiryns – hrad na pahorku
7. Pylos – tu sídlil Nestor, tabuľky s lineárnym písmom B.
Mykénska kultúra - maliarstvo a sochárstvo
Maliarstvo
- Nástenné maľby v palácoch, pripomínajú krétske predlohy, iba námety sú iné (poľovačka, boje, zápasy), pri dekoratívnych motívoch sa uplatňujú rozety (ornamenty usporiadané do kruhu), špirály a palmové vejáre.
Sochárstvo
-skromnej sochárskej výzdoby:
Levia brána – bol to vstup do mesta Mykény (okolo 1300 pnl.)
Zlatá maska – objavil ju Schliemann