Kant Flashcards
Kant: kontexty, osobitost a vply jeho myslenia; Kantovo chápanie estetiky, estetickych súdov, krasy, vznešenho, umenia; zakladna charakteristika nemeckej klasickej estetiky a epochy romantizmu
Immanuel Kant: Kontexty, osobitosť a vplyv jeho myslenia
-### Dve základné obdobia Kantovej filozofie
1️⃣ Predkritické obdobie (do roku 1770)
2️⃣ Kritické obdobie (od roku 1781)
📌 Roky medzi týmito obdobiami sa označujú ako perióda prípravy kriticizmu alebo tichá dekáda, v ktorej Kant postupne formoval svoje kritické myslenie.
Predkritické obdobie (do 1770)
🔬 V tomto období sa Kant venoval predovšetkým prírodným vedám a filozofii prírody.
💡 Hlavné diela:
✔ Všeobecné dejiny prírody a teória nebies (1755) – Kant formuloval nebulárnu hypotézu (hmlovinová hypotéza), podľa ktorej vesmír vznikol prirodzenými silami bez zásahu Stvoriteľa.
✔ Fyzická monadológia (1756) – v nadväznosti na Leibniza skúmal podstatu najmenších častíc, ktoré definoval ako silu, nie ako látku.
Prechod do kritického obdobia (1770–1781)
🔹 Kantova dizertačná práca O forme a princípoch senzibilného a inteligibilného sveta (1770) predstavovala začiatok jeho „kopernikovského obratu“ v poznaní.
Kritické obdobie (od 1781)
📖 V tomto období Kant naplno rozvinul svoju kritickú filozofiu, v ktorej sa snažil zjednotiť empirizmus a racionalizmus.
💡 Kľúčové diela:
✔ Kritika čistého rozumu (1781) – Kantova teória poznania.
✔ Kritika praktického rozumu (1787) – etika, vôľa a morálne otázky.
✔ Kritika súdnosti (1790) – systematizácia estetického myslenia.
Kantova estetika v Kritike súdnosti (1790)
🎨 Kant v tomto diele rozpracoval pojmy krása, vznešené, estetické súdy a umenie, čím položil základy modernej estetiky.
💡 Hlavné myšlienky:
✔ Estetický svet nie je objektívny, ale závislý od subjektu.
✔ Estetický súd nie je logický (poznávací) ani praktický, ale čisto estetický.
✔ Estetická skúsenosť neprispieva k poznaniu objektu, ale odráža subjektívny postoj jednotlivca.
✔ Estetiku oddelil od morálky, poznania a praktických činností človeka.
📌 Kant kritizoval Baumgartenovu estetiku, ktorá estetiku považovala za „nižšiu teóriu poznania“.
🧐 Dôležité koncepty v Kritike súdnosti:
✔ Delenie krásy – chápanie krásneho, príjemného a dobrého.
✔ Chápanie vznešeného – ako funguje estetická súdnosť.
Reakcie a kritika Kantovej estetiky
📝 Johann Gottfried Herder v diele Kalligone ostro kritizoval Kantovu Kritiku súdnosti.
👉 Kantov vplyv siahal ďaleko za hranice jeho doby – ovplyvnil nemeckú klasickú estetiku, romantizmus a idealizmus 19. storočia.
KRITIKA ČISTÉHO ROZUMU
KRITIKA ČISTÉHO ROZUMU (1781) – Kantova teória poznania
Kant rozdelil proces poznávania do troch štádií:
1. Zmyslové nazeranie – umožňuje vnímanie priestoru a času.
2. Um – spracúva zmyslové predstavy a vytvára pojmy.
3. Rozum – analyzuje súvislosti a hľadá konečné dôvody existencie sveta, pričom generuje otázky, na ktoré sám nedokáže odpovedať.
💡 Základné princípy Kantovej teórie poznania:
✔ Zmyslové nazeranie a um spolu vytvárajú svet našej skúsenosti a umožňujú vznik overiteľných poznatkov.
✔ Rozum prekračuje svet skúseností, ale nedokáže poskytnúť spoľahlivé odpovede na metafyzické otázky ako: Existuje Boh? Máme nesmrteľnú dušu?
✔ Žiadne dogmatické závery – rozum nás vedie k špekuláciám, nie k absolútnym poznatkom.
Kant kritizoval tradičnú metafyziku, ktorá podľa neho stroskotala. Rozdelil svet na:
🔹 Svet javov (fenoménov, phaenomena) – realita, ktorú vnímame prostredníctvom zmyslovej skúsenosti.
🔹 Svet vecí osebe (Ding an sich, noumenon) – skutočná podstata sveta, ktorá je pre nás nepoznateľná.
Tri úrovne poznania podľa Kanta:
1. Zmyslové nazeranie
🧐 Kant skúmal hranice objektívneho poznania a zistil, že:
- Všetko poznanie začína vplyvom vecí osebe na naše zmysly.
- Naše poznanie sa odohráva v priestore a čase, ktoré sú apriórne dané (existujú v našom vedomí skôr, než získame skúsenosť).
2. Um
🧠 Um vytvára pojmy na základe zmyslových vnemov. Kant rozlišuje:
- Empirické poznanie (a posteriori) – založené na skúsenosti.
- Apriórne poznanie (a priori) – neobsahuje nič empirické, umožňuje nám organizovať skúsenosti.
📌 Kategórie rozumu – Kant definoval 12 základných kategórií, ktoré existujú v našom ume a umožňujú nám usporiadať poznanie sveta.
3. Rozum
💡 Rozum sa usiluje pochopiť príčiny a súvislosti sveta, preto vytvára tzv. regulatívne idey – pojmy ako:
✔ Boh
✔ Svet ako celok
✔ Duša
Tieto pojmy však nemajú reálny základ – existujú iba v rozume ako nástroje, ktoré nám pomáhajú usmerňovať myslenie.
📌 Kantov kopernikovský obrat – na rozdiel od predchádzajúcich filozofov Kant tvrdil, že:
👉 Poznanie nevychádza zo sveta do nášho rozumu, ale naopak – rozum aktívne formuje realitu, ako ju poznáme.
🚀 Záver: Nemôžeme poznať vec osebe, iba svet javov. Keď rozum prekračuje skúsenosť, nikdy nedospeje k istému poznaniu.
Kant - estetické súdy
Kantove štyri kategóriálne určenia estetických súdov pri posudzovaní krásy (momenty súdu vkusu)
1. Moment – Súd vkusu sa týka kvality
Súd vkusu je estetický, čo znamená, že nezávisí od osobného záujmu ani praktického úžitku. Krása je podľa Kanta záľubou bez záujmu (interesseloses Wohlgefallen), čo znamená, že vnímame krásu bez ohľadu na to, či nám prináša prospech alebo úžitok.
Akýkoľvek záujem by ovplyvnil náš úsudok a bral by kráse jej čistotu. Kant rozlišuje tri druhy súdov:
- Príjemné – to, čo sa páči zmyslom a vyvoláva v nás pôžitok (napr. dobré jedlo).
- Dobré – to, čo sa páči prostredníctvom rozumu a je vnímané cez pojem (napr. morálna správnosť).
- Krásne – to, čo sa páči reflexívnym vkusom, bez ohľadu na koncept alebo praktickú hodnotu.
Krása je teda odlišná od pôžitku či morálnej hodnoty, pretože jej vnímanie je nezáujmové.
2. Moment – Krásne je to, čo je predstavované bez pojmu ako objekt všeobecnej záľuby
Tento moment sa týka bezpojmovosti estetického súdu. Keď niečo považujeme za krásne, robíme tak bez toho, aby sme k tomu potrebovali konkrétny pojem alebo definíciu.
- Estetický súd nie je logicky zdôvodniteľný – nemôžeme dokázať krásu racionálnou argumentáciou.
- Krása sa neposudzuje na základe pojmov (ako napríklad dobro v morálnej filozofii), ale iba na základe priameho estetického prežívania.
- Napriek subjektivite súdu vkusu však Kant tvrdí, že pri vnímaní krásy predpokladáme všeobecnú platnosť – očakávame, že aj ostatní budú súhlasiť s naším estetickým úsudkom.
Krása sa teda javí ako niečo univerzálne platné, hoci neexistuje objektívne kritérium, ktorým by sme ju mohli exaktne definovať.
3. Moment – Krása je forma účelnosti predmetu, pokiaľ je v ňom vnímaná bez predstavy účelu
Táto časť sa týka tzv. účelnosti bez účelu (Zweckmäßigkeit ohne Zweck). Krásne predmety sa javia ako účelné, ale nemajú konkrétny praktický účel.
- Nezohľadňujeme skutočnú účelnosť predmetu, ale len jeho formálnu účelnosť, ktorá sa prejavuje v harmónii a usporiadaní jeho častí.
- Pri estetickom vnímaní neberieme do úvahy, na čo predmet skutočne slúži – dôležité je, ako pôsobí na naše zmysly a ako v nás vyvoláva estetický pocit.
- Podstata: Vnímame krásu ako účelnú, pretože jej prvky sú harmonicky usporiadané, ale táto účelnosť neslúži žiadnemu konkrétnemu cieľu.
- Príklad: Architektonické dielo môže byť dokonalé z estetického hľadiska, ale nemusí byť vytvorené len pre praktický účel.
Krása je teda vnímaná ako harmonická a usporiadaná, no neslúži žiadnemu špecifickému cieľu – jej účelnosť je čisto estetická.
4. Moment – Krásne je to, čo je poznávané bez pojmu ako predmet nevyhnutnej záľuby
Tento moment sa týka potreby univerzálneho súhlasu v estetických súdoch.
- Keď niečo označíme za krásne, máme pocit, že ostatní by s nami mali súhlasiť, hoci uznávame subjektívnosť nášho vnímania.
- Kant tvrdí, že estetický súd nie je len individuálnou preferenciou, ale zahŕňa implicitné očakávanie, že by mal byť platný pre všetkých.
- Podstata: Keď sa nám niečo páči ako krásne, máme tendenciu predpokladať, že tento názor by mali zdieľať aj ostatní.
- Príklad: Ak považujeme obraz za krásny, očakávame, že aj iní budú mať podobný estetický úsudok.
Krása teda v Kantovej estetike nie je len subjektívna záležitosť, ale zahŕňa aj univerzálnu dimenziu – očakávame, že estetický súd by mal byť všeobecne uznávaný.
Zhrnutie Kantových štyroch momentov súdu vkusu
- Nezáujmovosť – Krása sa posudzuje bez ohľadu na osobný záujem alebo praktický úžitok.
- Bezpojmovosť – Krásu vnímame bez potreby definície alebo logického zdôvodnenia.
- Účelnosť bez účelu – Krása pôsobí harmonicky a usporiadane, no neslúži na žiadny konkrétny účel.
- Univerzálnosť – Estetický súd síce vychádza zo subjektívneho zážitku, ale nárokuje si všeobecnú platnosť.
Tieto štyri momenty tvoria základ Kantovej estetiky a jeho chápanie krásy ovplyvnilo ďalší vývoj filozofie umenia, predovšetkým v nemeckej klasickej estetike a romantizme.
Kant - Typológia krásy
1. Voľná krása
Voľná krása je nezávislá od pojmu, nepredpokladá žiadnu definíciu ani účel. Príklady zahŕňajú prírodné objekty ako kvety, vtáky či hudbu bez textu. V tomto prípade je estetický súd čistý a bez zaujatosti, nezávislý od akéhokoľvek praktického účelu alebo pojmu. Ide o bezúčelovú a bezpojmovú krásu.
2. Adherujúca (fundovaná) krása
Tento typ krásy je viazaný na pojem účelu a dokonalosti predmetu. Estetický súd tu predpokladá, že predmet je podriadený špecifickému účelu, ktorý určuje jeho krásu. Príklady zahŕňajú krásu človeka, zvierat, architektúry a ďalších objektov, ktoré majú praktický účel (napríklad kostoly alebo paláce). Fundovaná krása zohľadňuje nielen vzhľad, ale aj funkciu predmetu. K tomu sa pridáva intelektuálna prímes, ktorá nám umožňuje posúdiť krásu na základe jej účelu.
Kant - Vznešenosť a Krása
Vznešenosť a Krása
* Krása sa vyznačuje kontemplatívnym vnímaním. Vychádzame z predstavy kvality a vnímame ju ako harmóniu a poriadok.
* Vznešenosť je zážitok, ktorý vzniká nepriamo. Ide o pocit, ktorý sa objavuje pri veciach, ktoré presahujú naše chápanie alebo schopnosť poňať ich celkovú veľkosť. U Kanta ide o dve formy vznešenosti:
Matematická vznešenosť súvisí s veľkosťou predmetu, napríklad hory alebo monumentálne stavby ako Hagia Sophia. Rozum sa s týmito objektmi vyrovnáva, ale obrazotvornosť neuchopí ich rozsah, čo vyvoláva pocit povznesenia.
Dynamická vznešenosť sa týka síl, ktoré nás presahujú, ako sú prírodné javy ako sopky alebo tsunami. Reagujeme na ne ako na niečo, čo nás prevyšuje, a to v nás vyvoláva morálnu silu a pocit povznesenia.
Rozdiely medzi krásou a vznešenosťou:
* Krása je spojená s pokojnou kontempláciou a je hodnotená na základe kvality.
* Vznešenosť zahŕňa pocit, ktorý vzniká, keď sa stretávame s niečím, čo nás presahuje a nedokážeme to úplne pochopiť. Tento zážitok vychádza z predstavy kvantity a vyvoláva pocit nepriamych dojmov, ako je napríklad pocit úžasu pred obrovskými prírodnými javmi alebo monumentálnymi dielami.
Vznešenosť
* Páčenie a záľuba vznikajú nepriamo, s prítomnosťou negatívneho momentu, ktorý vyvoláva pocit vážnosti.
* Pri kráse prežívame pokoj a kontempláciu, kým pri vznešenosti je myseľ pohnutá, reagujúca na niečo, čo presahuje bežné chápanie.
* Krása je spojená s kvalitou a má konkrétnu formu, kým vznešené sa týka kvantity, presahuje formu a je to skôr myšlienkový koncept ako objekt.
* Vznešené je spojené s našimi ideami, nie s konkrétnymi objektmi v prírode. Zjavuje sa v porovnaní, kde je všetko malé voči nemu.
* Nejde o objekt, ale o naladenie ducha na určitú predstavu, ktorá využíva reflektujúci súd.
* Vznešené nie je obsiahnuté v žiadnej veci prírody, ale existuje v našich mysliach.
Dva druhy vznešenosti
1. Matematická vznešenosť
o Súvisí s objektmi nadrozmernými, ktoré presahujú naše schopnosti ich poňať obrazotvornosťou.
o Tieto objekty sú príliš veľké, aby sa dali porovnávať, napríklad hory alebo monumentálne stavby.
o Namiesto matematického hodnotenia cez čísla sa sústreďujeme na estetické odhaľovanie skutočnosti.
o Naša obrazotvornosť nie je schopná uchopiť ich veľkosť, ale rozum nám umožňuje uvažovať o nich a tým sa cítime povznesení.
o Vznešené nie je prítomné v samotnom objekte, ale v mysli súdiaceho, ktorá sa cíti povznesená.
2. Dynamická vznešenosť
o Tento typ sa týka objektov s prílišnou silou, ktorú nemôžeme porovnať s našou fyzickou silou.
o Presahuje akékoľvek meradlo našich zmyslov, ako sú napríklad búrky, sopky alebo oceány.
o Tento druh vznešenosti nevyvoláva strach z nebezpečenstva, ale skôr reakciu na silné prírodné sily.
o Hoci fyzicky s týmito silami nemôžeme konkurovať, môžeme nájsť vnútornú silu, ktorá nás morálne povznesie.
o Cítime sa povznesení v morálnom zmysle, aj keď fyzicky nevieme reagovať na tieto prírodné sily.
Kantova teória umenia (Kritika súdnosti)
* Umenie vs. príroda
o Umenie je dielo, príroda má účinky. Umenie vyžaduje rozum, príroda pôsobí bez neho. Genialita (génius) je spoločná pre umenie a prírodu.
* Umenie vs. veda
o Umenie je tvorivá schopnosť, veda je teoretická. Umenie sa líši od vedy v tom, že nejde len o poznanie, ale o tvorbu a prax.
* Umenie vs. remeslo
o Umenie je slobodná činnosť, príjemná sama o sebe. Remeslo je zamestnanie pre zárobok, môže byť nepríjemné a nútené.
* Krásne a veda o krásne
o Neexistuje veda o krásne, iba kritika a krásne umenie. Súd o kráse nie je vedecký, ale závisí od vkusu.
* Mechanické umenie vs. estetické umenie
o Mechanické umenie je praktické, zamerané na konkrétny účel (remeslo).
o Estetické umenie má cieľ vyvolať pocit páčenia a kultivovať duševné sily. Nie je zamerané na zmyslový pôžitok, ale na estetický a intelektuálny zážitok.
* Produkty krásneho umenia
o Umenie je krásne, keď si uvedomujeme, že je umením, aj keď vyzerá ako príroda. Krásne je to, čo sa páči v prostom posúdení, bez zmyslového alebo pojmového hodnotenia.
ROZDIEL MEDZI PRÍRODNOU KRÁSOU A UMELECKOU
KRÁSOU
ROZDIEL MEDZI PRÍRODNOU KRÁSOU A UMELECKOU KRÁSOU
Prírodná krása
- Vyžaduje iba vkus
- Krásna vec, netreba mať pojem o tom, akou vecou má predmet byť - nepotrebujem poznať materiálnu účelnosť
Umelecká krása
- Vyžaduje génia
- Prestava o nejakej veci, musí byť najprv položený ako základ pojem, čím táto vec má byť
- Umenie predpokladá nejaký účel v príčine
- Prihliadame aj dokonalosť
- Dokonalosť - súlad rozmanitosti vo veci a jej vnútorného určenia ako účelu
Zhrnutie:
Mechanické umenie slúži funkčným účelom (napr. remeslo, výroba).
Krásne umenie slúži na estetický zážitok a podporuje duševné schopnosti.
Prírodná krása je spontánna, nepotrebujeme chápať účel.
Umelecká krása je vytvorená zámerne a spája estetickú hodnotu s konceptom alebo účelom.
Kant - Génius a duch
Génius
Vrodený talent
o Génius je vrodený prírodný dar, ktorý nie je možné naučiť. Príroda prostredníctvom génia určuje pravidlá umeniu.
Umelecká tvorba génia
o Umenie vychádza z estetických ideí, ktoré génius nie je schopný ovládať. Tvorba génia je spontánna, inšpirovaná, a nie je pod kontrolou.
Charakteristiky génia
1.Talent:Schopnosť vytvárať diela, ktoré nie je možné naučiť podľa pravidiel.
2.Originalita:Produkty génia sú originálne a exemplárne, slúžia ako vzory pre ostatných.
3.Inšpirácia: Idey sa objavujú spontánne, génius ich nevymýšľa ani neplánuje.
4.Pravidlá: Príroda prostredníctvom génia určuje pravidlá umenia, nie vedy.
Génius a veda
o Génius sa objavuje len v umeleckej oblasti, nie v vede. Umelecké diela génia nie sú napodobeninami, ale vyjadrujú estetické idey.
o Géniovia potrebujú vzdelanie a zručnosti na vyjadrenie týchto ideí, ale ich proces tvorby nie je vedomý ani plánovaný.
Vytváranie krásneho umenia
o Krásne umenie je výsledkom génia, ktorý prostredníctvom inšpirácie vytvára diela, ktoré nemožno vytvoriť podľa pravidiel alebo plánovaním.
Duch v estetickom význame
Oživujúci princíp v mysli
o Duch oživuje duševné sily a uvádza ich do pohybu na základe schopnosti vyjadrovať estetické idey.
Estetická idea
o Je to predstava obrazotvornosti, ktorá podnecuje úvahy, ale nie je spojená s konkrétnym pojmom alebo myšlienkou, ktorú by bolo možné vyjadriť jazykom.
Obrazotvornosť
o Je produktívna poznávacia schopnosť, ktorá tvorí “druhú prírodu” z látky, ktorú dáva skutočná príroda. Je voľná a poskytuje bohatý, nerozvinutý materiál na úvahy.
Spojenie obrazotvornosti a uvažovania
o Zjednotenie obrazotvornosti a uvažovania tvorí génia. Tento proces nie je možné naučiť, je to šťastný pomer, ktorý génius prirodzene nachádza.
Talent génia
o Talent génia spočíva v schopnosti vyjadriť a sprístupniť niečo, čo je v mysli nadzmyslové. Géniovia rýchlo zachytávajú útek obrazotvornosti a zjednocujú ju do jedného pojmu.
Originálnosť génia
o Génius vytvára originálne diela a nové pravidlá, ktoré nemožno odvodiť z predošlých princípov, čím sa vyhýba nátlaku pravidiel.
Základná charakteristika nemeckej klasickej estetiky a romantizmu
Vznik a vývoj
o Nemecká klasická estetika vznikla na prelome 18. a 19. storočia v rámci širšieho nemeckého klasicizmu. Inšpirovaná antickou filozofiou, umením a literatúrou, nadväzovala na tradíciu osvietenstva.
Cieľ a filozofovia
o Cieľom bolo dosiahnuť harmóniu, univerzálnosť a ideál krásy prostredníctvom rozumu a estetiky. Kľúčoví filozofi tejto éry zahŕňajú Immanuela Kanta, Friedricha Schillera, Johanna Wolfganga von Goetheho, Johanna Gottlieba Fichteho, Friedricha Wilhelma Josepha Schellinga a Georga Wilhelma Friedricha Hegela.
Základné charakteristiky:
Harmónia rozumu a citu
o Estetika spájala rozumové a emocionálne aspekty, kde ideál krásy vychádzal z rovnováhy medzi formou a obsahom.
Ústredná úloha krásy
o Krása bola vnímaná ako univerzálny ideál, ktorý odráža vyšší poriadok a harmóniu sveta. Estetika bola považovaná za spôsob, ako sprostredkovať pravdu a morálku.
Účelnosť bez účelu (Kant)
o Kant definoval krásu ako účelnosť, ktorá nie je viazaná na praktický účel, čím zdôraznil estetickú nezainteresovanosť.
Estetická sloboda (Schiller)
o Schiller zdôrazňoval význam estetiky pre morálny a politický rozvoj človeka. Podľa neho je estetická skúsenosť kľúčom k dosiahnutiu slobody.
Jednota umenia a filozofie
o Hegel chápal umenie ako výraz absolútneho ducha, ktorý sa cez estetiku približuje k filozofickému poznaniu.
Inšpirácia antikou
o Umelci a myslitelia vyzdvihovali ideály antického umenia, ako sú harmónia, proporcia a univerzálnosť.
Romantizmus
Romantizmus bol umelecký a filozofický smer, ktorý sa rozvíjal od konca 18. storočia do polovice 19. storočia ako reakcia na racionalizmus osvietenstva a univerzalizmus klasicizmu. Bol charakteristický dôrazom na emócie, subjektívnosť, mysticizmus a individualitu.
Základné charakteristiky:
Subjektivizmus
o Dôraz na individuálne zážitky, pocity a imagináciu. Romantizmus sa sústredil na subjekt a jeho vnútorný svet.
Duchovnosť a mystika
o Romantici sa zaujímali o tajomné a transcendentálne, skúmali otázky spirituality, smrti a nekonečna.
Príroda ako symbol
o Príroda bola chápaná ako živý organizmus s duchovným významom a zrkadlom ľudských pocitov.
Vznešené a fantastické
o Diela často obsahovali dramatické, tajomné a nadpozemské prvky, ktoré vyjadrovali vznešenosť, melanchóliu a túžbu po transcendencii.
Konflikt medzi ideálom a realitou
o Romantici vyjadrovali túžbu po ideálnom svete, ktorý bol v protiklade k každodennej realite.
Inšpirácia stredovekom
o Romantizmus čerpal inšpiráciu zo stredovekých tém, ako legendy, gotická architektúra a rytierstvo.
Emócie nad rozumom
o Romantizmus zdôrazňoval význam vášní, túžob a intuície, čím sa stavali do opozície voči racionalizmu klasicizmu.
