A. Schopenhauer, F. Nietzsche Flashcards
A. Schopenhauer, F. Nietzsche: kontexty, osobitost* a vplyv ich myslenia; Schopenhauerovo chapanie Zivota, vole, umenia: Nietzscheho chápanie zivota, vôle, umenia: zakladna charakteristika filozofie zivota a voluntarizmu
Filozofia života
- Filozofia života je filozofický smer, ktorý v spore s pozitivizmom a novokantovstvom utvára v poslednej tretine 19. storočia prvú ideovú formáciu poklasickej filozofie.
- Filozofia života sa vyvíjala v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia. Za jej zakladateľov sa považuje Arthur Schopenhauer a Friedrich Nietzsche.
- Filozofia života sa vyznačuje redukovaním pojmu reality na pojem života. Prameňom poznania života je podľa nej intuícia, inštinkt, zrenie a tvorivé myslenie. Medzi predstaviteľmi filozofie života dominujú: Henri Bergson, Wilhelm Dilthey, Georg Simmel, Spranger, Troeltsch, Blondel, Le Roy.
Základné črty filozofie života:
- Filozofia života vychádza z konkrétnych zážitkov, emócií a každodenných skúseností.
- Život nie je možné zredukovať na abstraktné pojmy alebo teoretické konštrukty.
- Život je chápaný ako niečo organické, dynamické a tvorivé, nie ako súbor mechanických procesov.
- Filozofi života odmietajú racionalistické a vedecké snahy úplne vysvetliť svet pomocou rozumu.
- Dôraz sa kladie na iracionálne, intuitívne a spontánne aspekty života.
- Život je neustály pohyb, vývoj a zmena, čo ho robí nepredvídateľným a originálnym.
- Každý človek prežíva život jedinečne a autenticky, čo dáva dôraz na individualitu a subjektivitu.
Voluntarizmus
- Voluntarizmus je filozofický smer, ktorý zdôrazňuje vôľu (latinsky “voluntas”) ako základný princíp reality alebo ľudskej existencie. Tento prístup kladie vôľu nad rozum, čím sa odlišuje od racionalistických a intelektualistických smerov vo filozofii. Tento koncept sa objavuje v rôznych formách v dejinách filozofie.
Voluntarizmus a filozofia života:
Vôľa a sloboda:
- Filozofia života často skúma, ako môže človek dosiahnuť autonómiu a naplnenie prostredníctvom svojej vôle. Tento aspekt súvisí s otázkami etiky, sebazodpovednosti a autentického bytia.
Zmysel života:
- Pre mnohých mysliteľov je zmysel života spätý so schopnosťou človeka tvoriť hodnoty, konať podľa svojich vnútorných presvedčení a prekonávať prekážky.
- Voluntaristický optimizmus a pesimizmus: Zatiaľ čo Schopenhauer zastával pesimistický pohľad, že vôľa vedie k utrpeniu, Nietzscheho filozofia prináša optimizmus prostredníctvom tvorivého prekonania seba samého.
Hlavné myšlienky voluntarizmu:
Vôľa ako základná realita:
- Vôľa je vnímaná ako aktívna, tvorivá sila, ktorá formuje realitu.
- Podľa voluntaristov je vôľa základnejšia než rozum, ktorý len slúži na jej naplnenie.
Primát vôle nad rozumom:
- Rozum je podriadený vôli a často len racionalizuje rozhodnutia, ktoré vychádzajú z vôľových impulzov.
- Toto chápanie kontrastuje s tradíciou, ktorá kladie dôraz na racionalitu ako kľúč k pravde.
Vôľa a subjektívna sloboda:
- Voluntaristi zdôrazňujú individuálnu slobodu a zodpovednosť, pričom človek je považovaný za autonómnu bytosť schopnú tvoriť svoj vlastný osud.
Friedrich Nietzsche
Friedrich Nietzsche (1844-1900)
- Nietzsche bol filozof a spisovateľ, ktorý sa vo svojom diele venoval aj umeniu, pričom sa vyjadroval v literárnom jazyku. Bol obdivovateľom antického umenia, no jeho osobnosť a myslenie boli plné vnútorných kontrastov.
Hlavné črty jeho estetického myslenia:
Estetická nejednoznačnosť:
- Nietzscheho hodnotenie umenia prechádzalo od obdivu k antike až po jej tvrdé odmietanie.
Nesystematickosť:
- Nenapísal systematické dielo o estetike, ale otázky umenia boli jeho trvalým záujmom.
Vplyvy:
- V jeho práci sa prejavil vplyv Schopenhauera a francúzskych mysliteľov ako Pascal a Voltaire.
Zrodenie tragédie z ducha hudby (1872)
- Nietzsche v tomto diele predstavuje nekonvenčný výklad vzniku umenia, ktorý vychádza zo zápasu dvoch protirečiacich síl:
Dionýzovský princíp:
- Predstavuje impulzívne, vášnivé a iracionálne aspekty života.
- Predstavuje chaos, vášeň, extázu a spojenie s prírodou. Typický pre hudbu a tragédiu, kde sa oslavuje vitalita a prekonáva osud.
Apollónsky princíp:
- Vyjadruje poriadok, harmóniu a rozum.
- Stelesňuje poriadok, formu, krásu a harmóniu. Prejavuje sa v sochárstve a literatúre, kde dominuje ideál krásy a estetický odstup.
Prepojenie princípov:
- Dokonalé umenie spája oba princípy – Apolónsku formu a Dionýzovský obsah. Tragédia je príkladom ich harmónie.
Tieto princípy spoločne vytvorili antickú tragédiu, ktorú Nietzsche považuje za vrchol umeleckej tvorby.
Nietzsche - umenie
Rozdelenie umenia:
- Výtvarné umenie (apolónske): Racionalita a harmónia.
- Nevýtvarné umenie (dionýzovské): Vôľa a vášeň, najväčšia realizácia v hudbe.
Účel umenia podľa Nietzscheho:
Osobné oslobodenie:
- Umenie vytvára krásny, zdanlivý svet, ktorý umožňuje človeku uniknúť z hnusu existencie.
Umenie ako záchrana:
- Podľa Nietzscheho by bol život bez umenia neznesiteľný. Umenie je nástrojom, ktorý prekonáva absurdnosť sveta a umožňuje človeku žiť.
Súčasný stav umenia:
- Nietzsche tvrdí, že umenie odráža stav spoločnosti, pričom v jeho čase pociťuje hlboký úpadok oboch.
Vzťah umenia a života
- Friedrich Nietzsche považoval umenie za kľúčový nástroj na zvládanie existenciálnych výziev.
- Umenie oslavuje život vo všetkých jeho podobách – vrátane bolesti, chaosu a smrti.
- Kritizoval morálku a náboženstvo za popieranie života a zdôrazňoval umenie ako autentický prejav životnej energie a tvorivosti.
Umenie a metafyzika:
- Umenie, najmä hudba, prekračuje hranice racionálneho chápania a poskytuje hlboké metafyzické vhľady.
Obnovenie tragického pocitu:
- Nietzsche vidí riešenie v obnovení tragického pocitu a v návrate k antickému umeniu, ktoré považuje za nástroj obnovy hodnôt.
- Richard Wagner bol považovaný za génia, ktorý mal túto obnovu realizovať prostredníctvom svojej hudby.
Tragédia ako oslava života:
- Starogrécka tragédia podľa Nietzscheho oslavuje temné a nevyhnutné aspekty života, čím podporuje jeho prijatie v celej komplexnosti.
Nietzsche a Richard Wagner
Nietzsche a Wagner: Od obdivu ku kritike
Počiatočný obdiv k Wagnerovi
V mladosti Nietzsche vnímal Richarda Wagnera ako umelca, ktorý oživuje tragickú kultúru starovekého Grécka. Obdivoval jeho schopnosť spájať hudbu a mytológiu, pričom ho považoval za stelesnenie umeleckého génia, ktorý prekračuje konvenčné hranice a prináša nové umelecké formy.
Wagnerova tvorba sa vyznačovala:
- Syntézou umení (Gesamtkunstwerk) – snaha o spojenie hudby, poézie a divadla do jednotného umeleckého celku.
- Leitmotívmi – opakujúcimi sa hudobnými motívmi, ktoré sa spájali s postavami alebo témami, čím dosahoval hlbšiu emocionálnu rezonanciu.
- Mytologickými témami – inšpiráciou z germánskej a severskej mytológie, ktorá mala reflektovať univerzálne ľudské skúsenosti.
Nietzsche spočiatku veril, že Wagnerovo dielo môže obnoviť mýtickú dimenziu kultúry, ktorá chýbala modernej spoločnosti, a priniesť nový zmysel a hodnoty v čase kultúrneho úpadku.
Obrat v názore a kritika Wagnera
Postupne sa však Nietzscheho pohľad na Wagnera menil, čo vyvrcholilo v diele Prípad Wagner (1888). Wagnera začal vnímať ako umelca, ktorý podľahol dekadencii, pričom jeho diela považoval za teatrálne a manipulatívne. Podľa Nietzscheho už neslúžili umeleckému obrodeniu, ale skôr sentimentalizmu a sebaprezentácii.
Wagner sa podľa neho stal symbolom úpadku západnej kultúry, pretože namiesto posilnenia životnej vitality podporoval skôr únik od reality. Hoci Nietzsche spočiatku videl vo Wagnerovi génia schopného kultúrnej obnovy, neskôr dospel k presvedčeniu, že jeho diela slúžia skôr na zábavu a emocionálnu manipuláciu než na skutočnú umeleckú transformáciu.
Nietzsche - metafyzika
Nietzsche sa intenzívne zaoberal otázkami metafyziky, no jeho prístup bol kritický a nekonvenčný.
Kritika tradičnej metafyziky
- Nietzsche ostro odmietal tradičnú metafyziku, ktorá sa snaží objaviť nemenné a absolútne pravdy o podstate reality.
- Takéto úsilie považoval za iluzórne a škodlivé, pretože odvádza pozornosť od skutočného, dynamického a neustále meniaceho sa sveta.
- Podľa Nietzscheho sú metafyzické koncepty ako “pravé bytie” či “vec o sebe” iba ľudské konštrukty bez reálneho základu.
Vôľa k moci ako alternatívna metafyzika
- Napriek kritike tradičnej metafyziky Nietzsche predstavil vlastnú víziu reality.
- Jeho koncept “vôle k moci” (Wille zur Macht) predstavuje základný princíp života a bytia – túžbu všetkých bytostí presadzovať sa, rásť a prekračovať svoje hranice.
- Tento dynamický a procesný pohľad na realitu je protikladom tradičných statických metafyzických predstáv.
Perspectivizmus a odmietnutie objektívnej pravdy
- Nietzsche zaviedol koncept “perspektivizmu”, podľa ktorého neexistuje jedna objektívna pravda, ale množstvo perspektív, z ktorých každá ponúka iný pohľad na realitu.
- Tým spochybnil cieľ tradičnej metafyziky – hľadanie univerzálnej pravdy – a zdôraznil dôležitosť individuálnych interpretácií sveta.
Metafyzika ako prejav ľudskej tvorivosti
- Pre Nietzscheho je metafyzika výsledkom ľudskej tvorivosti a imaginácie, nie objektívnym skúmaním reality.
- Vidí ju ako spôsob, akým ľudia dávajú zmysel svetu a svojmu životu, pričom tieto významy sú subjektívne a ovplyvnené kultúrou.
- Týmto prístupom posunul metafyziku od hľadania pravdy k interpretácii a tvorbe významov.
Arthur Schopenhauer
Arthur Schopenhauer (1788–1860)
- Nemecký filozof vrcholného romantizmu, predstaviteľ idealizmu, metafyziky a voluntarizmu (voluntas – vôľa, chcenie).
- Jeho filozofia je charakteristická pesimizmom a zameraním na filozofiu života.
- Bol mimoriadne vzdelaný, jeho tvorba má encyklopedický charakter.
Život a dielo
- Schopenhauer pochádzal z dobre situovanej obchodníckej rodiny, čo mu umožnilo venovať sa filozofii a vzdelávaniu.
- Zaujímal sa o široké spektrum oblastí vrátane fyziky, astronómie, chémie, poézie a medicíny.
- Mal problematický vzťah s matkou.
Hlavné diela
- 1836: Spis o vôli v prírode
- 1841: Dva základné problémy etiky
- 1851: Parerga und Paralipomena – drobné spisy a dodatky, ktoré mu priniesli úspech až v pokročilom veku.
Filozofické vplyvy a prínosy
- Inšpiroval sa Platónovou teóriou poznania, Kantovou transcendentálnou teóriou poznania a východnými tradíciami (hinduizmus).
- Výrazne prispel k etablovaniu hinduizmu a východných myšlienok v západnej kultúre.
- Zastával názor, že myšlienky z dejín filozofie, najmä antiky, by sme mali “vypožičiavať” a formovať ich do vlastných myšlienok.
Zhrnutie
Schopenhauer vníma umenie a filozofiu ako prostriedky na oslobodenie od vôle a utrpenia.
- Génia definuje ako výnimočného jednotlivca, ktorý dokáže preniknúť do podstaty vecí a sprostredkovať idey ostatným.
- Krásne umelecké diela majú schopnosť ponúknuť divákovi stav nezainteresovaného nazerania, počas ktorého môže uniknúť z utrpenia spôsobeného vôľou.
- Umenie a filozofia tak poskytujú človeku možnosť transcendencie a prehĺbenia poznania.
Teória poznania Arthura Schopenhauera
Základné princípy
- Schopenhauerova teória poznania je úzko prepojená s jeho metafyzikou, kde základným princípom sveta je vôľa – slepá, iracionálna sila, ktorá tvorí podstatu reality.
- Svet, ako ho poznávame, je iba predstavou (Vorstellung) – výsledkom subjektívneho vnímania a mentálnej reprezentácie.
Úrovne poznania
1.Empirické poznanie:
- Praktické, zamerané na prežitie, využívané na uspokojenie potrieb a záujmov človeka.
2.Čisté intuitívne poznanie:
- Umožňuje transcendovať praktické potreby a vnímať podstatu vecí (idey), čo je základ umeleckého a filozofického nazerania na svet.
Subjektívny idealizmus
- Všetko, čo môžeme poznať, existuje iba vo vzťahu medzi subjektom a objektom – jedno bez druhého nemôže existovať.
- Predmety sú poznávané sprostredkovane, ako predstavy, a to platí aj pre sebapoznanie.
- Svet sa rozdeľuje na dve nerozlučné polovice: subjekt a objekt, ktoré existujú len v ich vzájomnom vzťahu.
- Vecou osebe je podľa Schopenhauera slepá, nezmyselná vôľa, ktorá sa prejavuje vo všetkom, čo existuje.
Vôľa a intelekt
- Vôľa je podstatou človeka, kým intelekt je jej nástrojom.
- Vôľa podmaňuje intelekt, čo vedie k životnej biede a utrpeniu.
- Každý pohyb tela a každá myšlienka sú objektiváciou tejto metafyzickej vôle.
Pesimizmus
- Život je podľa Schopenhauera absurdný a plný utrpenia, ktoré pramení z nekonečných túžob vôle.
- Šťastie definuje ako absenciu utrpenia, no ak táto absencia trvá pridlho, mení sa na nudu.
- Vôľa je neúnavná a nekonečná vo svojich požiadavkách, zatiaľ čo intelekt je obmedzený a unaviteľný.
Prekonanie vôle
- Riešenie ľudského trápenia nespočíva v samovražde, keďže tá je len potvrdením vôle.
- Jedinou cestou spásy je, aby vôľa poznala samu seba a tým ukončila svoju činnosť.
- To je možné len prostredníctvom čistého poznania, nie fyzickým násilím.
Dve cesty prekonania vôle
1. Bezzáujmová kontemplácia
- Dosahuje sa v sfére umenia a filozofie.
- Umožňuje transcendovať vôľu a jej akty prostredníctvom nezištného estetického alebo filozofického vnímania sveta.
- Najhodnotnejšie diela vznikajú prostredníctvom génia, ktorý dokáže zachytiť podstatu reality.
2. Etická cesta
- Vedie k trvalému a definitívnemu prekonaniu vôle.
- Spája sa s asketickou svätosťou, ktorá úplne ruší vôľu a jej prejavy.
Platónska idea
- Schopenhauer interpretuje Platónske idey ako večné, nemenné podstaty, ktoré sú objektivizáciou kozmickej vôle.
- Idey predstavujú najvyšší stupeň prejavu vôle – najzreteľnejší v prírodných silách a poznávajúcom indivíduu.
Schopenhauer - Génius
Schopenhauerova koncepcia génia
Základné charakteristiky génia
- Génius je schopný poznávať Platónske idey – večné, nemenné a nehmotné podstaty vecí.
- Dokáže objektívne vnímať realitu, bez osobných záujmov a vplyvu vôle.
- Jeho poznanie je čisté a nezainteresované, na rozdiel od bežného človeka, ktorého vnímanie je ovplyvnené praktickými cieľmi.
Intuitívne poznanie a intelekt génia
- Génius sa úplne sústredí na detaily a dokáže sa do nich ponoriť.
- Pri premýšľaní sa nezameriava na osobu, ale na samotnú podstatu témy.
- Jeho myseľ je nasmerovaná na čisté poznávanie, pričom:
- Bežný človek: 1/3 intelekt, 2/3 vôľa.
- Génius: 2/3 intelekt, 1/3 vôľa.
Genialita ako vrodený dar
- Genialita sa nedá naučiť, je to vrodený prírodný dar. - Génius má schopnosť vnímať svet objektívne, bez rušivého vplyvu osobných túžob.
- Rozdiel medzi talentom a géniom:
- Talent – dosahuje to, čo iní nedokážu.
- Génius – dosahuje to, čo si iní ani nevedia predstaviť.
Tvorivý proces génia
- Tvorba génia je spontánna a prirodzená, podobná pôsobeniu prírody.
- Génius preniká do univerzálnych aspektov reality a vyjadruje ich cez umenie alebo filozofiu.
- Vedie ho intuitívna nutnosť, nie racionálny zámer.
- Odpútava sa od sveta vôle a vstupuje do sveta predstavy, kde poznáva čisté a objektívne idey.
Schopenhauerova koncepcia vzťahu medzi poznaním a umeleckými či filozofickými dielami
Schopenhauer vníma poznanie v umení a filozofii ako oslobodené od vôle.
- Umelecké a filozofické diela vznikajú, keď človek dokáže prekonať svoju individualitu a praktické záujmy.
- Umelec a filozof sa stávajú čistými pozorovateľmi sveta, ktorí vnímajú Platónske idey – univerzálne a nadčasové podstaty vecí.
Kľúčové princípy
1.Teória idey
- Idey sa nachádzajú medzi svetom javov a metafyzickým princípom vôle.
- Umelecké diela sprostredkúvajú tieto idey, čím odhaľujú vnútornú pravdu o realite.
2.Únik od utrpenia
- Umenie a filozofia sú prostriedkami, ktoré umožňujú oslobodenie od neustálej nenaplnenosti vôle, čo je základ ľudského utrpenia.
Špecifická povaha krásnych umeleckých diel
Prekonanie vôle:
- Dielo oslobodzuje pozorovateľa od jeho osobných túžob, umožňuje mu vidieť univerzálnu podstatu sveta.
Sprostredkovanie ideí:
- Odhaľuje vnútornú pravdu sveta, ktorú nemožno dosiahnuť empirickým poznaním.
Estetický účinok:
- Krása je odhalenie ideí prostredníctvom umenia.
Rôzne druhy umenia odrážajú rôzne úrovne ideí:
Architektúra:
- Odhaľuje fyzikálne zákony a ich vzťah k vôli.
Hudba:
- Najvyššia forma umenia, priamo vyjadruje podstatu vôle bez sprostredkovania javmi.
Estetický zážitok a nezainteresovanosť
- Počas estetického zážitku sa človek stáva čistým subjektom poznania, oslobodeným od vlastných túžob a ega.
- Čisté poznávanie nastáva, keď človek prestáva vnímať sám seba ako súčasť sveta a stáva sa nositeľom objektívneho vedomia.
- Nezainteresovanosť je prirodzeným sprievodcom tvorby génia.
- Proces sebapopretia (potlačenie vôle) umožňuje zachytenie ideí a oslobodenie od utrpenia.
