Kapitola 9-subjektívna stránka TČ- nedbanlivosť, fakultatívne znaky Flashcards
pokus/príprava/spolupáchateľstvo pri nedbanlivostných TČ
- neprichádzajú do úvahy
- aj keď nedbanlivostným konaním viacerých obvinených môže byť spôsobená jediná, škoda, v takomto prípade sa vina každého z nich posúdi ohľadom celého následku ako samostatné páchateľstvo
nedbanlivosť vo všeobecnosti
-neexistuje vôlová zložka
spoločné znaky a rozdieli vedomej nedbalivosti a nepriameho úmyslu
- zhoda: vo vedomostnej zložke (vedel)
- rozdiel: vôľová zložka (pri nedbalivosti chýba uzrozumenie s následkom)
- neexistuje vôla páchateľa spáchať TČ
- pri vedomej nedbalivosti je vôľová zložka nahradená spoliehaním sa páchateľa, bez primeraných dôvodov, že porušenie alebo ohrozenie nespôsobí
teoretická definícia nedbalivosti
páchateľ zanedbaním povinnej opatrnosti pri svojom konaní spôsobil nezamýšľaný trestnoprávny následok
kritéria vyžadovanej opatrnosti môže mať charakter
1) objektívny
- vyžaduje od každého páchateľa rovnakú mieru opatrnosti
- primeraná okolnostiam prípadu (ak nie je upravený právnym predpisom alebo uznávanými pravidlami odbronej činnosti)
- východiskom sú všeobecne uznávané zásady rozumenj opatrnosti
2) subjektívny
- prihliada sa na osobné vlastnosti, spôsoblisti či postavenie konkrétneho páchateľa
druhy nedbanlivosti
1) vedomá
2) nevedomá
vedomá nedbanlivosť (§16 písm. a)
VEDEL,že môže spôsobom uvedeným v zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí
vedomá nedbanlivosť vyžaduje:
1) predstavu páchateľa, že spôsobom uvedeným v TZ môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený v zákone
2) páchateľ sa vez primeraných dôvodov spoliehal, že takúto poruchu alebo ohrozenie nespôsobí
- vedomostná zložka: je možná len v podobe problematického úsudoku
spoliehanie sa na náhodu?
-v prípade, ak sa páchateľ psolieha na náhodu, nejde o vedomú nedbanlivosť, ale o nepriamy úmysel (t. j. o uzrozumenie s následkom)
priemranosť dôvodov, na ktoré sa páchateľ spoliehal
-je potrebné skúmať podˇal toho, ako sa javili páchateľovi a aké boli jeho vedomsoti a skúsenosti
príklad na vedomú nedbanlivosť
-umrtenie: páchateľ v rozpore s predpismi o držbe a nosení zbraní pod vplyvom návykových látok strieľa z pištole, ktorú bez povolenia kúpil od neznámej osoby. Začal z nej len tak z nudy strielať, potrelil niekoho a ten zomrel
legálna definícia nevedomej nedbalivosti (§16 písm. b)
-NEVEDEL, že môže svojím konaním takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol
nevedomá nedbanlivosť
- chýba vedomostná aj vôlová zložka
- existuje však požiadavka, aby páchateľ napriek nevedomosti ohľadom porušenie/ohrozenia o takomto porušení mal a mohol vedieť
nevedomá nadbanlivosť zahŕňa 2 kritéria, a to:
1) objektívne
vyjadruje: vzľadom na okolnosti… vedieť mal
2) subjektívne
vyjadruje: vzhľadom na svoje osobné pomery… vedieť mohol
- mohol A mal - musia byť dané súčasne
príklad na podmienku mohol a mal
vodič motorového z dôvodu nepozornosti prehliadne značku daj prednosť v jazde a niekto zrazí - vodič nevedel, že je na vedľajšej ceste, ale vedie’t to mal a mohol
Keby značka chýba (niekto ju ukradol, prekryl ju strom), vodič by nemohol za takýto TČ byť zodpovedný, lebo. o tom vedie’t nemohol.
judikát na nevedomu nedbanlivosť
ak člen poľovníckeho združenia spozoruje za zníženej viditeľnosti psa, ktorý sedí v neprehľadnom terené, správa sa kľudne, nehľadá ani neprenasleduje zver, ani sa k nej neplazí, musí to viesť k úvahe, že v blízkosti je jeho majiteľ. Ak spôsobí člen streľbou za týchto okolností ublíženie na zdraví inej osobe, zodpovedá zaň z nevedomej nedbanlivosti
fakultatívne znaky subjektívnej stránky
1) motív (pohnútka)
2) cieľ (účel)
3) zámer
motív/pohnútka
- vnútorný podnet, ktorý vedie páchateľa k rozhodnutie spácha’t TČ
- rôzne formulácie v zákone (nie len v úmysle, ale napr. aj 1)pre- pre výkon jeho funkcie, 2)za odplatu…)
- pozor pri nej na zásadu ne bis in idem (§38 ods. 1)
význam motívu/pohnútky
1) znakom základnej skutkovej podstaty (v úmysle…)
2) všeobecná priťažujúca okolnosť (spáchal TČ z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky)
3) okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby) - osobitný motív (§140)
4) kritérium pri materiálnom korektíve
5) kritérium pre určovanie druhu a výmery trestu (§34 ods. 4)
cieľú/účel
všetko trestnoprávne relevantné, o čo sa páchateľ usiloval, aby svojim činom vyvolal
- ak TČ vyžaduje cieľ, znamená to, že páchateľ tento cieľ musí chcieť - je nevyhnutný úmysel priamy
- vyjadrený v skutkovej podstate: 1) s cielom 2) na účel
- môže byť okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby
cieľ/účel je dôležitý vo vzťahu k definícii skupiny ako zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny
zopakovať
zámer
-znak pokračovacieho TČ
z hľadiska zavinenia treba rozlišovať kvalifikované a základné skutkové podstaty!!!!
veľmi dôležité!!!!
zavinenie v základných skutkových podstatách
1) nie je uvedené (je potrebný úmysel - §17)
2) je vyjadrený úmysel
3) v skuktovej podstate je uvedené slovné spojenie V ÚMYSLE - okrem úmyselného zavinenai sa vyžaduje aj pohnútka
4) je vyjadrené že: z nedbanlivosti
5) čo aj z nedbanlivosti, hoci aj z nedbalivosti
zavinenie v kvalifikovaných skutkových podstatách
- pravidlo: stačí zavinenie z nedbanlivosti, pokiaľ zákon výslovne nevyžaduje úmyselné zavinenie
- možnosti:
1. zavinenie nie je uvedené (vychádzame z §18)= stačí nedbanlivosť - tažší následok
- iná skutočnosť (napr. v subjekte- ako verejný činiteľ)
2. je vyjadrené: v úmysle = vyžaduje sa úmysel
3. úmysel nie je výslovne uvedený, ale z výkladu vyplýva, že musí ísť o úmyselne zavinenie - na chránenej osobe = napr. páchateĺ musí vedie’t že ide o osobu vyššieho veku a musí túto okolnosť spájať s menším odporom alebo si nou skutočnosťou, ktorá podporuje rozhodnutie páchateľa uskutočniť TČ
- z osobitného motívu (musí tu by’t úmysel, keďže je tu motív)
