Sociálne Vzťahy V Triede Flashcards
Základné statusy v školskej triede
Vsystéme školskej triedy sa rozlišuje štruktúra:
formálna, vktorej jednotlivci mali isté oficiálne pridelené postavenie
neformálna, ktorá je daná sociometrickým statusom jednotlivca.
V triedach sa vyčleňuje takáto štruktúru statusov žiakov: hviezdy, prijatí auprednostňovaní, neprijatí, odmietaní a izolovaní.
Faktory determinujúce statusy v triede
- Prospech - žiaci častejšie odmietajú spolužiakov, ktorí mali vynikajúci prospech alebo žiakov shraničným intelektom či žiakov vyzdvihovaných učiteľmi pre učebné výsledky resp. správanie navyučovaní ich predmetov.
- Vzhľad - medzi odmietanými žiakmi je viac jedincov stelesnými defektmi, nachádzajú sa tu napr. žiaci obézni, zajakaví, ryšaví a žiaci sporuchami zraku.
- Schopnosti - za vodcov si žiaci vyberajú šikovných, múdrych, životaschopných, aktívnych jedincov, lepších, než sú oni sami, ale zase nie tých najlepších či najschopnejších spolužiakov.
- Vek - kým vnižších ročníkoch závisí postavenie žiaka od prospechu, školskej úspešnosti, učenia a správania, vpuberte a vadolescencii sa žiaci posudzujú podľa osobnostných vlastností. Medzi najdôležitejšie vlastnosti patrili emocionálne vlastnosti, potom vôľové a až nakoniec intelektuálne.
Vodcovia v triede
Do základnej štruktúry vodcovstva vškolskej triede sa zahŕňa rola
pracovného vodcu a rola emocionálneho vodcu.
Pracovnými vodcami sú žiaci, za ktorými sú ostatní ochotní ísť pri riešení akýchkoľvek kolektívnych problémov vznikajúcich vzložitých situáciách vpracovnej činnosti triedy.
Rola emocionálneho vodcu je spätá semocionálnou aktivitou kolektívu.Emocionálni vodcovia viac ako iní prispievajú krozvoju priateľských vzťahov vkolektíve, odstraňujú a urovnávajú konflikty spolužiakov vtriede, resp. medzi triedami a ostatní žiaci im častejšie zverujú tajomstvá.
Ak sa na čelo triedy dostane žiak, ktorý prejavuje dospelosť, zrelosť bez čŕt individualizmu a egocentrizmu, a to aj vsprávaní, aj vpostojoch pred triedou, spravidla sa celá trieda vyvíja výchovne pozitívne. Konflikty medzi vodcami resp. jadrom triedy vedie kmalej kohézii celej triedy buď krozdeleniu triedy na izolované až nepriateľské podskupiny, alebo kbeztvarosti, amorfnosti triedy ako skupiny.
Faktory determinujúce zmeny v sociálnych vzťahov v školskej triede
Faktory:
zmena hierarchie hodnôt vtriede
príchod nového spolužiaka
príchod nového učiteľa
výchovné metódy učiteľa
dočasné nedorozumenie medzi učiteľmi ažiakmi
konflikty medzi žiakmi navzájom
zmena štruktúry vrodine žiaka
atmosféra a klíma školy
vzťahy vučiteľskom zbore
vzťahy medzi vedením školy a učiteľmi a iné.
Metódy poznávania sociálnych vzťahov v školskej triede
pozorovanie
rozhovor
dotazníky
hodnotiace (posudzovacie/ratingové) stupnice (napr. škály sociálnej atmosféry vtriede)
projektívne techniky (napr. nedokončené vety, test sémantického výberu, asociácie, kresbu triedy ainé)
sociometria
Pozorovanie v školskej triede
Pozorovanie vprirodzených podmienkach umožňuje zistiť:
aký je systém vzájomných medzi osobných väzieb a vzťahov vškolskej triede
kto zo žiakov má väčší a kto menší vplyv na ostatných spolužiakov
kto zostáva úplne mimo triedy,
kto je viac a kto menej aktívny než ostatní žiaci pri stmeľovaní kolektívu triedy a vytváraní dobrých medziľudských vzťahov
Teda aj pozorovaním možno určiť istú hierarchiu postavení či statusov žiakov v triede a jednotlivých neformálnych skupín.
ÚSKALIA?zložitosť, ale aj istá menlivosť zoskupení žiakov prítomnosť pozorovateľalen „tu a teraz“ potreba doplniť o ďalšie informácie
Sociometria
Sociometria je metóda na analýzu štruktúry sociálnej skupiny ajej dynamiky. Možno pomocou nej zisťovať interpersonálne vzťahy medzi členmi skupiny, postavenie jednotlivých členov v rámci skupiny (okrem iného možno spoznať ajvodcovaokrajových členov) existenciu podskupín, súdržnosť skupiny ako celku a pod.a
Možné urobiť len vtedy, keď:
skupina nebude príliš veľká (pri skupinách s viac ako 25 členmi už môže byť problematické vyhodnotenie,
členovia skupiny sa musia dobre poznať.
Sociometrický „test“
zisťuje preferovanie a odmietanie členov vdanej skupine
Pri sociometrii môžete zisťovať:
Pozitívne voľby - náklonnosť medzi členmi skupiny, napríklad otázkou: S kým by si sa najčastejšie chcel stretávať po vyučovaní?
Negatívne voľby - odmietanie členov skupiny, napríklad otázkou: S kým by si sa vôbec nechcel stretávať po vyučovaní? (Použitie tejto alternatívy však dobre zvážte, hlavne u dospievajúcich z dôvodu ich neochoty odpovedať na negatívne formulované otázky.)
Ľubovoľný počet volieb
Stanovený počet volieb
+sociogram 2 obrázky
Sociometrické techniky poznávania soc vzťahov v triede
Rozdiel medzi Morenovou technikou a technikou uhádni kto
1.kategória: Morenova sociometrická technika
2.kategória: technika „Uhádni kto”
3.kategória: metóda párového porovnávania a metóda poradia zásluh
4.kategória: hodnotiace stupnice
5.kategória: sociometricko - ratingový dotazník.
1.kategória:Morenova sociometrická technika
J. L .Moreno zostrojil viacero procedúr zameraných najmä na analýzu sociálnych vzťahov a štruktúry vmalých skupinách (napr. psychodráma, sociodráma, sociometrický test sociálnych rolí).
Práve sociometria umožňuje veľmi dobre poznať vnútroskupinové vzťahy, miesto jednotlivých členov vskupine, ich vzájomné väzby, mieru súdržnosti skupiny, existenciu podskupín a pod.
Jadrom sociometrie je vzájomná voľba členov skupiny, čo umožňuje sledovať ich súdržnosť, vzťahy medzi jednotlivcami, postavenie členov vskupine a vodcu skupiny. Informácie o osobnej voľbe sa získavajú na základe výpovedí členov skupiny, obyčajne písomnou formou na predložené otázky. Najlepšie je voľbu použiť pri skúmaní tých skupín, vktorých sa všetci členovia vzájomne dobre poznajú a sú často vkontakte, preto je školská trieda vhodným objektom na jej použitie.
Napríklad môžeme položiť žiakom špeciálne zostavené otázky, ktoré sa týkajú rôznych druhov spoločenských vzťahov - vzájomnej sympatie, dôvery, popularity, vodcovstva apod.
Ským ztriedy by si chcel najradšej spoločne pracovať na školskej úlohe zo zemepisu?
Ským by si nechcel spoločne pracovať na úlohe zmatematiky?
Sktorým spolužiakom či spolužiakmi by si sa chcel kamarátiť vo voľnom čase?
Koho ztriedy by si vybral na hľadanie stroskotanej lode alebo na výlet do pralesa?
Žiak musí vodpovedi uviesť meno alebo mená spolužiakov (inými slovami urobiť výber istých osôb zcelej skupiny), sktorými by najradšej chcel vstúpiť do kontaktu, keby existovali isté predpokladané podmienky.
II. kategória: technika „Uhádni, kto?”
Jedna zpodôb „Uhádni, kto?” Doplň meno alebo mená tých
spolužiakov, pre ktorých platia tieto charakteristiky:
Je to ktosi, kto je často usmiaty, spokojný, nesťažuje sa
Je to ktosi, kto je pokojný, vyrovnaný
Je to ktosi, kto dokáže dobre organizovať
Je to ktosi, kto má často dobré nápady
Je to ktosi, kto je často nahnevaný
Je to ktosi, kto býva často sám, snikým vtriede sa nebaví
Je to ktosi, kto rýchlo chápe nové veci
Je to ktosi, kto je často nedisciplinovaný
Je to ktosi, komu sa veľa vecí darí, robí ich výborne
Pri používaní tejto techniky v našej škole žiaci dostávali túto inštrukciu:“Charakterizujem vám istých žiakov triedy, ktorých dobre poznáte, ale neuvediem ich mená. Pozorne počúvajte a snažte sa uhádnuť, kto to môže byť, na koho sa tento opis najviac hodí. Keď sa vám bude zdať, že sa tento opis hodí na viac osôb, napíšte všetky mená“.
Podstatný rozdiel medzi Morenovou technikou a technikou „Uhádni, kto?”
Morenova technika
skúma skutočné vzájomné väzby medzi členmi skupiny
„Uhádni, kto?”
poskytuje informácie, ako členovia skupiny vnímajú tieto väzby, teda skúma akoby odraz štruktúry skupiny vo vedomí jej členov.
Základom tejto techniky je predpoklad, že každý člen skupiny si všíma vlastnosti a osobitosti iných členov určitým, preňho príznačným spôsobom.
Niektorí bádatelia ju preto zaraďujú medzi pseudosociometrické techniky (podobné ako sociometrické na rozdiel od „čistých” sociometrických techník morenovského typu).
Dopĺňanie viet
Vstaršom školskom veku možno použiť kombinovanú techniku
„Uhádni, kto?” stestom dopĺňania viet.
Veľa žiakov vtriede má rado spolužiaka X.Y. …………, pretože ………………….
Takmer nikto nechce sedieť sX.Y…………………….., pretože……………………………………………………..
Kapitánom družstva bude X.Y……………………, pretože…………………………………………………..…….
X.Y……je vtriede populárny , pretože…………………………………………………..………….
X.Y………………nemajú spolužiaci veľmi radi, pretože…………………………………………………..….
III. kaporovnávaniategória : metóda párového a metóda poradia zásluh
Každý hodnotený podnet sa páruje skaždým iným podnetom a osoba volí medzi členmi každej dvojice podnetov. Jeden znich vždy zvíťazí, druhý vždy prehráva.
Metóda porovnávania dvojíc nemá vtriede širšie uplatnenie, lebo pri veľkom počte žiakov vtriede (40 žiakov dávalo 780 porovnaní dvojíc) by bolo treba uskutočniť veľký počet operácií. Možno ju však použiť ako doplnkovú metódu pri zisťovaní konečného poradia desiatich najviac a najmenej atraktívnych žiakov.
IV. kategória: hodnotiace stupnice
Posudzovacie/ratingové škály
Posudzovanie napr. sociálnych vlastností osobností (priateľskosť, úprimnosť, dôvera), sociálnych foriem správania a rôznych sociálnych javov pomocou určitej
stupnice.
Stupnice majú rôzny počet škál a týkajú sa napr. intenzity vlastnosti (silná – stredná –
nízka) alebo frekvencie výskytu istých foriem správania či istého javu
Hodnotiace stupnice umožňujú uviesť na škále mená spolužiakov, ktorých charakterizuje určitý stupeň intenzity skúmanej vlastnosti.
Napríklad žiak môže hodnotiť organizačné schopnosti spolužiakov a uviesť na škále všetkých žiakov, ktorí majú veľmi vysoký alebo veľmi nízky stupeň jej intenzity. Počet uvedených spolužiakov závisí od toho, koľko žiakov spĺňa podľa hodnotiaceho žiaka dané podmienky. Nemusí ich splniť dokonca ani jeden.
Alebo…
že každý žiak hodnotí vprezentovaných vlastnostiach všetkých svojich spolužiakov na vopred danej 3, 5 alebo 7 bodovej škále.
Pri použití trojstupňovej škály (+, 0, -) sa skúmaná trieda rozdelí na tri menšie skupiny: na osoby hodnotené pozitívne, neutrálne a negatívne