Konštantínove stavby v Ríme a založenie Konštantínopolu Flashcards
Konštantínove stavby v Ríme a založenie Konštantínopolu
- základné info
- Východorímska ríša vznikala postupne, rozdelenie Rímskej ríše sa uvádza najčastejšie na rok 395 (cisár Theodosius I.).
- Konštantín Veľký (cisár od 306, jediný cisár od 324) v roku 313 Milánskym ediktom povolil kresťanstvo.
- Roku 330 založil Konštantínopol na mieste gréckeho Byzantionu, čím Rím stratil postavenie hlavného mesta.
- Východorímska ríša pretrvala takmer 1000 rokov po páde Západorímskej ríše (475), až do roku 1453, keď ju dobyli Turci.
- Dokázala sa ubrániť náporu barbarov (Germáni, Avari) aj Peržanov.
- Vďaka rôznym vplyvom sa ranokresťanské umenie premenilo na byzantské, najmä za Justiniána (6. storočie).
- Byzantská ríša dosiahla rozmach od Talianska po Tunisko, cez Balkán, Malú Áziu, Sýriu, Palestínu a Egypt.
Konštantínopol
Popis
- Konštantínopol sa stal hlavným mestom Východorímskej ríše v roku 330 n. l.
- Bol vybraný pre svoju strategickú polohu na rozhraní Európy a Ázie, výhodnú pre obchod a obranu.
- Mesto nieslo meno cisára Konštantína, čím sa zdôrazňovala jeho úloha zakladateľa.
- Bolo starostlivo naplánované s pravouhlými ulicami, verejnými budovami a veľkými námestiami.
- Urbanistická koncepcia predstavovala nový smer v architektúre a urbanizácii.
Konštantínove stavby
- Stavia 3 najväčšie rímske päťloďové baziliky
- Po vydaní milánskeho ediktu sa v Ríme začalo so stavbou veľkých, dnešných tzv. patriarchálnych, bazilík.
- Nad hrobom apoštola Petra na Vatikánskom pahorku vyrástla bazilika sv. Petra
- pri paláci v Lateráne bazilika sv. Jána
- nad hrobom sv. Pavla bazilika sv. Pavla za hradbami.
Archeologický výskum v Svätej zemi
- Archeologický výskum v Svätej zemi (Izrael a Palestína) prináša poznatky o histórii a mučeníctve kresťanov.
- Svätá zem bola dejiskom mnohých kresťanských mučeníctiev počas rímskeho prenasledovania.
-
Dôležité náleziská:
- Masada – pevnosť s palácmi, skladmi a obrannými systémami.
- Jericho – jedno z najstarších osídlených miest na svete.
- Betlehem – miesto narodenia Ježiša, obsahuje kostoly a baziliky.
- Jeruzalem – odhalené staroveké obydlia, nádvoria, rituálne miesta a hrobky.
- Qumrán – miesto nálezu zvitkov od Mŕtveho mora.
- Megido (Armagedon) – staroveké mesto so strategickými vojenskými štruktúrami.
- Martýrium – obdobie mučeníctva a utrpenia.
- Martýrion – hrob mučeníka s oltárom alebo svätyňou.
Theodosius Veľký
- Theodosius Veľký bol posledný cisár jednotnej Rímskej ríše (vládol 379 – 395).
- Vydal Edikt z Tessalóniky (380), čím ustanovil kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo ríše.
- Po jeho smrti (395) bola ríša rozdelená medzi jeho synov: Arkadius (Východná ríša) a Honorius (Západná ríša).
- Ríša čelila inváziám barbarov, najmä po porážke pri Adrianopole (378).
- Západorímska ríša postupne upadala, až bola v 476 definitívne zničená germánskymi nájazdmi.
- Karol Veľký v 8. storočí zjednotil časť Západu do Franskej ríše.
- Východorímska (Byzantská) ríša prežila až do dobytia Konštantínopolu v roku 1453.
Rozdielnosti vývoja na Východe a na Západe Rímskej ríše
Východorímska (Byzancia)
- Politicky stabilnejšia
- Zatracovali zobrazenie boha, sôch (podobné
pohanským modlám)
- Gréčtina
- Odolávanie invázii barbarov
- Ekonomicky významnejšia, viac obchodne rozvinutá aj
mestá rozvinutejšie a priemysel
- Zánik po dobití Konštantínopolu 1453
Západorímska
- Občianske vojny, nestabilná politická situácia
- Zastávali si zobrazovanie ikon (pomáhali veriacim, kt.
nevedeli čítať a písať)
- Latinčina
- Neustály nátlak barbarov
- Slabšie ekonomicky zabezpečená, menej rozvinuté
mestá
- Zánik po dobití barbarov 476
Prvý nicejský koncil
-nicejský koncil bol významným koncilom v máji roku 325, zvolaný na podnet cisára Konštantína, ktorý mal za cieľ vyriešiť teologické rozpory medzi kresťanmi a podstaty učenia viery
- v kresťanstve vznikali v 4. storočí rôzne prúdy, smery, tzv. herézy (odchýlky od oficiálneho učenia cirkvi)
- Pokiaľ ide o herézy, s ktorými sa koncil zaoberal, hlavnú kontroverziu predstavoval ariánstvo. Ariánstvo bola
náuka vychádzajúca z myslenia kňaza Ariusa, ktorý popieral rovnosť a jednotu Božieho Syna s Bohom Otcom.
- 340- zrušili sa obete bohom a pohanské chrámy sa začínajú zatvárať
Umenie od Konštantína po Justiniána
- (306–337)- (527–565)
- toto obdobie sa často označuje ako raná byzantská doba
- Byzantské umenie od Konštantína po Justiniána bolo silne ovplyvnené náboženstvom.
- Motívy zobrazujúce scény z Biblie a život svätých boli bežné.
- Byzantské umenie vôbec neprebralo antický realizmus
- vytvorilo nový umelecký prejav, preniknutý symbolizmom
architektúra
- V Byzantskej architektúre dominuje sakrálna architektúra
- typ centrálnej stavby s kupolou
- rozkvet za cisára Justiniána (527 – 565)
- za jeho vlády – Chrám božej múdrosti – Hagia Sofia v Konštantínopole
HAGIA SOFIA
- Hagia Sofia bola postavená za cisára Konštantína a prestavaná za Justiniána.
- Architekti: Anthemios z Thrallu a Isidoros z Milétu.
- Hlavnou dominantou je obrovská kupola so 40 oknami, ktorá pôsobí, akoby sa vznášala.
- Kupola stojí na štyroch pilieroch pomocou pendatívov (klinov umožňujúcich prechod zo štvorca na kruh).
- Na zníženie hmotnosti boli použité ľahké tufové tehly z ostrova Rodos.
- Stavba bola rýchla, čo spôsobilo statické problémy – kupola sa zrútila v 588 a bola viackrát opravovaná.
- Chrám bol osvetlený stovkami lámp a sviečok, vytvárajúc dojem majáku.
- Po dobytí Konštantínopolu Turci premenili chrám na mešitu – pristavali minarety, odstránili mozaiky a pridali islamské panely.
- Zachované sú len postavy štyroch serafínov na pendatívoch.
maliarstvo
- Byzantské maliarstvo bolo neoddeliteľnou súčasťou chrámovej výzdoby, pričom hlavným cieľom nebolo realistické zobrazenie, ale spiritualita a nadpozemská symbolika.
- Mozaiky a fresky sa využívali na poučenie veriacich, pričom ich ikonografia bola pevne stanovená cirkevnými predpismi.
- Zlaté pozadie mozaík symbolizovalo nebeské svetlo a večnosť, čím sa odlišovali od naturalistických mozaík neskorej antiky.
- Figúry svätcov boli statické, s predĺženými proporciami, veľkými očami a frontálnym postojom, čím zdôrazňovali ich duchovnú autoritu.
- Kristus Pantokrator alebo Bohorodička boli dominantnými postavami v chrámovej výzdobe, obklopení anjelmi, prorokmi a svätcami.
- V kupole chrámu sa často zobrazoval Kristus Pantokrator, symbolizujúci vládu nad svetom, zatiaľ čo v apside sa nachádzala Bohorodička s dieťaťom.
- Scény zo Starého a Nového zákona boli rozmiestnené podľa významu – výjavy z Kristovho života sa sústreďovali v hlavnej lodi chrámu.
- Typológia svätcov bola presne stanovená – sv. Peter a Pavol mali brady, sv. Tomáš a Filip boli zobrazovaní s hladkými tvárami.
- Emailové techniky sa využívali na zdobenie liturgických predmetov, ikon a knižných väzieb. Farebná sklovina nanášaná na kov vytvárala žiarivé, trvácne obrazy.
- Byzantské umenie ovplyvnilo aj stredovekú Európu, najmä talianske mozaiky v Ravenne, ruské ikony a pravoslávne sakrálne umenie.
Ravena
- Ravena: Pôvodne rímsky prístav, neskôr sídelné mesto západorímskych cisárov. Významné centrum byzantského Exarchátu. Mesto plné pamiatok, zapísané v UNESCO.
S. Apollinare Nuovo
- Latinská bazilika s tromi loďami, akantové hlavice na stĺpoch.
- Mozaiky: Sprievod svätcov a mučeníkov, „Kresťanský panaténajský sprievod“.
- Symbolizuje cestu k Bohu cez loď až k apside.
San Vitale
- Centrálna kupola na pilieroch.
- Mozaiky: Justinián a Teodora so sprievodom.
- Kristus v apside bez brady, mladý muž na vesmírnej guli.
Saint Apollinare in Classe
- Trojloďová bazilika, poškodená strechou.
Baptizérium Neoniano
- Mozaika: Kristus ako Dobrý pastier.
Ravena je významná pre byzantskú mozaiku a architektúru, ktorá ovplyvnila románsku architektúru.
Obrazoborecká Kríza
- 8 – 9. storočie
- priaznivé podmienky pre rozkvet kultúry a umeni
- Tento priaznivý stav bol narušený od 8. do polovice 9. storočia Ikonoklastickou krízou
- V 8. storočí za vlády Leva III. dochádza ku kríze – tzv. Ikonoklazmus
- Lev III. zakázal uctievať obrazy a znázorňovať svätých, dokonca rušil aj kláštory
- Ikony sa ničili, fresky a mozaiky zatierali vápnovou farbou
- objavujú sa niektoré staré a nové námety
- Napríklad Hetimasia – obraz prázdneho trónu z otvoreným písmom svätým
- V roku 843 sa uctievanie svätých obrazov definitívne obnovilo
- Nastáva reštaurovanie pôvodných maliarskych prác
Význam Obrazoboreckej Krízy - Obrazoborecká kríza odrážala náboženské a teologické spory, ako aj boj o kontrolu nad cirkvou a umením
- V roku 843 bol vydán “Triumph of Orthodoxy” edikt, ktorý obnovil uctievanie ikon a ukončil obrazoboreckú
krízu.
Následky: - Po obrazoboreckej kríze sa v byzantskom umení a ikonografii obnovila tradícia uctievania ikon.
- Ikonostasy sa stali neoddeliteľnou súčasťou byzantských chrámov.
