Umenie a krása v stredovekom mysleni II.: obdobie scholastiky.

Question 1

Scholastika

Answer 1

• Scholastika – obdobie filozofickej a teologickej syntézy
• Scholastika je filozofický a teologický smer, ktorý sa rozvíjal v stredoveku (11. – 17. storočie) a bol charakteristický súladom medzi vierou a rozumom.
• Scholastici sa snažili prepojiť kresťanské učenie s antickou filozofiou, najmä s Aristotelom. Tento proces zahŕňal nielen teologické, ale aj filozofické skúmanie otázok krásy, umenia, a ich vzťahu k Bohu.
• V stredovekej scholastike sa chápanie krásy a umenia zmenilo pod vplyvom kresťanskej teológie.
• Krása nebola len v materiálnom svete, ale bola spojená s božským poriadkom. Akvinský prispel k syntéze Aristotela a kresťanskej teológie, kým Bernard z Clairvaux a Suger predstavovali rozdielne pohľady na rolu krásy a umenia v kresťanskej spiritualite.
• Estetika v stredoveku sa stala nástrojom duchovného rastu a vyjadrenia božskej slávy.

Question 2

Polemika medzi Bernardom z Clairvaux a opatom Sugerom zo St. Denis

Answer 2

• V 12. storočí sa v stredovekej filozofii odohrala významná polemika medzi Bernardom z Clairvaux a opatom Sugerom zo St. Denis, ktorá sa týkala otázky krásy a umenia v kontexte kresťanskej spirituality.

Bernard z Clairvaux (1090 – 1153)
- bol kritikom zdobného a materiálneho prejavu krásy v církevnom umení a architektúre. Krása podľa Bernarda bola duchovná a vychádzala zo srdca, nie z vonkajších ornamentov. - V jeho pohľade mala byť kresťanská spiritualita čistá a prostriedky umenia nemali odvádzať pozornosť od Boha, ale viesť k modlitbe a rozjímaniu.
- Bernard sa proti bohatým a ozdobeným chrámom a sochám postavil s názorom, že ich prepych a okázalosť môžu oslabovať duchovnú koncentráciu a odvádzať pozornosť od Boha.
- Pre Bernarda bola krása jednoduchá a nenápadná, skromná a odrážajúca čistotu duše, ktorá sa nezakladala na vonkajších estetických prejavoch.

Opat Suger (1081 – 1151) zo St. Denis
- sa však odlišoval v názore na krásu a umenie. Ako predstaviteľ gotického umenia a architektúry bol zástancom vznešenej krásy, ktorá môže byť prostriedkom na vyjadrenie Boha.
- Suger tvrdil, že krása a okázalosť v církevnej architektúre môžu slúžiť ako odraz božskej slávy a pomáhať veriacim v duchovnej kontemplácii.
- Suger veril, že svetelná architektúra a okná s farbenými sklami môžu zviditeľniť božskú prítomnosť a priniesť svetlo Boha do sveta. Pre Suger, krásna a výrazná architektúra nebola prepychom, ale prostriedkom na vyjadrenie božskej slávy a povzbudenie veriacich k náboženskej oddanosti.

Záver
- Polemika medzi Bernardom z Clairvaux a opatom Sugerom tak predstavovala rozpor medzi duchovnou jednoduchosťou a sublimovanou krásou.
- Bernard uprednostňoval vnútornú krásu a pokoru, zatiaľ čo Suger zdôrazňoval, že vonkajšia krása môže byť zrkadlom božskej slávy a pomáhať v duchovnej ceste.

Question 3

Tomáš Akvinský

Answer 3

• Tomáš Akvinský (1225 – 1274) bol najvýznamnejším predstaviteľom scholastiky a jeho filozofia spájala kresťansku teológiu s Aristotelovým realizmom.
• Akvinský sa zaoberal otázkami krásy a umenia v kontexte teológie a ontológie, pričom vychádzal z Aristotela a zároveň sa usiloval o kresťanský pohľad na krásu.

Akvinský a krása:
- Pre Akvinského je krása vnímaná ako vlastnosť vecí, ktorá je spojená s ich poriadkom a harmóniou. Podobne ako Aristoteles, aj Akvinský tvrdil, že krásu možno definovať cez jednotu, proporciu a lesk. Krása je teda proporčná harmónia.
- Krása je podľa Akvinského tiež spojená s dobrotom.
- To, čo je krásne, je zároveň dobré, pretože Boh je najvyššou krásou a všetky krásne veci sú odrazom Božej slávy.
- Pre Akvinského krásu nie je len v materializme, ale je to spojenie estetiky s morálnymi hodnotami.

Akvinský a umenie:
- Tomáš Akvinský tiež priznával hodnotu umenia, ale jeho pohľad na umenie bol spojený s morálnymi a teologickými cieľmi.
- Umenie malo byť nástrojom, ktorý vytvára krásu v súlade s božským poriadkom a viedol k Bohu.
- Akvinský uznával hodnotu kresťanského umenia, ale považoval ho za prostriedok k duchovnému rastu, ktorý by mal pomáhať posilňovať vieru a oslavovať Boha.
- Umenie v tejto dobe nebolo len estetické, ale malo byť súčasťou duchovného života a výchovy.

Question 4

Porovnanie stredovekého a antického myslenia o umení a kráse

Answer 4

• Antickí filozofi (ako Platón a Aristoteles) považovali krásu za objektívnu vlastnosť vecí, ktorá je spojená s harmóniou a proporcionalitou.
• V stredoveku, najmä v scholastike, sa však krása a umenie vnímali predovšetkým ako spojenie s Bohom. Krása bola vnímaná ako odraz božskej dokonalosti a umenie malo byť prostriedkom oslavy Boha a duchovného povznesenia.
• Bernard z Clairvaux a Suger predstavovali dve rôzne školy myslenia: Bernard zdôrazňoval duchovnú jednoduchosť, zatiaľ čo Suger považoval krásu a okázalosť za spôsob vyjadrenia božskej slávy.
• Akvinský, podobne ako Aristoteles, videl krásu ako harmóniu, ale zároveň ju prepojil s teologickým učením, pričom krásu považoval za spôsob spojenia s Bohom.