Impresionistická maľba vo Francúzsku

Question 1

Impresionizmus

Answer 1

Impresionizmus

Vznik a pomenovanie
- Termín impresionizmus prvýkrát použil kritik Louis Leroy v roku 1874 v recenzii na skupinovú výstavu impresionistov.
- Názov odvodil od obrazu Clauda Moneta Impresia, východ slnka (1873), ktorý vystihoval ich nový spôsob maľby.

Hlavné znaky impresionizmu
- Zachytenie momentu – umelci sa snažili zachytiť prchavú atmosféru a svetelné efekty.
- Maľba v plenéri – namiesto ateliéru maľovali vonku, aby verne zobrazili svetlo a farby.
- Použitie farieb – nemiešané farby boli nanášané vedľa seba, čo v oku diváka vytváralo celkový dojem.
- Rýchle ťahy štetca – obrazy pôsobili ako skice, neboli hladko vypracované ako akademické maľby.
- Vplyv fotografie – časté využívanie výrezov kompozície a náhodných pohľadov.
- Japonské umenie – asymetrické kompozície a plošná perspektíva.

Témy impresionistov
- Krajiny a príroda – premenlivosť svetla v rôznych častiach dňa (napr. Monetove série obrazov).
- Mestský život – Paríž, kaviarne, divadlá, tanec (Degas, Renoir).
- Ľudia v bežných situáciách – neformálne portréty, pracovné scény, zábava.

Hlavní predstavitelia
- Claude Monet – „otec impresionizmu“, diela ako Impresia, východ slnka, série Lekná či Katedrála v Rouene.
- Pierre-Auguste Renoir – zachytával krásu a pohyb (napr. Raňajka veslárov, Tanečníci).
- Edgar Degas – zobrazoval baletky a mestský život s dôrazom na kompozíciu a pohyb (Baletná trieda).
- Camille Pissarro – mestské a vidiecke scenérie, experimentoval s bodkovanou maľbou.
- Berthe Morisotová – jediná žena v skupine, zachytávala intímne rodinné momenty.

Vplyv impresionizmu
- Umelecké akadémie impresionizmus spočiatku odmietali.
- Impresionisti organizovali vlastné výstavy mimo oficiálnych salónov.
- Z impresionizmu sa vyvinuli ďalšie hnutia – postimpresionizmus (Van Gogh, Cézanne, Gauguin), symbolizmus a moderné umenie.

Impresionizmus bol prelomovým štýlom, ktorý ovplyvnil celý vývoj moderného umenia a dodnes je jedným z najpopulárnejších smerov v dejinách maľby.

-Prvá impresionistická výstava bola v roku 1874 v ateliéri fotografa Nadara na 35 Boulevard des Capucines v Paríži. Dokopy sa konali 4 impresionistické výstavy. Na prvej výstave dostal impresionizmus aj svoje
pomenovanie.

Question 2

Auguste Renoire

Answer 2

• Nosnou osobnosťou popri Monetovi
• dielo napr. „Moulin de la Gallette“ (1876)- skupiny
  tancujúcich Parížanov. Oproti Monetovi bol figuralista. Veľmi často maľoval tancujúce dvojice. Využil teóriu
  farieb v diele „Akt v plnom slnku“ (1874)- vraví sa, že znehodnotil figúru a výraz

Question 3

Camille Pissaro

Answer 3

• používal svojský drobný rukopis,
  Diela
  napr. „Červené strechy“ (1877),
  vďaka drobnému rukopisu neskôr inklinoval k pointilizmu ako napr. v obraze
  “Pont Royal“ a „Louvre“ (1885)

Question 4

Impresionizmus umylkyne

Answer 4

• Berthe Morisotová
• bola žiačkou Maneta
• čo sa týka impresionizmu mala iný štýl, výraznejšie ťahy štetca, v jej dielach nachádzame ženské a rodinné témy napr.
  obrazy
  „Hortenzia“
  „Chytanie motýľov“
  -Mary Cassattová´
• obraz Leto

Question 5

Edgar DEGAS

Answer 5

• 1834-1917
  Edgar Degas (1834 – 1917)

Vzťah k impresionizmu
- Hoci vystavoval s impresionistami, odlišoval sa od nich – nezameriaval sa na krajinu a atmosférické zmeny, ale na pohyb, okamih a interiéry.
- Inšpiroval sa klasickým talianskym umením, ale aj japonskou grafikou, čo ovplyvnilo jeho kompozície.

Témy a štýl
- Baletky – najznámejšia téma jeho tvorby (Baletná škola).
- Realistické sociálne scény – Žehliarky zobrazujú pracujúce ženy v ťažkej práci.
- Dostihy – maľoval ich z netradičných uhlov, často so záberom na kone zozadu.
- Ženské akty – venoval sa zobrazeniu tela v prirodzených, neidealizovaných pózach.
- Interiéry – zachytával intímne, často melancholické výjavy (Absynt).
- Kompozícia – jeho obrazy pôsobia ako momentky, akoby boli náhodne zachytené fotoaparátom.

Techniky a experimenty
- Používal pastel, ktorý mu umožňoval rýchlu a živú kresbu.
- Venoval sa aj sochárstvu – vytvoril napríklad sochu baletky, ktorú obliekol do skutočných šiat, čo bolo v jeho dobe prevratné.

Význam
- Degas bol priekopníkom v zobrazovaní pohybu, jeho experimenty s kompozíciou a perspektívou ovplyvnili moderné umenie a fotografiu.

Question 5

Pierre Auguste RENOIR

Answer 5

Pierre-Auguste Renoir (1841 – 1919)
Štýl a vplyvy
Bol bytostný figuralista – venoval sa najmä portrétom a skupinovým kompozíciám.
Začínal ako maliar porcelánu s rokokovými motívmi, čo ovplyvnilo jeho jemný a elegantný štýl.
Vplyv rokoka je viditeľný v jeho dielach (Hojdačka, Prvýkrát v opere).
Spolupracoval s Monetom, obaja používali živelnú techniku rozmiestňovania farieb.
Najvýznamnejšie diela
Tanec v Moulin de la Galette – zachytenie atmosféry parížskeho života, hra svetla a pohybu.
Raňajky veslárov – spája portrét, krajinu a zátišie v jednom obraze, svietivý kolorit.
Dáždniky (1883) – prelomové dielo, kde prechádza od impresionistického rukopisu k pevnejším obrysom.
Veľké kúpanie (1887) – impresionistická krajina v kontraste s klasicky modelovanými aktmi.
Tanec v Bougival, Tanec na vidieku, Tanec v meste – séria obrazov tancujúcich párov.
Neskoršie obdobie
Po 90. rokoch dosiahol medzinárodný úspech ako jeden z mála impresionistov.
Postupne prešiel na pevnejšie obrysy, ale stále v jemných líniách.
Ku koncu života bol ochrnutý, ale pokračoval v maľovaní – štetec mal pripevnený k ruke, aby mohol ďalej tvoriť.
V jeho neskorších dielach je cítiť návrat k klasickej modelácii postáv, pričom si stále zachovával jemné farebné prechody a svetelnú atmosféru.
Jeho tvorba mala výrazný vplyv na moderné umenie, najmä v oblasti figurálnej maľby.

Renoir zostal verný optimistickému pohľadu na svet – aj v období svojej choroby pokračoval v maľovaní a vytvoril mnohé majstrovské diela, ktoré dnes patria k vrcholom impresionizmu.

Question 6

Claude MONET

Answer 6

Claude Monet (1840–1926) – najčistejší impresionista

Monet pochádzal z dobrej meštianskej rodiny a na konci svojej kariéry sa vypracoval až k lyrickej abstraktnej impresionistickej metóde. Spolu s Renoirom maľovali v oblasti, kde pracovali barbizónci, a často sa venujú maľbe v plenéri, zachytávajúc okamihy s dôrazom na svetelné a farebné efekty.

Štýl a vplyvy
Monet sa sústredil na svetlo a jeho vplyv na farbu a prostredie, čím prelomil tradičné spôsoby maľby. Veľmi často sa vrátil k rovnakým motívom, ktoré maľoval v rôznych denních a sezónnych podmienkach, aby zachytil zmenu svetla a atmosféry.

Najvýznamnejšie diela
- Ženy v záhrade (1866) – rané dielo, ktoré bolo odmietnuté na Salóne kvôli impresionistickému rukopisu.
- Terasa v Sainte-Adresse – rané dielo, kde Monet údajne zobrazil aj svojich rodičov.
- Straka (1869) – dielo, v ktorom Monet dôsledne ukazuje, ako farba ovplyvňuje svetlo a okolité predmety.
- Impresia, vychádzajúce slnko (1872) – obraz, podľa ktorého sa celé hnutie impresionistov pomenovalo. Zobrazuje prístav v ranných hodinách a evokuje atmosféru východu slnka.
- V rokoch 1871–1877 prešiel vrcholným impresionistickým obdobím, počas ktorého maľoval len v plenéri. Často spolupracoval s Renoirom.
- Divé maky (1873) – Monetove obrazy často zobrazuje figúry ako súčasť prírody, čím vnáša do nich prirodzený pohyb a svetlo.
- Leto, lúka (1874) – jedno z diel z prvej impresionistickej výstavy.
- Argenteuil (1875) – maľoval často aj obrazy z člnu, zachytávajúc krajinu z perspektívy vody.
- Stanica St. Lazare (1877) – séria obrazov, ktorá zachytáva mestské a priemyselné prostredie.

Neskoršie obdobie
Po tragickej smrti manželky a finančných problémoch sa Monet presťahoval do Véthuil, kde sa venoval tvorbe v nových podmienkach. V jeho neskorších rokoch sa jeho technika a štýl postupne menili, čo vyústilo do série obrazov, kde už zameranie na svetlo a jeho vplyv na formy nahrádzalo realistické zobrazovanie objektov.

• Záhrada vo Véthuile – dielo z jeho neskoršieho obdobia, ktoré zobrazuje záhradu, kde trávi veľa času.
• Rouenská katedrála (1894) – séria obrazov, kde Monet zobrazuje katedrálu v rôznych svetelných podmienkach a denných obdobiach, čím vytvára prechod k abstraktným formám.
• Séria Kopy sena – opäť sa zaoberá tým, ako svetlo mení objekt v rôznych obdobiach dňa.
• Záhrada s japonským mostíkom (1900) – dielo s japonizujúcimi prvkami, ktoré vyjadruje Monetov záujem o prírodu a svetelné efekty.
• Kvitnúce irisy (1900) – obraz, ktorý zachytáva pohľad na kvitnúce irisy vo svetle.
• Dve veľké série lekien – Monet maľoval jazierka s leknami v rôznych svetelných podmienkach. Prvá séria obsahuje detaily, druhá už prechádza k abstraktnejším formám, kde sa zameriava iba na vodnú hladinu a lekná. Tieto obrazy tvoriť v čase, keď začínal strácať zrak.

Monetova tvorba a jeho inovácia v oblasti svetla a farieb predstavujú základné kameň impresionizmu a neskoršie aj abstrakcie.