Rodina Flashcards
Funkcie rodiny
Biologicko – reprodukčná
Ekonomicko – zabezpečovacia
Emocionálna / pocit uspokojenia /
Socializačno – výchovná
Zabezpečovanie primárnych potrieb, stabilné prostredie a stabilné osoby
Funkčnosť rodiny
Funkčná – intaktná rodina, bez narušenia
Problémová – poruchy niektorých funkcií
Dysfunkčná – vážne poruchy, rodia potrebuje sústavnú pomoc odborníkov
Afunkčná – rodina prestáva plniť základný účel. Dieťaťu škodí, ohrozuje ho
Rizikové/klinické rodiny
Dysfunkčná a afunkčná
rodina zanedbávajúca dieťa
s prítomnosťou zneužívania/týrania
s telesne postihnutým dieťaťom/členom rodiny
s psychicky chorým členom rodiny
s mladistvým delikventom
s dospelým alkoholikom
s rozvádzajúcimi sa manželmi
….
Zamestnanosť rodičov
Zmena systému rodiny
Niektoré ženy – matky sa cítia nespokojné, ak sú „donútené“ venovať sa dieťaťu namiesto kariéry
Odôvodnenie – robím to PRE dieťa
Stále hroziaca finančná neistota
Konzumná spoločnosť – dôraz na to
čo kto má, než na to, kým je /hodnota peňazí/
Nárast počtu problémových detí a sociopatologických javov – zvyšuje sa záťaž doma aj v škole
Nie je čas na deti
Ďalšie spoločenské faktory
Helikoptéroví rodičia (Ginott) - preberajú až úzkostlivú zodpovednosť za život svojich detí, za ich úspechy a neúspechy.
niekoľko druhov spúšťačov: Strach / Pocit úzkosti / Kompenzácia / Napodobňovanie
nedostatok zručností na riešenie bežných záležitostí.
?
História výchovy
Autoritatívna výchova
Dieťa nemá žiadne práva ani pocity
Dieťa „potrebuje“ pevnú ruku rodiča
V dieťati sa potlačovalo všetko detské – jeho kreativita, živosť a citovosť
Nežnosti boli považované za niečo škodlivé pre vývin dieťaťa
/tvrdé telesné tresty, izolácia, ponižovanie a zahanbovanie, odopieranie lásky, zastrašovanie/
Rodičia kladú na dieťa neprimerané požiadavky
Sú netrpezliví
Neprejavujú mu dostatok lásky
Dieťa sa stáva vzdorovité, alebo konformne poslušné ( bez vlastného názoru)
„ Slušný človek “ mohol vyrásť len z dieťaťa ktoré malo „správnu výchovu“ založenú na:
Tvrdosti
Odstupe
Chlade zo strany rodičov
Neobmedzenej poslušnosti
Podriadenosti rodičom
Antiautoritatívna výchova
Od konca 60. rokov- voľná výchova
D – úplná sloboda- aby bolo šťastnejšie ako jeho rodičia
D je od prírody dobré, skazí sa len prísnou výchovou – ak má D problémy, na vine sú vždy rodičia
D nemá hranice – rodičia mu odoberajú pocit bezpečia
Vyrastajú „ sebci“ – rodičia sa nechávajú tyranizovať vlastnými deťmi
Súčasný prístup k výchove
Laissez – faire – založený na
Ústupčivosti
Ľahostajnosti
Zhovievavosti
Nezúčastnenosti
Rodičia ustupujú vo všetkom D a jeho požiadavkám, majú k nemu podceňujúci postoj, môžu ho úplne prehliadať
Rodičia podľa spôsobu výchovy (podľa Gordona)
Rodičia víťazi- majú autoritu a moc nad D
Rodičia porazení – dávajú D prílišnú slobodu, rozmaznávajú ho
Nedôslední rodičia – sú nevypočítateľní, náladoví
Výchova bez porazeného- založená na partnerskom vzťahu a vzájomnej úcte
Rodičia - chrániaci pred skutočným životom
- ničiaci sebavedomie
- nevychovávajúci
Nepriaznivé formy vzťahu medzi R a D
Chladný a povoľujúci vzťah
D je rodičovi nesympatické, odmieta každé jeho priblíženie
Používa často fyzické tresty pred inými ľuďmi
D sa stáva agresívne – R mu v tom nebráni
Dieťa má nízke sebavedomie, často klame a má vážne problémy
Chladný a obmedzujúci vzťah
Chladné a nepriateľské správanie R je skryté
R vo všetkom D potláča a prísne trestá, ale stále zdôrazňuje ako D miluje a čo všetko preň robí…
D nechápe protirečenie – cíti sa vinné za svoju nevďačnosť, stáva sa uzavreté
Dieťa je uzavreté, má nízke sebavedomie a neurotické poruchy
Vrelý a obmedzujúci vzťah
Rodič D miluje a chráni
Silné obmedzenia:
D nemôže výraznejšie prejaviť nespokojnosť s ničím
Nemá príležitosť získať potrebné skúsenosti
Je sociálne nezrelé
Má symptómy úzkosti
Perfekcionistický vzťah
Rodič má svoje D rád, ale nie také, aké je
Stále ho opravuje, napomína, vylepšuje prerába
Dieťa trpí pocitom menejcennosti
Labilita osobnosti
Pocit vnútornej neistoty
Nadmerne autoritatívny vzťah
Rodič chce poskytnúť D čo najlepšiu výchovu, ale podľa neho je dobrá iba prísna výchova
Dieťa je nadmerne závislé a uzavreté
Neschopné nadviazať sociálne kontakty
Najlepší je…
Teplý a povoľujúci vzťah
D je aktívne
Primerane ctižiadostivé
Kamarátske, pružné a tvorivé
Nikdy sa neobracia na rodičov nadarmo so svojimi citovými či intelektuálnymi problémami
Nepochybuje o tom že je milované
Sú tu aj zákazy a pokarhania, aj situácie porozumenia a prítulnosti
D lásku rodičov nepociťuje ako obťažujúcu, má dostatok slobody, ale nie je bez dozoru
Zdravý psychický vývin dieťaťa
Je potrebné primerané uspokojovanie základných potrieb tak fyziologických ako aj psychosociálnych
D potrebuje byť : milované
akceptované
mať možnosť expanzie
identifikovať sa s dospelými
včleniť sa do spoločnosti
aktívne
mať možnosť učiť sa
možnosť rozvíjať sa a prejavovať
OPTIMÁLNY PRÍSTUP
Racionálne – kognitívne ovplyvňovanie
rozumné zdôvodňovanie primerané veku a chápaniu D
Imaginatívno – emotívne pôsobenie
založené na hlbokých zážitkoch a citoch
Vzťahová väzba
puto medzi dieťaťom a osobou ktorá mu poskytuje starostlivosť
emočné puto, charakterizované potrebou vyhľadávať a udržiavať blízkosť s určitou osobou, najmä v podmienkach stresu (Bowlby)
už v prvých mesiacoch života dieťaťa
Ainsworthová- 4 základné typy vzťahovej väzby
Dôležitý faktor pre kvalitu vzťahu je
citlivosť rodičov na potreby dieťaťa
kvalita interakcie s matkou v rannom veku
Rozvoj neistej vzťahovej väzby
rizikové faktory: fyzické násilie, psychické násilie, sexuálne zneužívanie, zanedbávanie; odmietanie zo strany rodiča, nahnevané vystupovanie rodiča, nedostatok podpory a citlivosti zo strany rodiča
Vzťahová väzba, ktorú si dieťa vytvorí počas prvých mesiacov a rokov svojho života, zásadným spôsobom ovplyvní jeho vzťahovanie sa k vrstovníkom, prvým sexuálnym partnerom, rovnako je typ pripútania určujúci pre vzťah s učiteľom a spolužiakmi.
Potreby
Pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby a zdravý vývin –je úlohou rodiča uspokojenie špecifických aktuálnych „vývinových“ potrieb dieťaťa primeraným spôsobom a umožnenie zvládnuť kľúčové úlohy a ciele pre daný vek.
Neuspokojenie potrieb sa nemusí prejaviť bezprostredne či v krátkom časovom období, dôsledky môžeme identifikovať v školskom veku až v dospelosti.
0 - 9 mesiacov – Ja som Ty: pripútanie
potreby a úlohy vývinového obdobia: kŕmenie, fyzický a očný kontakt, zrkadlenie, oceňovanie, spev a tanec, sebaistota rodiča, obdivovanie dieťaťa zo strany rodiča
pri neuspokojení: prehnaná žiadostivosť, sklon k závislosti, potreba byť neustále chválený, potláčanie emócií, trvalý strach z opustenia, po kritike strata chuti do života,
9 mesiacov – 1,5 roka – Skúmanie a prisvojovanie sveta
potreby a úlohy vývinového obdobia: umožniť chytať, manipulovať, špliechať, nekarhať dieťa že je špinavé, prejavovať radosť z objavovania sveta, nehnevať sa že je dieťa zvedavé
pri neuspokojení: znížená schopnosť adaptácie na nové prostredie, chýbajúca odvaha skúšať nové veci alebo naopak neuvážená odvaha a riskovanie, obava samostatne sa rozhodovať
1,5 – 3 roky – Osamostatňovanie a odpútavanie
potreby a úlohy vývinového obdobia: umožniť dieťaťu vedome niečo chcieť alebo nechcieť, byť dôsledný, porozumieť pokusom o nezávislosť – neharkať za výroky JA chcem! JA nechcem! Nie!
pri neuspokojení: poruchy separácie, prílišná kritickosť, výbuchy hnevu, pocity viny, obava povedať nie, prehnaná sebakontrola, nastavenie byť vždy v odpore, lakomosť
3 – 6 rokov – Identita, neistota, vina
potreby a úlohy vývinového obdobia: utváranie vedomia kto som a kým by som mal byť, emócie hnevu, strach, pohlavná identifikácia, tráviť s dieťaťom čas, tráviť čas s partnerom na úkor dieťaťa
pri neuspokojení: hanblivosť, neprimerané prejavy hnevu, neistota a utiahnutosť, pocity menejcennosti
6 – 13 rokov – Pocity menejcennosti
potreby a úlohy vývinového obdobia: oceňovať snahu, neporovnávať s rovesníkmi, umožniť prežiť dobré kamarátstvo, nesklamať dieťa, nementorovať, nájsť talenty dieťaťa, mať vzťah dôvery
pri neuspokojení: klamanie, kritickosť, snaha porovnávať sa s ostatnými, bojazlivosť, neschopnosť včleniť sa do skupiny, strach zo spoločenského zlyhania, bez primeraných sociálnych zručností
Vzťahová väzba
Bezpečná vzťahová väzba
bezpečné objavovanie okolitého sveta, otvorená komunikácia o názoroch a pocitoch,
dieťa bude nezávislé a schopné vytvárať primerané vzťahy, schopnosť odolať tlaku
….
Neistá - vyhýbavá vzťahová väzba
odmietnutie alebo nedostatočný kontakt matky s dieťaťom; nejasná komunikácia
v situáciách, keď sa dieťa cíti byť ohrozené „nepotrebuje pomoc ani podporu“ dospelého človeka
prestane signalizovať potreby a hľadať blízkosť rodiča
Prežívaný ale neprejavovaný stres
Neistá – ambivalentná (úzkostná) vzťahová väzba
Rôznorodé a protichodné reakcie na dieťa, nepredvídateľné správanie pocity neistoty
prudké reakcie už pri najmenšom odlúčení od matky
Ambivalentné, protirečivé prejavy – zneistenie osoby
Potreba prítomnosti vs. „trestanie“ za neprítomnosť
Neistá – dezorganizovaná (odmietavá)
dlhodobá zmätenosť, „náladovosť“
Čo dieťa potrebuje, aby bolo schopné učiť sa nové veci?
cítiť sa bezpečne, aby bolo schopné ísť aj do rizika,
mať zdravé sebavedomie a tým pádom zvládne skutočnosť, že niektoré veci ešte zatiaľ neovláda,
vedieť požiadať o pomoc bez toho, aby sa obávalo posmechu a kritiky,
je schopné sústredene a plynulo pracovať, je optimistické a k riešeniu problémov pristupuje pozitívne,
zvláda pocity frustrácie, úzkosti a sklamania,
dobre zvláda chvíle kedy mu nie je venovaná pozornosť.
-> Bezpečná vzťahová väzba
Žiaci s vyhýbavou vzťahovou väzbou
Možné prejavy správania
navonok vykazujú voči osobe učiteľa známky nezáujmu, neželajú si aby im niekto pomáhal
nevšímajú si učiteľa a vyhýbajú sa očnému kontaktu, nemajú radi keď je učiteľ pri nich blízko
hovoria, že „im je to jedno“ a je náročné s nimi nadviazať bližší kontakt
majú radi opakujúce sa úlohy a neobľubujú kreatívne úlohy, v ktorých riskujú neúspech,
ľahko sa vzdávajú
nehovoria veľa, najradšej pracujú samostatne a to aj v prípade keď úlohu nezvládajú,
prácu v skupine zvládajú len vtedy, ak je zameraná na plnenie konkrétnej úlohy, nezaujímajú ich vzťahy medzi ľuďmi
nikdy nie sú dosť spokojní so svojou prácou, a skôr ako učiteľ prácu vyhodnotí, vyhlásia ju za zlú, príp. ju zničia,
majú problém prijať ocenenie a pochvalu
Možné reakcie U
zamerať sa na úlohu a až cez spoločnú prácu nenápadne vytvárať vzťah so žiakom
vyberať také úlohy, ktoré dieťa robí rado a zvládne ich urobiť aj samostatne,
pri skupinovej práci dať dieťaťu samostatnú úlohu v rámci skupinky,
používať taký typ úloh, ktorých výstupom je niečo hmatateľné,
dať žiakovi na výber s viacerých možností,
pri práci s takýmto žiakom využívať príbehy a metafory, aktivizovať ľavú hemisféru.