Kapitola 9- omyl v TP Flashcards
omyl v trestnom práve
- nesúlad páchateľovho poznania so skutočnosťou
- páchateľ si nejakú okolnosť:
1. vôbec neuvedomil (alebo)
2. nemal o nej správnu predstavu - môže sa týkať skutkových alebo právnych okolnosti (máme preto SKUTKOVÝ A PRÁVNY OMYL)
Z pohľadu toho, či existuje alebo neexistuje určitá skutočnosť pri omyle rozlišujeme:
- pozitívny
2. negatívny omyl
osobitné druhy omylu
- omyl v predmete útoku
- aberácia
- osobitný omyl v kauzálnom priebehu
problematika omylu v TZ
- nie je upravená
- rieši ju len teória
- výnimka: putatívna obrana (§25 ods. 4) a znak pri niektorých trestných činoch
skutkový omyl
- páchateľ sa mýli v skutkových okolnostiach
- ide o:
1. nesprávne vnímanie určitej skutočnosti
2. nesprávne predstavy o nej
3. nesprávny úsudok o vnímaných a predstavovaných skutočnostiach
skutkový omyl (druhy):
1) pozitívny
2) negatívny
3) v okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu
negatívny skutkový omyl
- páchateľ nepozná niektorú skutočnosť, ktorá sa vyžaduje na naplnenie znakov uvedených v TZ
- význam: páchateľa ospravedlňuje pre jeho nevedomosť = vylúčená zodpovednosť za úmyselný TČ a vedomú nedbanlivosť
- možná je nevedomá nedbanlivosť (skúma sa ale, či páchateľ o tejto skutočnosti vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol)
príklad negatívneho skutkového omylu
1) osoba predkladá do banky falošnú bankovku, o ktorej nevie, že je falošná
2) cestujúci omylom zoberie iný kufor ako svoj, ktorý je rovnakej farby a veľkosti
judikát k negatívnemu skutkovému omylu
Kdyby se obviněný vzhledem k menší intenzitě odporu ženy, se kterou má v úmyslu souložit, domníval, že jde o odpor jen předstíraný a že ve skutečnosti žena s pohlavním stykem souhlasí, šlo by o skutkový omyl negativní, spočívající v tom, že obviněný nevěděl o okolnostech naplňujících znaky trestného činu znásilnění, a byla by tím vyloučena jeho odpovědnost za úmyslný trestný čin. Odpovědnost pachatele však není vyloučena, jestliže napadená žena vyvíjí méně intenzivní odpor vzhledem k opožděnému vývoji své osobnosti a pachateli je tento stav ženy znám.
pozitívny skuktový omyl
- páchateľ nemohol dokonať svoj TČ pre svoj omyl
- páchateľ vykonal konanie v úmysle spáchať TČ a mýsle sa domnieval, že sú dané všetky znaky skutkovej podostaty TČ (avšak niekotrý absentuje)
- význam: zakladá spravidla zodpovednos’t za pokus trestného činu
príklad na pozitívny skutkový omyl
- páchateľ chce zabi’t osobu A, od neznámej osoby si kúpil pištoľ a náboje. NA osobu A niekoľkokrát vystelil, zbraň zahodil a ušiel. Osoba A však prežila, lebo v pištoli boli slepé náboje.
- páchateľa pri krádeži v dome vyruší majiteľ, ktorý odpadne na zem. Páchateľ zastrelil ptm majiteľa. Avšak majiteľ zomrel už v momente zrútenia sa na zem (dostal infarkt)
skutkový omyl v okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť
- páchateľ sa mylne domnieva, že sú splnené podmienky okolnosti vylučujúcej protiprávnosť (avšak nie sú)
- putatívna obrana pri nutnej obrane: nevylučuje trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti (§24 ods. 5)
- význam: vylúčená zodpovednosť za úmyselné zavinenie a vedomú nedbanlivosť
- do úvahy prichádza len zodpovednosť za nevedomú nedbanlivosť, ak táto osoba vzhľadom na okolnosti a osobné pomery vedieť mala a mohla
- nenaplnenie podmienok okolnosti vylučujúcej protiprávnosť možno pri ukladaní trestu zohľadniť ako všeobecnú poľahčujúcu okolnosť
putatívna krajná núdza
- posudzuje sa podobne ako putatívna nutná obrana
- posudzuje sa podˇal zásad o skutkovom omyle (vylučuje zodpovednosť za úmyselný TČ a TČ vedomej nedbanlivosti)
právny omyl
- spočíva v :
1. neznalosti noriem trestného práva
2. v mylnom výklade noriem trestného práva
3. v neznalosti alebo mydlnom výklade mimo trestných noriem relevantných pre vyvodenei trestnej zopdovednosti
4. v nesprávnych podmienkach o trestnej zodpovednosti
negatívny právny omyl
- keď sa páchateľ domnieva, že jeho konanie nie je trestným činom
- nevylučje trestnú zodpovednosť (neznalosť zákona neospravedlňuje)
- výnimka: Znak “zákonná povinnost vyživovat nebo zaopatřovat jiného” v ustanovení § 213 odst. 1 tr. zák. je tzv. normativním znakem skutkové podstaty. Právní omyl týkající se takového znaku se posuzuje podle zásad o skutkovém omylu.