Psychológia učenia, druhy, zákony a podmienky učenia Flashcards
Z psychologického hľadiska môžeme učenie rozlíšiť v širšom zmysle slova
V širšom vymedzení- každé obohacovanie individuálnych skúsenosti jedinca v priebehu jeho života, mimovoľné ( chôdza, reč…) aj zámerné učenie.
Z psychologického hľadiska môžeme učenie rozlíšiť v užšom zmysle slova.
učenie je proces cieľavedomého, zámerného a systematického nadobúdania vedomostí, zručností, návykov, foriem správania a osobnostných vlastností.
DRUHY UČENIA
Učenie sa podmieňovaním
- Klasické podmieňovanie ( I.P.Pavlov)- učenie sa asociáciám = väzbám vonkajších podnetov s určitým významom, informácia sa jednoducho zafixuje.
- Inštrumentálne podmieňovanie (B.F.Sinner)- elementárna forma učenia pokusom a omylom.
Druhy učenia
Perceptuálno-motorické učenie Verbálne učenie sa : Sériové učenie sa Voľné učenie sa Učenie sa párovo združených učebných prvkov Učenie sa súvislých textov
Pojmové učenie sa
Osvojenie si spoločnej odpovede na podnety, ktoré popri svojej odlišnosti majú aj rovnaké prvky.
• tvorením pojmov
• osvojovaním pojmov
Učenie sa riešením problémov
S využitím svojich doterajších poznatkov prostredníctvom myslenia
Konvergentné myslenie
- problémy s fixným riešením
- Divergentné myslenie
- Divergentné myslenie = problémy s otvoreným koncom
Sociálne učenie sa
Úzko súvisí s rozvíjaním schopnosti komunikovať s inými ľuďmi. Znamená osvojenie vzťahov k druhým ľuďom, k sebe samému, k predmetom okolitého sveta.
ZÁKONY UČENIA
sú najvšeobecnejšie pravidlá učenia, princípy, zákonitosti
Zákon motivácie
pohnútky, motivácia, ktorá vyviera z potrieb človeka
vnútorná motivácia
učenie sa z vlastnej vôle, pre vlastné uspokojenie
vonkajšia motivácia
učenie sa pod vplyvom vonkajších činiteľov ( školy ).
Zákon spätnej informácie v učení
zákon dôsledku - vlastným úsilím robená kontrola jednotlivých čiastkových operácií – informácie o správnosti čnosti.
Zákon transferu v učení
skôr naučené formy správania vplývajú na učenie sa iným formám správania.
Zákon opakovania v učení
zákon cviku či frekvencie – opakovanie je v učení nevyhnutnou zákonitosťou, musí byť systematické, motivované, so zapájaním najvyšších psychických funkcií a rešpektovaním psychohygienických zásad.
PODMIENKY UČENIA
Od nich závisí priebeh učenia, vo väčšej či menšej miere ho ovplyvňujú.
Podmienky učenia súvisiace s učiacim sa jedincom
Zrenie
Predchádzajúce skúsenosti
Schopnosti
Motivácia
Zrenie
Zrenie – dosiahnutie určitej fyzickej úrovne jedinca
Predchádzajúce skúsenosti
Predchádzajúce skúsenosti – sa viažu na osvojovanie nových poznatkov
Schopnosti
Schopnosti – sú individuálne rozdiely v osvojovaní si učiva, v schopnostiach pochopiť učivo
Motivácia
Motivácia – stav vnútornej aktivácie jednotlivca, vyplývajúcej z jeho potrieb a na ich
uspokojenie. Je centrálnym činiteľom učenia sa.
Podmienky učenia súvisiace s učiteľom
Učiteľ riadi učenie žiaka a tým celý jeho vývoj. Je dôležité aby v procese učenia dodržiaval zásady: postupnosti, primeranosti, systematičnosti, individuálneho prístupu, mal na mysli ako učiť, čo učiť, ako hodnotiť výsledky žiaka.
Podmienky učenia súvisiace s učebnou látkou
Množstvo učebného materiálu
Zmysluplnosť učebného materiálu
Frekvencia učiva
Podobnosť materiálu
Podmienky súvisiace so samotným procesom učenia sa
Styčnosť
Opakovanie
Navodzovanie aktivity učiaceho
Vplyv skupiny na učenie sa
Podmienky úspešného úmyselného pri učení zapamätania
- Vytýčenie cieľa – musí byť nielen vnímať a pochopiť materiál, ale si aj zapamätať,
- Učiť sa s úmyslom zapamätať si na dlhší čas,
- Vzťah k zodpovednosti k úlohe zapamätať si určitú látku / ak viem, že je to pre mňa dôležité, lepšie sa to naučím/,
- Aktívna činnosť s materiálom – nie iba jednotvárne čítanie mat., ale aj nejaká činnosť s ním / pri učení cudz. jaz., oveľa lepšie si zap. slov. ak s nimi budeme manipulovať /,
Spôsoby uľahčujúce zapamätanie
Spôsoby uľahčujúce zapamätanie:
- Rozdelenie v mysli podľa významových zoskupení,
- Vyčlenenie významných operných bodov,
- Porovnávanie a spájanie v mysli toho, čo už vieme stým, čo sa práve učíme,
- Usilovať sa preložiť látku do svojho jazyka, teda povedať to svojimi slovami.
Metódy učenia
- Celková metóda – používame ak je rozsah látky malý. Spočíva v opakovaní celého materiálu ako celku,
- Čiastková metóda – používa sa pri naučení sa dlhšieho radu./báseň sa rozdelí po strofách, po menších častiach – spájajú do celku. Táto metóda je menej ekonomická ako celková.
- Kombinovaná metóda – pri dlhších a ťažších celkoch /štátnice/ je najefektívnejšia. Celá napr. kniha sa najprv niekoľkokrát prečíta, pričom najdôležitejšie je druhé čítanie, kde zistíme, ktoré miesta sú najťažšie – tie sa potom osobitne naučíme – najefektívnejšia metóda.
Po ukončení procesu učenia však nastupuje opačný efekt zabúdanie v niekoľkých podobách
- Strata jasnosti materiálu – vedomosti sú matné, nezreteľné.
- Strata pevnosti – jedn. časti látky sa trhajú.
- Strata istoty- treba veľké úsilie na to, aby sme si na niečo s istotou spomenuli
- Strata významnosti – zabúdaná látka ustupuje do pozadia našej duševnej činnosti, stráca pre nás význam.
Periodizácia vývinu (kritéria, koncepcie, obdobia v ontogeneze a ich charakteristika)
Význam štúdia vývinu:
Poznanie vývinu je dôležité z dvoch hľadísk:
1. opierajúc sa o nadobudnuté poznatky, možno predpokladať, v akom čase a čo možno očakávať vo vývine dieťaťa; - keď sa od dieťaťa vymáha príliš veľa, môže sa u neho vyvíjať komplex menejcennosti, ak nie schopné dosiahnuť stanovené normy;
2. vymáhať od dieťaťa príliš mnoho, alebo príliš málo pre daný vek; - stanovenie priľahkých úloh nedovoľuje dieťaťu naplno rozvinúť jeho možnosti v miere zodpovedajúcej jeho schopnostiam;
Poznanie zákonitostí vývinu dieťaťa má podľa Hurlockovej (1957) nasledovné využitie:
- poznanie vývinu vo všeobecnosti umožňuje prognózu vývinu u konkrétneho dieťaťa (poznáme, čo môžeme očakávať od dieťaťa v jednotlivých obdobiach jeho života),
- Zákonitosť priebehu vývinu pre väčšinu populácie umožňuje stanoviť vývinové normy vo vzťahu k veku pre jednotlivé funkcie (môžeme porovnávať vývinovú úroveň konkrétneho dieťaťa s normou zodpovedajúcou jeho veku, alebo uzatvárať, či jeho správanie je typické alebo atypické pre daný vek),
- Poznanie zákonitostí normálneho vývinu pomáha tým, ktorí sú zodpovední za ovplyvnenie vývinu dieťaťa patričným smerom, teda umožňuje vytvoriť zodpovedajúce výchovné a vzdelávacie alebo konkrétne či terapeutické programy.
Hľadiská periodizácie:
biologické
sociálne
psychologické
pedagogické
Ohraničenosť jednotlivých období
– závisí od toho aký priebeh predpokladáme, že bude mať vývin dieťaťa:
➔ kontinuitosť
súvislý proces zmien (narastania alebo ubúdania, znázornený vzostupnou alebo zostupnou krivkou, jednotlivé obdobia sa vymedzujú v podstate ľubovoľne, skôr podľa vonkajších kritérií
➔ stupňovitý vývin
(diskontinuitný) – proces kvalitatívne odlišných štádií, ktoré možno psychologicky zmysluplne vymedziť;
fázy vývinu
– určujú dlhšie trvajúce vývinové obd. – epocha, stupeň vývinu, ktorý je ohraničený tzv. uzlovými bodmi (krátke obdobie, v ktorom sa nahromaďujú vývinové zmeny)
Uzlovými bodmi sú
– oplodnenie, pôrod – prenatálne obdobie,
– objavenie prvého sociálneho úsmevu (v 6. týždni),
– začiatok vývinu reči a chôdze (12 m.),
– utvorenie sebavedomia (2,5-3 roky),
– prvá tvarová premena a introverzia,
– pohlavné dozretie (koncom puberty),
– vytvorenie autonómie psychiky samostatnosti od rodičov (18-20),
– vstup do spoločnosti ako rovnocenný partner (mladšia dospelosť),
– obdobie dosiahnutia vrcholnej fyzickej výkonnosti (25 rokov),
– vrchol duševnej výkonnosti (30-45)
– involučné procesy začínajú prevládať nad evolučnými zmenami (viac ubúda než pribúda),
– dezintegrácia osobnosti.
Periodizácia psychického vývinu
narodenie dieťaťa (10 lunárnych mesiacov);
2. novorodenecké obdobie – 1 mesiac;
3. dojčenské obdobie – od 1 m. do 1 roku;
4. obdobie batoľaťa – 1 až 3 roky;
5. predškolský vek – od 3 až 6 rokov; (M. Vágnerová ↓ )
6. mladší školský vek – od 6 do 10-11 rokov; ( Raný ŠV: 6 až 8-9 r.)
7. obdobie dospievania – predpuberta – 1 rok trvá, -(Stredný ŠV: 8-9 až 11-12 r.)
- puberta – 12-13r. až 15-16 r., -(Starší ŠV=pubescencia: 11 až 15 r.- adolescencia –15-16r. až 21-22 r.;
8. obdobie mladej dospelosti – 21-35 rokov;
9. obdobie strednej dospelosti – 35-45 rokov;
10. obdobie staršej dospelosti – 45-60 rokov;
11. obdobie staroby – obdobie počiatočnej staroby
obdobie pokročilej staroby – od 75 rokov.
- prenatálne obdobie (in utero)
Trvá asi 280 dní / 9 lunárnych mesiacov. Vytvárajú sa tu všetky nevyhnutné predpoklady pre následnú samostatnú existenciu plodu. Životnou otázkou pre vývin plodu je jeho spojenie s organizmom matky, prostredníctvom kt. sú zabezpečované základné podmienky jeho existencie.
Vnútromaternicový vývin je síce relatívne krátke obdobie, plod sa však v tomto štádiu vyvíja najrýchlejšie. Zásadný je fyziologický vývin – zahŕňa rozvoj všetkých častí tela. Už v tejto fáze vývinu je plod schopný istej soc. interakcie s matkou, najjednoduchších foriem učenia a vykonávať určité špecifické prejavy. Medzi matkou a D tu existuje vzájomná komunikácia vo fyziologickej, emocionálnej a zmyslovej rovine.
- obdobie novorodenca ( pôrod – koniec 1. mes.)
obdobie plateau [platóóó], t.j. isté stlmenie vo vývine organizmu;
D sa musí adaptovať na nové podmienky prostredia (nový spôsob dýchania, prijímenia, vylučovania). Väščia časť správania má formu nepodmienených reflexov (sací, úchopový, orientačný, vylučovací). D podstatnú časť dňa (asi 20 hodín) prespí, jeho reakcie na rôzne predmety majú skôr nešpecifický charakter. Orientácia v priestore na základe zraku alebo sluchu je ešte veľmi nedokonalá, z emoc. hľadiska je najdôležitejší dotyk. Pre primeraný vývin D je podstatný častý kontakt s matkou a dostatok kvalitných podnetov
- obdobie dojčaťa (koniec 1. mes. – koniec 1. roka)
obdobie dojčaťa (koniec 1. mes. – koniec 1. roka)
Jednou zo zákl. úloh tohto obdobia je zvládnuť a kontrolovať svoje telo – rozvoj motoriky (dvíhanie hlavičky, sedenie, prvé kroky, rozvoj jemnej mot. …).
Nazýva sa aj receptívnou fázou, pretože D je veľmi otvorené okolitému svetu a jeho podnetom. Táto receptivita sa prejavuje jednak vo väzbe na primárne biologické potreby (teplo, jedlo, telesná pohoda), ako aj v súvislosti s psychologickými potrebami (istoty, bezpečia, dôvery, dostatočnej stimulácie). Významnú úlohu majú ústa (Freud - orálne št.) – sanie, hryzenie, neskôr orálna aktivita ako spôsob poznávania okolia (vkladanie rôznych predmetov do úst. Dôležitosť stimulácie – dostatočného množstva a rôznorodosti podnetov!!!
Podstatnú úlohu pre orientáciu D vo svete zohráva zrakové vnímanie. Ale aj tomu sa musí učiť (nevie hneď od narodenia rozoznávať tvary, vnímať priestor… – až v 2. polroku života). Prudký rozvoj zrak. orientácie a aj určité osamostatnenie vo vyhľadávaní podnetov nastáva vplyvom samostatného sedenia a počiatkom chôdze na konci tohto obd.
Poznávacia činnosť je založená na možnosti bezprostredného videnia predmetu a manipulácie s ním (senzomotorická inteligencia podľa Piageta).
Dochádza aj k počiatkom vývinu reči – predrečová (prípravná) fáza. D komunikuje najmä krikom, džavotom a gestikuláciou. Porozumenie slov predchádza ich vysloveniu.
Ďalšou dôležitou úlohou v tomto období je vybudovanie si dôvery k svetu, najprv prostredníctvom dospelých, najmä matky / inej primárnej osoby, kt. sa o D stará (budeme ju nazývať ďalej len matka). Proces socializácie spočíva na interakcii matka – D. D začína matku odlišovať od iných osôb až od 6. mes. života. Matka je prvým objektom, kt. D chápe ako trvalý. Postupne si uvedomuje samostatnosť jej existencie a teda aj svojej. (Tejto fáze predchádza symbiotická fáza = veľmi úzke prepojenie, takmer až splynutie matky a D.) Aj pri krátkom odchode matky od D vzniká v D separačná úzkosť, objavuje sa aj atrach z cudzích ľudí. Cez pochopenie nezávislej existencie matky a jej trvalosti dochádza k „psychologickému narodeniu dieťaťa“. Začína chápať a používať „ja“ a „ty“ namiesto „my“.
Vývin soc. vzťahov v 1. roku života – R. Spitz: 3 kvalitatívne štádiá:
• predobjektálne (asi do 3. mes.) – D nemá diferencovaný vzťah k objektom vonk. sveta , nemá žiadne trvalejšie vzťahy;
• št. predbežného objektu (od 3 mes. do 6 mes.) – pri pohľade na tvár reaguje úsmevom, je to však len jednoduchá štruktúra tvorená základnými črtmi tváre (oči-nos-ústa) – preto takto reaguje aj na neživú bábiku;
• št. objektu (6-8 mes.) – začína rozlišovať medzi známou a cudzou tvárou, kt. uňho vyvoláva spomínanú separačnú úzkosť.
- Obdobie batoľaťa (koniec 1. – koniec 3. roka)
Toto obdobie je charakteristické prienikom D do okolitej reality, už nie prostredníctvom dospelej osoby, ale vlastnej aktivity. Jednou z najdôl. úloh tohto obdobia je nadobúdanie autonómie a samostatnosti D.
Výrazne sa zlepšuje hrubá i jemná motorika. D ovláda základné spôsoby manipulácie s predmetmi, učí sa behať, chodiť po schodoch, skákať; pokúša sa o kresbu.
S dospelými spolupracuje, snaží sa komunikovať pomocou reči. Vyvíja sa slovná zásoba a koncom 3. roka D ovláda asi 1000 slov! Na zač. obd. D používa jednoslovné, neskôr 2- a viac slovné vety. Ako prvé ovláda podst. mená, potom slovesá, zámená, príd. mená a napokon číslovky. Typická je otázka: „čo je to?“
Zlepšuje sa schopnosť vnímania farieb, rytmu a hlasu. D je ešte zamerané na prítomnosť a veľmi blízku budúcnosť, časové vzťahy sú preň náročné. Pamäť je mechanická a väčšinou nezámerná, aj pozornosť je viac-menej mimovoľná. Nastupuje predpojmové myslenie (Piaget - predoperačné št.) – D sa už nemusí opierať len o konkrétnu manipuláciu s predmetmi, ale narába s ich predstavou.
D začína vstupovať do soc. vzťahov s otcom, významní sa stávajú aj súrodenci. Typ. formou soc. správania je negativizmus (3. rok) – 1. obd. vzdoru. Batoľa má už do istaj miery vybudované vedomie vlastného „ja“, poznáva sa v zrkadle, chváli sa, používa zámeno „ja“.
- predškolské obdobie (3. – 6. rok)
Tempo vývinu v telesnej i duševnej obl. sa spomaľuje, pokračuje včleňovanie D do spoločnosti, lepšie spoznáva svet, v kt. žije. Častejšie sa pýta na príčinné vzťahy – „prečo?“. Je to vek živej fantázie, kt. je málo korigovaná racionalitou.
Slovná zásoba okolo 3000 slov, prevládajú konkrétne pojmy definované účelom („lopta je na hranie“).
Zlepšuje sa mobilita D, zvláda základné sebaobslužné činnosti.
Vo vnímaní sa ešte stále prejavuje tendencia ku globálnemu vnímaniu objektu – bez vnímania detailov alebo precenenie 1 detailu na úkor ostatných. Medzery vo vnímaní D často nahrádza bohatou fantáziou, predstavivosťou a tvorivosťou. Vním. času je ešte stále nedokonalé, D je prevažne orientované na prítomnosť. Pri vním. priestoru podceňovanie vzdialeností, chyby v pravo-ľavej orientácii.
Pamäť prevažne nezámerná a mechanická, D nepoužíva žiadne stratégie na zapamätanie.
Myslenie: D narába s pojmami na základe postrehu význ. podobností, ale usudzovanie je ešte stále viazané na názorné, konkrétne predstavy. Myslenie D je:
• egocentrické
• magické (mení si fakty podľa seba)
• antropomorfické (prisudzuje ľudské vlast. neživým veciam a zvieratám)
• artificialistické (všetko sa „robí“)
Významný je pokrok v osvojovaní si rolí, najmä mužskej a ženskej. D získava aj prvých kamarátov, tieto väzby sú však povrchné a nestále. Výber je ovplyvňovaný takými znakmi ako vlastníctvo zaujímavého predmetu alebo zovňajšok.
- mladší školský vek (6 – 11)
Významným faktorom ovplyvňujúcim vývin D je jeho vstup do školy. Práca a povinnosti nahrádzajú doteraz dominantnú hru. To kladie vyššie nároky na D, aby dokázalo odložiť okamžité uspokojenie potrieb na neskôr, pestuje sa disciplína. D prijíma novú autoritu – učiteľa (väčšia ako autorita rodičov), neskôr prevažuje autorita skupiny. Telesná zdatnosť, obratnosť a ovládanie rôznych zručností majú veľký soc.psychologický význam – zabezpečujú D určitý status vo väčšej skupine rovesníkov.
D je schopné všímať si detaily, analyzovať a syntetizovať (celok – časti). Po 8. roku sa orientuje v čase. Zámerné vybavovanie predstáv (v tomto veku sú najčastejšie eidetické predstavy). Slovná zásoba sa udáva okolo 5000 slov, hoci pasívny slovník je oveľa väčší.
K radikálnej zmene dochádza v obl. kognitívneho vývinu. D „objavuje“ logiku. Je schopné uskutočňovať logické operácie bez predchádzajúcej závislosti na videnom.
Dochádza k diferenciácii záujmov – stráca sa ich difúznosť a existujúce sa prehlbujú.
Školské obd. je prípravou na 2 dôležité životné role:
• profesijná rola – kt. bude určovať sociálny status jedinca,
• symetrická vrstovnícka rola – kt. bude určovať charakter soc. prijatia jednotlivca spoločnosťou.
Toto štádium sa označuje aj ako „vek triezveho realizmu“ – D sa sústredí na to, čo je naozaj. Odráža sa to napríklad v preferencii dobrodružnej, cestopisnej lit., realistických ilustrácií.
Matějček vymedzuje obd. stredného škol. veku medzi 9 – 12 r., v kt. dochádza k závažným vývinovým zmenám:
• osvojenie si špecif. správania voči malým D
• utváranie rodičovských postojov
• prijatie gender identity ♀♂
- obdobie dospievania (11-12 → 20-22 r.) : a) predpuberta (11-13)
b) puberta (13-15)
c) adolescencia (15-20,22)
