3. SKUPINOVÁ PSYCHOTERAPIA Flashcards
všeob
- vznik cca v 50-tych rokoch
- definícia: skupinová terapia je využitie skupinovej dynamiky pre liečebné účely
- skupinovka sa považuje za 3. revolúciu v psychoterapii - Moreno (po Pinelovi a
Freudovi)
VYMEDZENIE:
●hromadná psychoterapia (autogénny tréning, hypnóza, psychoedukácia - malé skupinky okolo 5 osôb)
● skupinová psychoterapia (“def.: Skupinová psychoterapia je využitie skupinovej dynamiky pre liečebné účely.”)
POŽIADAVKY NA PSYCHOTERAPEUTICKÚ SKUPINU:
1) skupina má byť modelom prirodzených skupín (rodina, pracovný tím), aby stimulovala
klienta k prejaveniu sa - nadviažu sa v nej vzťahy, deje sa tu špecifická dynamika na základe prenesenia skúseností v rámci prirodzených skupín samostatných jednotlivcov
2) skupina má byť plastická (možnosť obsadzovania rôznych rolí) - ľudia si môžu zažívať aj iné vzťahy, ako v tej svojej prirodzenej skupine
3) členovia terapeutickej skupiny sa správajú inak ako členovia prirodzenej skupiny
(emočná kolektívna skúsenosť)
TERAPEUTICKÉ PRÚDY V SKUPINOVEJ TERAPII:
- Prirodzené skupiny / psychodráma (Moreno)
- Analytický smer (Slavson + Foulkes)
- Transakčne analytický prístup (Berne)
- Integratívne prístupy českej školy (Knobloch, Kratochvíl)
- T-groups (Lewin, Rogers) - encounter
- u nás Sociálne - psychologický výcvik, SPV (Hermochová) - Eklektický smer (Yalom)
JAKOB L. MORENO (1892-1974)
-
osoba, ktorá stojí za samotným vznikom skupinovej terapie - náhoda - vo Viedni, kde skončil psychiatriu a ako mladý lekár začal
pracovať najprv s deckami a potom so štetkami - pracoval tak, že využíval prvky dramatizácie - neskôr vo
Viedni otvoril aj divadlo, kde sa chcel venovať dramatickému umeniu, nie skupinovke,
ale neskôr sa udialo aj to, lebo zistil, že ten dramatický aspekt má liečivé účinky - potom
emigroval do USA, prepracoval svoj prístup na terapeutickú metódu a tak vznikla
metóda psychodrámy
rebeloval voči psychoanalýze, aj keď mal ofc také vzdelanie, vnútri vedel, že eeeh, to nie
je oki - chýbalo mu spontánne vyjadrenie v živote človeka - základ: život, pohyb, spontánnosť, dramatičnosť
- podnecuje u človeka 2 princípy: spontánnosť a tvorivosť
-
psychodráma = systematická forma skupinovej psychoterapie (hranie rolí je len
technika, nešlo teda len o to) -
zostavil základnú štruktúru psychodramatického stretnutia:
1. rozohriatie
2. vlastná psychodráma (s nejakou konkrétnou témou)
3. skupinový rozhovor (tam sa samotní probandi snažili reflektovať hlavne svoje
emočné zážitky, mali ich prepájať so svojimi vlastnými skúsenosťami, ale mali to
robiť cez zážitok a vlastnú skúsenosť, nie cez rádoby vážne psychoanalýzy) -
sociometria (metóda merania vzťahov, ktorá mala v rámci skupiny za cieľ zachytiť
vzťahy medzi jednotlivcami a zistiť, kto zastupuje akú rolu) a sociogram (výsledok
sociometrie) - s týmto taktiež prišiel Moreno
ANALYTICKÝ SMER
-
SAMUEL L. SLAVSON
- bol amatérsky psychoanalytik, inžinier a neskôr skupinový vychovávateľ, ale aj
tak sa mu dosť darilo
- tiež sa do skupinovej terapie pustil cez prácu s deťmi
- vytvoril ČINNOSTNÚ SKUPINOVÚ TERAPIU (60-90 minút - prostredie
zabezpečené rôznymi pomôckami ako papiere na kreslenie, športové náčinie a pod. - tam prišli deti, najmä problematickí chlapci a tí boli v tomto prostredí
ponechaní robiť aktivity, ktoré si oni sami vybrali, spôsobom, ako sami chceli -
Slavson neurčoval pravidlá ani nič, chcel vytvoriť prostredie prijímania, lásky bez výhrad a podmienok - posilnenie EGA)
- pracoval ale aj s dospelými - riadil sa princípmi ako v individuálnej
psychoanalýze (prenos, protiprenos, analýza odporu, voľné asociácie, sny)
- zameriava sa na jednotlivca - intrapersonálna metóda
- skupinová dynamika = rušivý faktor
- skupina sa mimo psychoterapie nemala stretávať -
S. H. FOULKES
- na rozdiel od Slavsoma si myslí, že skupinová dynamika má v práci so skupinou svoje miesto
- pracoval s malými skupinami: 8 členov, 2x týždenne, min. 1 rok, 1,5 hod.
- emočná porucha = dôsledok nefunkčných interpersonálnych vzťahov
- riešil najmä neurotické poruchy
- požiadavky na skupinu:
1) umožňuje slobodnú spontánnu interakciu (to, čo sa deje v rámci
skupiny, je to, čo ľudia poznajú a zažívajú aj v rámci svojich prirodzených
skupín)
2) reprodukcia patogénneho konfliktu (v tej skupine teda vidno, čo zlé sa deje aj v prirodzených skupinách)
3) náhľad na neurotický proces “opakovania” (získajú info o sebe, čo
robia zle a ako to zmeniť)
- vidieť seba v druhých a druhých v sebe
TRANSAKČNÁ ANALÝZA - ERIC BERNE
- Berne posunul svoje psychoanalytické myslenie do širšieho interpersonálneho rámca
-
identifikoval 2 páry psychologických potrieb:
1. potreba podnetov a potreba uznania (tieto potreby sa ozývali od útleho detstva - pozitívne podnety, u detí najmä hladenie a fyzické kontakt, neskôr verbálne
uznanie)
2. potreba štruktúry a potreba vzrušenia (tieto potreby sa aktivujú až neskôr, ide
o zmysluplné vyplnenie času cez aktivitu, čo má za následok odstránenie
prázdnoty a nudy) - analýza štruktúry: 3 stavy Ega (dieťa, rodič, dospelý)
-
analýza transakcie: podľa zapojenia stavov Ega v komunikácii (väzby sú buď
rovnobežné, alebo skrížené - on pracoval najmä s tými skríženými transakciami, kedy
medzi sebou komunikujú členovia z rôznych egostavov, rovnobežné sú opakom, kedy
jednotlivci komunikujú v rovnakých egostavoch) - skupina: 8 členov, 2hod./týždenne, 20 stretnutí (štruktúrované sedenia s jasným
obsahom, ktorý udával terapeut), edukačná zložka (ako prvý Berne dodal do skupiny
edukačný aspekt, kedy im bola vysvetlená teória egostavov a až po tejto úvodnej časti tá
skupina pracovala reálne prakticky)
TOPOLOGICKÝ SMER - G. R. BACH
-
predstaviteľ Gestaltterapie (tá vyšla z Teória poľa Kurta Lewina - “Pocit príslušnosti k
skupine je nevyhnutný pre každú osobnosť.”) - do skupinovky priniesol tzv. terapeutický maratón (terapeutický setting netrval len 2
hodinky, ale aj 10, aj viac - urýchlenie prekonania odporu a urýchlenie interakcie
psychoterapie) -
agresivita = začal s ňou v skupine pracovať, lebo je to podľa neho významná ľudská
tendencia určujúca naše smerovanie (je to biologický faktor prítomný prirodzene a
ovplyvňujúci našu psychologickú aktivitu - nemá sa potláčať, máme si ju pripustiť a
konštruktívne ju využívať - agresivitu videl akoby ako ekvivalent sexuálneho pudu) -
kritizuje tzv. “milého človeka” - stále sa usmieva a na nikoho sa nehnevá, podriadi sa,
je ochotný, nemá ani náznak agresívneho pôsobenia -
v rámci skupinovky pracuje aj s pármi, tz. partnermi - tam využíva aj nafukovacie
pálky, kedy sa v regulovanom formáte partneri tými pálkami tlčú - celé je to ale
samozrejme konštruktívne, nie je to o ponižovaní, vracaní sa do minulosti a pod., je to
len o práci s agresivitou
ENCOUNTER GROUPS
USA, 60te roky
- superkúl vec, Cviková odporúča, doteraz je to very popular sranda - využívajú sa najmä
na nejaké špeciálne skupiny, napr. manažérov a pod.
- ide o zameranie sa na rozvoj, osobný rast, zvyšovanie interpersonálnej vnímavosti, sebaaktualizácia, radosť zo života
- zážitková terapia s dôrazom na emočnú zložku
- odhodenie konvencií, otvorený autentický “tu a teraz” zážitok seba a druhých (hry, techniky - aj dotykové)
- štruktúra:
1. odhodenie masky
2. počúvanie a porozumenie druhým (navodzovanie konkrétnych tém do
skupinového rozhovoru)
3. emočná podpora (skupina reaguje, reflektuje)
4. konfrontácia (nastáva, ak majú ľudia na nejakú tému/problém odlišný názor, poprípade ak sa jeden človek dotkne druhého, je prítomné nejaké neúmyselné zranenie druhého… - konfrontácia je vedená vedúcim skupiny, aby sa vyjasnili
stavoviská, emočné reakcie súvisiace s danou situáciou atď.)
EKLEKTICKÝ SMER - I. D. YALOM
- špecialista, má za sebou veľa výcvikov na rôzne smery
- prístup zameraný na dianie “tu a teraz”
-
terapeut je technický expert a vzor, ale je aj autentický účastník skupinového
diania (aj on sám prináša svoje autentické zážitky, postrehy do skupiny) - učebnica skupinovej psychoterapie (megahrubá, aj u nás je v preklade, je to taká biblia
skupinovky) - účinné faktory skupinovej psychoterapie:
1. dodávanie nádeje - medzi členmi je atmoška podpory
- očakávania, viera, posilnenie, zdôraznenie úspechov, pokroku
(svojpomocné skupiny)
2. univerzalita - tí členovia v skupine pochopia, že nie sú jediní s takými problémami, nie sú osamotení
- proti menejcennosti
3. poskytovanie informácií - didaktické (o chorobe)
- priame rady
4. altruizmus - vzájomné pomáhanie si - ja pomôžem tebe a to pomôže aj mne
- posilňuje to sebahodnotu
5. rozvoj sociálnych zručností - hranie rolí, hovorenie o pocitoch, autenticita
6. imitačné správanie - napred terapeuta, potom aj členov skupiny
7. interpersonálne učenie - význam medziľudských vzťahov (podpora)
- emočná korektívna skúsenosť (Alexander)
- “vystaviť pacienta emočným situáciám za výhodnejších podmienok”
8. korektívna rekapitulácia primárnej rodiny - terapeuti rodičia, členovia súrodenci, príbuzní
- dejú sa tu podobné veci ako v primárnej skupine, ale odozva členov je iná
ako odozva členov v tej primárnej prirodzenej skupine
9. skupinová kohézia - súdržnosť jednotlivých členov
10. katarzia
11. existenciálne faktory - sloboda, zodpovednosť, konečnosť… - faktory v rámci Yalomovej
existenčnej / existenciálnej terapie
FAKTORY SKUPINOVEJ DYNAMIKY:
-
CIELE SKUPINY
- ich zadefinovanie
- závisia od toho, akým ľuďom slúži, môžu byť teda rôzne -
ŠTRUKTÚRA SKUPINY
- formálna (daná organizáciou) vs. neformálna (daná interpersonálnymi
preferenciami)
- rozdelenie pozícií v skupine (dané umelo, alebo prirodzene) -
NORMY SKUPINY
- nepísané, ale aj písané pravidlá ovplyvňujúce správanie jednoltivých členov -
niektoré sú vopred zadefinované, iné sa vytvoria v rámci interakcie v tej skupine
- napr. prejavovanie emócií, zverovanie sa s problémami, dávanie spätnej väzby,
prijímanie a tolerovanie správania druhých, zameranie na dosiahnutie cieľa a
pod. -
ROLE V SKUPINE
- základné role v skupine: vodca, expert, hviezda, čierna ovca, trpiteľ,
moralista, obätný baránok… -
KOHÉZIA
- súdržnosť súvisiaca s príťažlivosťou skupiny
- čím je skupina kohéznejšia, tým má pre členov väčší význam
- prispieva k nej, keď je člen motivovaný k členstvu, identifikuje sa s cieľmi skupiny,
cíti sa tam príjemne… -
PROJEKCIA
- do skupiny prichádzajú ľudia so svojimi individuálnymi skúsenosťami a tie, chtiac
či nechtiac, projikujú do skupiny - ako reagujeme na druhých je ovplyvnené
našimi skúsenosťami s našimi minulými vzťahmi s ľuďmi
- človek má nad svojimi zažitými scenármi získať nadhľad a tým aj schopnosť
môcť sa rozhodnúť, ako s tým ďalej narábať -
TENZIA
- napätie, čo vzniká medzi jednotlivými členmi v skupine
- človek prichádza do skupiny s určitými potrebami, ale uvedomuje si, že s rôznymi
potrebami prichádzajú aj druhí ľudia, ktorí nebudú musieť chápať tie jeho potreby
- to je základ toho napätia -
TVORBA PODSKUPÍN
- v rámci skupiny je nevyhnutné to, že niektorí členovia majú k sebe bližšie, iní ďalej… - dvojice/väčšie skupinky majú teda tendenciu vytvárať koalície či vzťahy,
ktoré sú akoby nad rámec tej skupiny -
VÝVOJ SKUPINY
- proces, ktorým skupina prechádza od jej vzniku až po jej ukončenie
- môže mať viacero štádií, ktoré v sebe zahŕňajú jednak zoznamovanie, konflikt,
kooperáciu, záver pôsobenia…
- v každom vývinovom štádiu sa dejú nejaké emócie a vznikajú medzi členmi
emočné interakcie, ktoré majú vplyv na vytváranie skupinovej dynamiky
ÚČINNÉ FAKTORY SKUPINOVEJ PSYCHOTERAPIE (KRATOCHVÍL)
● Členstvo v skupine
● Emočná podpora
● Pomoc iným
● Sebaexplorácia a sebaprejavenie
● Odreagovanie
● Spätná väzba, konfrontácie
● Náhľad
● Korektívna emočná skúsenosť
● Nácvik nového správania
● Získanie sociálnych zručností
VYTVÁRANIE TERAPEUTICKÝCH SKUPÍN
- Počet
- otvorené – uzatvorené,ambulantné - hospitalizovaní
- ideál : Yalom - 7, Kratochvíl -l0, max.12 - Frekvencie sedení
- Ambulantné 1-2 x ,komunitné- 3-5 x týždenne
- trvanie -90 minút, maratóny (Bach) - Indikácie
- neurózy, psychózy, psychosomatické ochorenia, závislosti
- relatívne kontraindikácie - demencie, poruchy vedomia, zmiešané diagnózy - Zloženie
- diferencovanosť - vek, pohlavie, sociálny status, vzdelanie, symptomatológie
- homogénnosť - závislosti, neurotické, psychotické - Odpad - asi 10 % v terapii aj výcviku
- dôvody- tenzia, porušenie pravidiel a noriem
ZÁSADY PRÁCE SKUPINY
★ Zásada otvorenosti a úprimnosti – otvorene vyjadrovať svoje pocity a názory,
neklamať
★ Zásada zodpovednosti v konaní – nespôsobiť psychické, fyzické či
spoločenské poškodenie
- „O všetkom sa môže hovoriť, nie všetko sa môže robiť“
★ Zásada dodržiavania dôvernosti – nevynášať zo skupiny dôverné informácie
★ Pravidlo STOP - ochrana seba
★ TOLERANCIA K INÝM
PRIEBEH A OBSAH SEDENÍ
➔ neštrukturované (voľné sedenia )
➔ štrukturované :
➔ biografické skupiny
➔ interakčné (ad hoc, alebo techniky sociometrie, psychogymnastiky pod.)
➔ tematické - detstvo, záujmy, postoje, hodnoty, rodina, sex
➔ Zahájenie : mlčanie, warming up, zadanie štruktúry
➔ Ukončenie: so záverom, bez záveru
