3. PSYCHOTRAUMATOLÓGIA Flashcards
HISTÓRIA
VZNIK
➔ R.1987 Francine Shapiro – po prechádzke parkom v Los Gatos, Kalifornii
➔ keď jej prišla na um znepokojujúca myšlienka, jej oči sa začali rýchlejšie pohybovať -
➔ vyzeralo to, že pohyb očí zapríčinil, že myšlienky stratili zo svojho negatívneho náboja
➔ začala potom experimentovať cielene, rozmýšľala o veciach minulých i súčasných, ktoré
ju trápili a pohybovala rýchlo očami - vždy sa to zmiernilo
➔ po tom, čo Shapiro testovala tento proces na 70 jedincoch, uvedomila si, že očné
pohyby desenzitivizovali ich negatívne myšlienky - nazvala tento proces EMD a v r. 1990
ho rozšírila na EMDR (eye movement desenzitization and reprocessing)
ROZVOJ
➔ V r. 1988 Shapiro testovala svoju metódu na 22 dobrovoľníkoch v Mendocino v Kalifornii
na vietnamských veteránoch, obetiach znásilnenia či sexuálneho zneužívania - všetci
trpeli symptómami PTSD (nočnými morami, flashbackmi, intruzívnymi myšlienkami,
nízkou sebaúctou, vzťahovými problémami a vytrvalými traumatickými spomienkami).
Polovica dostala jednu procedúru EMDR, polovica mala detailne opísať svoje zážitky.
EMDR skupina mala signifikantne zníženie symptómov, druhá skupina žiadnu zmenu. Z
etických dôvodov následne dostala i druhá skupina EMDR. Po 1 a 3 mesiacoch sa
EMDR skupina stále cítila dobre.
➔ r. 1989 – štúdia Shapiro publikovaná v Journal of Traumatic Stress Studies
➔ následne stretla Josepha Wolpeho, renomenovaného behaviorálneho terapeuta a
teoretika,
➔ Wolpeho podpora dala EMDR legitimitu
➔ r. 1990 po publikovaní svoje dizertácie a niekoľkých vplyvných článkoch, Shapiro
ponúkla svoj prvý EMDR seminár: účastníci: Sandra Wilson, Robert Tinker, Lee Becker
PRELOM
➔ Wilsonová replikovala pôvodný Shapirovej výskum - použila viac terapeutov a
nezávislých posudzovateľov. N= 40 mužov a 40 žien s traumatickými spomienkami,
ktorým predchádzajúce terapie nepomohli: časť probandov dostala 3 EMDR sedenia, ich
symptómy sa značne zlepšili ihneď po sedení. Po 3 mesiacoch od sedení neliečená
skupina nevykazovala žiadne zmeny, keď táto skupina dostala EMDR sedenia, tiež
pocítila úľavu od symptómov. Záver: po 15 mesiacoch benefity liečby pretrvávali a
väčšina dobrovoľníkov povedala, že cítia väčšiu sebaistotu a veria, že si poradia,
čokoľvek sa stane v ich živote
➔ Efekty vojny vo Vietname - počet samovrážd bol vyšší ako počet tých, ktorí vo vojne
umreli. Terapeuti boli frustrovaní, že ešte 20 rokov po vojen prežívali vojaci nočné mory z
vojny
➔ a nevedeli im pomôcť.
➔ prelom v liečbe PTSD - 80% z 200 vojnových veteránov z Vietnamu vykázalo zlepšenie -
EMDR sa stala revolučnou terapiou
SLOVENSKO
➔ Od r. 2003
➔ Predtým Jozef Hašto
➔ 6 výcvikov akreditovaných EMDR Europe
➔ špecializované workshopy
➔ SIPE
➔ Hana Vojtová, Katarína Karászová, Daniel Ralaus a iní EMDR Slovensko
PSYCHICKÁ TRAUMATIZÁCIA
- Psychotraumatológia - veda zaoberajúca sa dôsledkami duševnej traumatizácie
- Traumatický proces – sled meniacich sa porúch a zdravotných problémov, ktoré prežíva obeť
traumatizácie - Trauma nie je udalosť, ale dopad udalosti v danom čase na jedinca: normálna reakcia na
extrémnu udalosť - Trauma má psychofyziologický základ
- Iba 20% ľudí, ktorí zažili traumatickú udalosť má PTSD
TRAUMATICKÁ UDALOSŤ/TRAUMATIZUJÚCA SITUÁCIA
- Zaťažujúci zážitok alebo situácia mimoriadneho ohrozenia alebo katastrofického rozsahu,
ktorá vyvoláva zúfalstvo - Vystavenie:
A. obrovskej sile prírody - katastrofa
alebo
B. človeka – zverstvo: boje, ťažké úrazy, mučenie, terorizmus, znásilnenie, iný, človek to
zažíva alebo je svedkom
TRAUMA
= skúsenosť, ktorá zapríčiní, že si vytvoríme chybné presvedčenia o sebe alebo o svete
- Charakteristiky traumy: masívne ohrozenie, nepredvídateľnosť, nečakaná strata
kontroly, bezmocnosť, intenzívny strach, hrôza - presahujú integračnú kapacitu jedinca - traumatické skúsenosti sa často fixujú v
tele i mysli - tie fungujú spolu ako
vzájomne prepojený systém - Napr. dieťa, ktoré je obťažované,
môže uveriť tomu, že je zlé a svet
nie je bezpečný
EMDR lieči široký rozsah tráum:
znásilnenie, zneužívanie fyzické a
sexuálne v detstve, stratu milovaných
osôb, nehody, ako i chronické problémy
ako poruchy stravovania, anxieta, nízka
sebaúcta, poruchy učenia, blokovanie osobného a profesionálneho výkonu a disociatívne
poruchy ako multiple- personality disorder; výborné výsledky dosahuje u detí
+ OBRÁZOK!
DELENIE TRAUMY
● TRAUMA I. TYPU / JEDNODUCHÁ / T-TRAUMA / SMALL TRAUMA / MINOR
- Náhodná traumatická udalosť u adekvátne fungujúceho v dospelosti
- Zážitky, ktoré znižujú sebadôveru a útočia na zmysel pre sebaúčinnosť
- Ako perceptuálny filter, zužujú a limitujú náhľady na seba a svet a bránia osobe
naplno žiť svoj potenciál
- Zanechá človeka zamrznutého v strachu alebo v čase
- Obranná orientačná odpoveď je zastavaná, útok/útek nemožný, osoba ostáva
zaseknutá v neúplnej obranno-orientačnej reakcii
- Symptómy:
- Intrúzie distresujúcich spomienok
- Vyhýbanie sa citom a myšlienkam distresujúcich spomienok Zmeny v
kogníciách a nálade – disociatívna amnézia - Zmeny v arousal a reaktivite
- Príklady: životné straty, nehody, úrazy, znásilnenie
● TRAUMA II. TYPU / KOMPLEXNÁ / T-TRAUMA VÝVINOVÁ TRAUMA / BIG TRAUMA
- Veľké traumy - nás ovplyvňujú najdramatickejšie
- Často sa prejavujú symptómami ako nočné mory, flashbacky, anxieta, fóbie,
- Fyziologické reakcie podobné ako pri traume I. typu, ale dynamika odlišná + tiež
ovplyvňujú zmysel sebadôvery a sebaúčinnosti
- Utvára sa pokračujúca automatická aktivácia, ktorá formuje chronické vzorce
vedúce k fyziologickým a psychologickým ťažkostiam
- Jednotlivý šok vo veľmi ranom období, attachment trauma, pokračujúce
zneužívanie/zanedbávanie
- Príklady: prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy: vojny, boj, domáce
násilie, fyzické zneužívanie, zanedbávanie a sexuálne zneužívanie v detstve,
väznenie, mučenie
TERAPIA KLIENTOV S TRAUMOU
➢ Typ 0 – nikdy nezažil/a traumu alebo traumatickú udalosť, ktorá by mala vplyv na NS –
terapia irelevantná
➢ Typ I – zažil/a jednoduchú traumatickú udalosť alebo i viac, ale iba jedna ovplyvňuje
aktuálne NS – stabilizácia trvá kratšie
➢ Typ II – viacnásobné traumy, ktoré sú stále v NS aktívne:
○ Typ IIA – klienti so stabilným zázemím, ktorí majú dostatočné zdroje na
separáciu jednej TU od druhej, vieme ich oddeliť a tak spracovávať
○ Typ IIB – klienti, ktorí sú zahltení viacnásobnými traumami a nie sú schopní
oddeliť TU, majú slabé hranice – dlhodobá práca — prechod do IIA
■ Typ IIB (R) – klienti so stabilným zázemím, komplexnými TU, ktorí stratili
rezilienciu
■ Typ IIB (nR) – klienti, ktorí si nikdy nevyvinuli rezilienciu
KOMPLEXNÁ PTSD, ADVERZNÉ DETSKÉ ZÁŽITKY (FELITTI)
biedny obr- väčšina ludi s PTSP sa zotaví
- Rizikové faktory duševného a telesného zdravia
- Rôzne formy fyzického, sexuálneho a emocionálneho zanedbávania a
- zneužívania a dysfunkčnosť domácnosti v detstve
- Vplyv na zdravotný stav v dospelosti (1998-2002)
- Priem.vek = 57 r.
- N=17 421: > 50% - 1, > 25% - 2, 7% - 3 ACE.
ACE SKÓRE
- Rodič alebo iná dospelá osoba vo vašej domácnosti často alebo veľmi často … na vás
nadával, preklínal vás, útočil na vás, urážal alebo ponižoval vás? Alebo konal nejakým
spôsobom tak, že ste sa obávali, že vás môže fyzicky zraniť?
- Ak áno, uveďte 1 __ - Rodič alebo iná dospelá osoba vo vašej domácnosti často alebo veľmi často …vástlačil,
sácal,fackovalalebonavásniečohádzal?Alebovásniekedyzbil tak, že ste mali známky
bitky alebo ste boli zranený/á?
- Ak áno, uveďte 1 __ - Stalo sa niekedy, že by dospelá osoba alebo osoba najmenej o 5 rokov staršia ako vy …
sa vás dotýkala alebo láskala alebo vás nútila dotýkať sa jej tela sexuálnym
spôosobom? Alebo sa pokúsila alebo s vami mala orálny, análny alebo vaginálny styk?
- Ak áno, uveďte 1 __ - Cítili ste často alebo veľmi často, že vás … Nikto z rodiny nemiluje alebo si nemyslí, že
ste výnimočný/á alebo dôležitý/á? Alebo sa členovia vašej rodiny nestarali jeden o
druhého, necítili blízkosť jedného k druhému alebo sa navzájom nepodporovali?
- Ak áno, uveďte 1 __ - Cítili ste často alebo veľmi často, že ste nemali dosť jedla, museli ste nosiť špinavé šaty,
nemali nikoho, kto by Vás ochránil? Alebo boli vaši rodičia príliš opití alebo nadrogovaní,
aby sa o vás starali alebo vás nezobrali k lekárovi, keď ste to potrebovali?
- Ak áno, uveďte 1 __ - Stratili ste niekedy biologického rodiča následkom rozvodu, opustenia alebo z iného
dôvodu?
- Ak áno, uveďte 1 _
obrázky
TRAUMA A NEUROVEDY
- Keď pocítime strach – mozog automaticky zapojí amygdalu
- Keď je aktivovaná amygdala – pošle správu do iných štruktúr mozgu
- To vyvolá nárast adrenalínu, spotené ruky, rýchly tlkot srdca, zvýšený krvný tlak a/alebo
zamrznutie – ešte predtým, kým si čokoľvek uvedomíme - Cesta k uvedomeniu si je dlhšia ako early warning system:
- k thalamu, ktorý sprocesuje zmyslové zakončenia
- cez hippocampus, ktorý sprocesuje a dá informácie do kontextu
- do kôry, ktorá rozhodne, či je potrebné reagovať na strach
- Prefrontálna MK vypína reakciu na strach, keď hrozba pominie.
- Ak hrozba trvá, MK posiela signál do amygdaly
- Amygdala spustí sériu chemických zmien v mozgu, ktoré postavia celé telo
- do pohotovosti
- Mozog prestáva rozmýšľať o veciach, ktoré mu prinášajú radosť, zmení fokus na
potenciálne nebezpečenstvo - Zmysly sa stávajú hypervigilantné, berú do úvahy detaily a hľadajú nové hrozby
- Zvýšený adrenalín vo svaloch pripravuje organizmus na boj alebo útek
- Naobličky pumpujú veľa kortizolu, ktorý ovplyvní hippokampus, čo spôsobí ťažkosti
organizovať pamäť pri traumatických udalostiach: spomienky stratia kontext
PATOGÉNNE (TRAUMATICKÉ) SPOMIENKY
- Počas traumy si človek utvára emocionálne spomienky o strastiplnej udalosti, ktoré sú
uložené hlboko v mozgu, čo má často za následok funkčné poruchy i organické zmeny. - Stresujúce, preťažujúce skúsenosti zapamätané v podobe implicitných dysfunkčných
spomienok - Časti mozgu, ktoré obsahujú implicitnú pamäť, sú nefunkčné počas odohrávania traumy,
preto ľudia traumu nedokážu opísať alebo si ju presne nepamätajú: Spomienky sú
fragmentované (zrakové, sluchové, dotykové, emočné) – nie ako príbeh,
nespracované/neintegrované. - Snažíme sa uvoľniť, ale stres ostáva: sú zdrojom patológie: PTSD, závislosti, úzkosť,
bolesť - Podkôrové oblasti (nepamätám si) a kôra (vedomie) sú nespriechodnené
- Viac psychotraumatických symptómov nevzniká z T-traumy, ale z nespracovaných
zážitkov - Povoliť si traumu vyžaduje odvahu – preto sa ľudia uchyľujú k symptómom
NEURÁLNE SIETE A NEUROPLASTICITA
- Neurálne siete: zložitý systém vzájomne pospájaných buniek
- Aby sa vytvorilo spojenie medzi bunkami, treba ich používať
- Stabilizujúce vplyvy premieňajú primitívnu schému spojení na komplexnú
- Destabilizujúce vplyvy premieňajú komplexnú schému spojení na primitívnu:
- neurobiologický spúšťač spôsobí rozklad bunky
- Vďaka psychoterapii sme schopní spájať bunky: narodenie/oživenie bunky
- Hippocampus sa po úspešnej terapii zväčší
POROZUMENIE TRAUME CEZ VZŤAHOVÚ VÄZBU
➔ Nervový systém sa vyvíja jedine vo vzťahu (attachment k vzťahovej osobe)
➔ Trauma je o prežití v každodennom živote a v situácii ohrozenia
➔ Evolúcia – zabezpečenie prežitia orientáciou v prostredí, záchranou v ohrození,
evolúciou formované vrodené emočné operačné systémy (J. Panksepp
➔AKČNÉ SYSTÉMY
- V KAŽDODENNOM ŽIVOTE
- Pripútanie a starostlivosť cez vzťahovú väzbu (ľudia, ktorí nedostali,
nevedia dať)
- Udržiavanie homeostázy: hľadanie potravy, získavanie energie
- Explorácia, zvedavosť: nastáva, keď máme skúsenosť bezpečia (ľudia,
ktorí
- nerozvinuli exploráciu, sa starali o prežitie)
- Hra
- Spolupráca a priateľstvo
- Sociálne začlenenie
- Reprodukcia
- Starostlivosť o seba: odpočinok, šetrenie sa, zbieranie energie
- V OHROZENÍ
- Hyperarousal – nadmerné nabudenie – sympatiková reakcia (PLYN)
- Hypoarousal – slabé alebo žiadne nabudenie – parasympatiková reakcia
- (BRZDA)
- Nie je dôležité, čo si o tom myslí kôra, ale 2 fyziologické systémy pre
distres!
- Sympatikové reakcie: hypervigilancia, útok (hnev), útek (strach)
- Sympatiková/parasympatiková reakcia: zamrznutie – organizmus
pripravený na akciu, ale nevykoná ju (veľa adrenalínu, žiadna reakcia,
stres ostáva=toxický efekt)
- Parasympatikové reakcie: ak to sympatikus vzdá, organizmus skolabuje –
kolaps (stav zameraný na minimálnu spotrebu energie) – u zvierat hranie
mŕtveho a submisia
SPÚŠŤAČE TRAUMY – PODNETY SPÚŠŤAJÚCE FLASHBACKY
➔ Vnútorné alebo vonkajšie podnety, ktoré pripomínajú aspekty traumatickej udalosti -
aktivujú traumatickú neurálnu sieť. Môžu vyvolať flashbacky = čiastočné alebo úplné
znovuprežívanie traumatickej udalosti tu a teraz, emočne veľmi rozrušujúce stavy,
disociáciu ALEBO výlučne emočné alebo telesné
➔ Senzorické podnety: zrakové, sluchové, čuchové, dotykové, chuťové, telesné
➔ Časové súvislosti, napr. výročia
➔ Emocionálne stavy
➔ Fyziologické stavy
➔ Situácie
➔ Myšlienky
TRAUMATICKÁ UDALOSŤ
- Je hrôzostrašná, ale má začiatok a koniec
- Flasbacky – horšie, neviete, čo ich vyvolá a kedy odídu
- Predstavivosť – chýba mentálna pružnosť
- Svet sa rozdelí na tých, čo vedia a tých, čo nevedia
- Všetko sa centruje okolo traumy – trauma mení spôsob, ako človek vníma
- Ak má nastať zmena, NS musí pochopiť, že trauma je minulosť a naučiť sa žiť v
prítomnosti
SYMPTÓMY TRAUMY
obrázok
● Trvalé očakávanie nebezpečenstva:
- vyhýbanie sa odchodu z domu,
do školy, práce, neschopnosť
dôverovať, paranoia,
tajnostkárenie
● Symptómy znovuspojenia sa s
udalosťou:
- sexuálne konanie, agresia voči
sebe i iným, vysokorizikové
správanie, obviňovanie,
zosmiešňovanie
● Disociatívne symptómy:
- v omámení alebo tranze, chvíľu
vystrašený, potom nahnevaný,
má malú alebo žiadnu
spomienku na udalosti, i keď sú
dôkazy
