E. Burke Flashcards
E. Burke: kontexty, osobitost a vplyv jeho myslenia: Burkovo chápanie vkusu, krásneho, skaredého a vznesencho: kategória vzneseného v dejinách estetiky (resp. do obdobia 19. storocia)
Edmund Burke
- 1729-1797
- Burke bol predstaviteľom vkusovej školy, ktorá spája obrazotvornosť, zmyslové vnímanie a rozumové usudzovanie.
- Vkus považoval za inštinktivnú schopnosť, ktorú je možné cibriť, aj keď nie tak, ako to chápal Kant.
- Vkus sa zlepšuje rozširovaním poznatkov, pozornosťou k objektu a cvičením.
- Obrazotvornosť = schopnosť vytvárať si obrazy tak, ako ich prijali zmysli a zároveň schopnosť tieto obrazy kombinovať
Senzibilita a súdnosť: - Tieto kvality sa u ľudí líšia.
- Nedostatok senzibility vedie k nerozvinutému vkusu, nedostatok súdnosti k chybnému vkusu.
- Vkus sa prejavuje spontánne, vychádza zo zmyslových zážitkov, sekundárnych zážitkov obrazotvornosti a rozumu.
Krása vs. Vznešené
Krása vs. Vznešené:
* Krása je kvalita, ktorá vyvoláva lásku a vášeň, je zriedkavá, nežná, hladká a jemná.
* Vznešené je spojené s obdivom, úctou, veľkosťou a drsnosťou. Vznešené je často spojené s temnými a silnými obrazmi, ktoré vyvolávajú silnejšie vášne.
Krása vs. Vznešené v umení:
* Poézia má silnú moc nad našimi vášňami a často vyvoláva temné obrazy.
* Maliarstvo sa zameriava na obrazy, ktoré zodpovedajú prírode, a temné obrazy vyvolávajú silnejšie emócie.Základom krásy je pozitívna slasť, zatiaľ čo základom vznešeného je hrôza, ktorá vyvoláva zdesenie.
**Krásne: **
Malé, hladké, tiché, oblé, nežné, svetlé
**Vznešené: **
veľké, drsné, neotesané, tmavé, pochmúrne, masívne, nekonečnosť
Burkeovo chápanie vkusu, krásneho, škaredého a vznešeného
Burke sa vo svojej estetike venoval analýze kategórií ako krásne, škaredé a vznešené. Tieto pojmy boli pre neho základné pri skúmaní estetiky a vnímania umenia.
Krásne (Beautiful):
- Burke definoval krásu ako príjemný pocit, ktorý vzbudzujú jemné, harmonické a vyvážené podnety. Pre Burkea bolo krásne spojené s jemnosťou, láskavosťou a symetriou.
- Krásne vyvoláva radostné pocity, je spojené s harmóniou a miernosťou, ktoré pôsobia upokojujúco a príjemne.
**Škaredé (Ugly): **
- Škaredé podľa Burkea označuje nepríjemné vnímanie, ktoré je spojené s disonanciou, chaosom a nevyváženosťou.
- Škaredé vyvoláva negatívne emócie a pocity znechutenia. Pre Burkea bolo škaredé vlastne proti-pólom krásy, a teda v estetickom zmysle vyvoláva nepríjemný účinok.
Vznešené (Sublime):
- Vznešené bolo pre Burkea najdôležitejšou kategóriou, ktorá odlišovala jeho estetické myslenie od iných filozofov 18. storočia.
- Vznešené spája všetky veľké, dramatické a mocné pocity, ktoré sa vzťahujú k strachu, neistej veľkosti a impozantnej sile.
- Vznešené v človeku vzbudzuje pocity údivu, úcty a hrôzy, a to nielen z toho, čo je krásne, ale aj z toho, čo je neznáme alebo nepochopiteľné.
Prežitie vznešeného je spojené s pocitmi strachu a zvedavosti, ktoré nevedú k trvalému znepokojeniu, ale skôr k prechodu cez emočný zážitok strachu a následného osvietenia.
Tento pojem vznešeného bude neskôr hlbšie spracovaný v dielach ako u Immanuela Kanta, ktorý vyvinul túto kategóriu vo svojej filozofii poznania.
Dejiny kategórie vznešeného
- Siaha až do 1. storočia nášho letopočtu - PseudoLoginos
- “O vznešenom” - spis, minimálne 1/3 sa nezachovala
- Najstaršia systematicky spracovaná téma a vznešenom
- Dielo sa rozšírilo a bolo znovuobjavené až v 17. storočí a to vďaka prekladom Johna Halla a Nicola Boileau
- Boileo
- autor diela, ktoré reflektovalo kategóriu vznešeného v básnickom umení. Do značnej miery vznešené spájal s krásou
- Vznešené skúmali s básnickou tvorbou
- Loginos - nadväzuje na tradíciu básnikou - rečnictvo
- Až vplyvom mysliteľov a zároveň Kanta sa vznešené začína skôr spájať s prírodou
- Vznešené bolo systematicky reflektované v estetike 18. a 19. storočia
- Osvietenstvo - vyšší stupeň krásy (veľkosť, ušľachtilosť) a neskôr postavené do protikladu voči kráse
- St - Liotard, Adono
Antika: Longinos
- St - Liotard, Adono
- Prvú systematickú teóriu vznešeného nájdeme v diele „O vznešenom“ (Peri Hypsous), pripisovanom grécko-rímskemu rétorovi Longinovi (1. storočie n.l.).
- Vznešené bolo vnímané ako kategória literatúry, ktorá vyvoláva silné emócie a „povyšuje dušu“.
- Longinos spájal vznešené s veľkoleposťou myšlienok, mohutným prejavom a vášnivým výrazom, ktoré majú moc ovplyvniť čitateľa alebo poslucháča.
Raná novoveká estetika: Boileau - V 17. storočí sa myšlienky Longina znovu objavili v Európe prostredníctvom prekladu jeho diela od Nicolasa Boileaua.
- Boileau aplikoval myšlienky vznešeného na literárnu teóriu klasicizmu, zdôrazňujúc veľkosť myšlienky a jej emocionálny účinok.
18. storočie: Edmund Burke - Burke, vo svojom diele „Filozofické skúmanie pôvodu našich ideí o vznešenom a krásnom“ (1757),
vytvoril kontrast medzi vznešeným a krásnym:
◦ Krása: Spojená s harmóniou, jemnosťou a potešením.
◦ Vznešené: Vyvoláva úžas, bázeň a niekedy dokonca strach. Je spojené s tým, čo je mohutné, nekonečné, temné alebo nepoznané. - Burke zdôraznil, že vznešené je emocionálne intenzívne a jeho koreňom je ľudská reakcia na nebezpečenstvo alebo obrovskú silu (napr. prírodné javy ako hory, búrky či hlboké priepasti).
Immanuel Kant - Kant sa k vznešenému venoval v diele „Kritika súdnosti“ (1790), kde túto kategóriu prepracoval do filozofickej hĺbky:
◦ Matematické vznešené: Spojené s obrovskými veľkosťami alebo nekonečnom
(napr. hviezdna obloha).
◦ Dynamické vznešené: Spájané s obrovskou silou prírody (napr. búrky, vodopády). - Kant tvrdil, že vznešené vzbudzuje pocit, že príroda nás presahuje, ale zároveň posilňuje našu duchovnú veľkosť, pretože sme schopní prekonať naše zmyslové limity cez rozum a slobodnú vôľu.
Romantizmus - Vznešené sa stalo ústredným pojmom romantickej estetiky, kde umelci a myslitelia kládli dôraz na
emocionálne reakcie a transcendentné zážitky. - Friedrich Schiller spájal vznešené so slobodou a schopnosťou človeka povzniesť sa nad strach a utrpenie.
- Friedrich Schelling a ďalší nemeckí idealisti videli vo vznešenom zrkadlenie nekonečna a božskej prítomnosti v prírode.