Kapitola 9- subjektívna stránka TČ Flashcards
subjektívna stránka TČ
- vnútorná stránka trestného činu
- charakterizuje znaky týkajúce sa psychiky páchateľa vo vzťahu k trestnému činu
2 skupiny znakov subjektívnej stránky:
1) obligatórne (zavinenie)
2) fakultatívne (motív, cieľ, zámer)
zásada zavinenia
- §17
- pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak zákon neustanovuje, že stačí nedbanlivostné
- nestačí spôsobi’t následok, je potrebné ho zaviniť
zavinenie
vnutorný psychický vz’tah páchateľa k objektívnym znakom páchaného TČ
2 zložky zavinenia
1) vedomostná
2) vôľová
vedomostná zložka zavinenia
zahŕňa vnímanie a predstavy páchateľa o objektívnom stave veci
- páchateľ si tresnoprávne relevantné okolnosti uvedomoval v čase páchania činu (ak tomu tak nebolo, uvedomovať si to mal a mohol)
- predstavy páchateľa pred či po čine nie sú relevantné vo vzťahu k zavineniu
- napr., pri vražde novonarodeného dieťaťa matkou je irelevantné, či matka pred pôrodom pońala úmysel usmrtiť svoje dieťa
vôľová zložka zavinenia
- rozhodujúca pri rozlišovaní jednotlivých foriem zavinenia (je rozdiel či páchateľ následok chcel, alebo či bol s ním uzrozumený alebo ho vôbec nechcel)
- páchateľ uskutočnenie skutku prevzdal do svojej vôle a rozhodol sa pre porušenie/ohrozenie chráneného záujmu
úmysel
nedbanlivosť
nezavinené konnaie
- páchateľ následok CHCE, predstavuje si ho ako NUTNÝ alebo MOŽNÝ
- páchateľ následok NECHCE, predstavuje si ho ako MOŽNÝ alebo NEPREDSTAVUJE SI HO AKO MOŽNÝ, ALE MOHOL SI HO PREDSTAVIŤ AKO MOŽNÝ
- páchateľ následok nechce a nemohol si ho predstaviť ako možný
bipartícia zavinenia
1) úmysel (priamy a nepriamy §15 písm a a b)
2) nedbanlivosť (vedomá a nevedomá §16 písm a a b)
pri podobných okolnostiach činu má miera zavinenia zavinenia význam pri ukladaní trestov (§34 ods. 4)
zopakovať!
úmysel je závažnejšia forma forma zavinenia ako nedbanlivosť. Priamy úmysel je za inak rovnakých okolností závažnejší ako úmysel nepriamy
zopakovať!
je otázka zavinenia otázka právna či skutková?
-právna otázka, musí sa však zakladať na skuktových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania
čo musí pokrývať zavinenie
- skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty TČ
- k naplneniu subjektívnej stránky úmyselného TČ nestačí, že páchateľ úmyselne konal (konal to, čo chcel konať), ale treba, aby úmyselne spôsobil následok uvedený v zákone
čo nemusí pokrývať zavinenie
1) právne posúdenie skutku (neznalosť zákona neospravedlňuje)
2) závažnosť činu (musí sa však týkať skutkových okolností, z ktorých si páchateľ vytvára úsudok o závažnosti činu)
3) pri tč opilstva na konanie v tomto stave vyvolané
4) protiprávnosť vzˇhladom na rozpor s právnym poriadkom
* musí sa však vzťahovať na neoprávnenosť, pokiaľ je výslovne uvedená v konkrétnej skutkovej podstate
zavinenie pri nepríčetnej osobe
-zavinenie je vylúčené (výnimka: §363 ods. 2)
charakterizuj úmysel
- ťažšia forma zavinenia
- obsahuje zložku:
1) vedomostnú
2) vôľovú
vedomosť/predstava o konaní a nálsedku môže ma’t podobu 3ch úsudkov:
1) apodiktický
2) asertorický
3) probmelatický
charakterzuj apodiktický úsudok
- vždy platný
- následok nastane s absolútnou istotou
- odrežem hlavu osobe = určite zomrie
asertorický úsudok
- všeobecne platný, nie absolútny
- nesporný, skúsenosťou overený, pripúšťajú sa výnimky
- páchateľ striela na obeť z 20m, nemusí ho trefiť
problematický úsudok
- neistota v spôsobení následku (možnosť/pravdepodobnosť)
- obeť stojí v dave ĺudí a páchateľ ho chce z diaľky 20m zastreliť a pripúšťa, že zasiahne aj inú osobu ako obeť
2 druhy úmyslu
1) priamy
2) nepriamy
- spoločné znaky: je prítomná tak vedomostná ako aj vôlová zložka
- rozdiel: odstupńovanie vôlovej zložky
- pri nedbanlivosti vôlová zložka nie je prítomná
čo ak zistené okolnosti odôvodňujú rôzne závery o forme úmyselného zavinenia?
- in dubio pro reo
- nemožno v rozhodnutí uviesť, že obvinený konal minimálne v nepriamom úmysle
legálna definícia priameho úmyslu (§15 písm. a)
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákona porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom
- vyžaduje:
1) vedomostná zložka: predstava páchateľa, že poruší alebo ohrozí, resp. môže ohroziť alebo porušiť chránený záujem
2) vôľová zložka: páchateľ ohrozenie alebo porušenie chce
vedomostná zložka a vôlová zložka pri priamom úmysle
- vedomostná: nie je vyjadrená v zákone, predpokladá sa, že ak páchateľ niečo chce, musí o tom aj vedieť (nemôže chcieť niečo, čo si nepredstavuje ako možné)
- môže ma’t podobu všetkých troch úsudkov
- vôlová zložka: iba forma CHCENIA!
na naplnenie subjektívnej stránky TČ postačuje nepriamy úmysel
-pri niektorých TČ (branie rukojemníka) sa vyžaduje priamy úmysel
judikát k priamemu úmyslu:ak páchateľ konal tak, že z jeho útoku musela smrť poškodeného nevyhnutne nastať a páchateľ si bol tejto skutočnosti vedomý, nekonal z ľahostajnosti, a preto treba brať do úvahy jeho priamy úmysel.
zopakovať
legálna definícia nepriameho úmyslu (§15 písm b)
vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený
- vyžaduje:
1) vedomostná zložka: predstava páchateľa minimálne o možnosti vzniku poruchy alebo ohrozenia na objekte TČ
2) vôlová zložka: uzrozumenie páchateľa s možnými následkami
vedomostná zložka a vôlová zložka pri nepriamom úmysle
- vedomostná zložka: môže mať charakter asertického alebo problematického úsudku
- vôľová zložka: forma uzrozumenia
- spôsobenie následku nie je páchateľovým priamim cieľom
koncepcie nepriameho úmyslu
1) teória možnosti
2) teória pravdepodobnosti
3) teória objektívnej manifestácie
teória možnosti
páchateľ predvída konkrétnu možnosť následku a buď ju nevníma vážne, alebo áno, a spolieha sa na to, že následok nenastane)
teória pravdepodobnosti
následok musí byť pravdepodobný
teória objektívnej manifestácie
-či existujú skutočnosti, ktoré majú zabrániť následku
uzrozumenie nie je to isté ako chcenie !
zopakovať
čo ak páchateľ koná v afekte?
pokiaľ koná tak, že konanie musí viesť k spôsobeniu zranenia, ktoré je svojou povahou smrteľné, je opodstatnený záver, že konal v úmysle takýto následok spôsobiť - nepriamy úmysel
