All Flashcards
1 Antické Grécko I.: počiatky filozofického a estetického myslenia, periodizácia starovekej estetiky: krása a umenie v názoroch Grékov a chápanie poézie v dielach raných básnikov (Homér, Hesiodos)
Demokracia+otroci=viac času na myslenie, estetika a filozofia+mytológia, náboženstvo a poézia, Prví filozofi sa zamýšľajú nad otázkou bytia, krásy a umenia
Krasa-kalon, umenie-techne, slobodne a sluzobne umenie, 3 činitele: priroda, tradicia, umelec praca
Umenie-sakralny vyznam
Periodizacia: archaicke(homer,hesiodos), klasicke(platon, aristoteles), helenisticke, helenske
Gréci: Platón-jaskyna, idey Aristoteles-symetria, proporcie, usporiadanosť Pytagorovci – matematicky merateľná, harmónia Sofisti-relatizovali krásu, subjektívna
Poézia: božská inspo, božská pravda
Homér-Idias, Odysey, poézia uchováva kolektívnu pamäť, krása-hrdinský ideál, harmónia medzi človekom a osudom, metaforický jazyk
Hesiodos-Theogónie, didaktické, morálne ponaučenia, krása-poriadok v živote, pracovitosť, božský zásah do ľud. Životov
2 Antické Grécko II.: estetické teórie v predplatónskej estetike (pytagorovci, Herakleitos, Demokritos, sofisti, Sokrates)
Predplatónska est.:prvé filozof. Pohľady na krásu, umenie a estetiku, hľadanie princípov krásy, harmónie a poriadku vo svete a vzťahu toho všetkého ku človeku
Pytagorovci – matematické princípy, harmónia, hudba, božský poriadok, symetria
Herakleitos- harmónia protikladov, Panta rhei-všetko plynie, neustály pohyb, dokonalosť je výsledkom neustálych premien a konfliktov (svetlo-tma, život-smrť), krasno objektivny zaklad
Demokritos- subjektivista, materialista, empirista, determinista, hedonista, atomistická teória (vesmír-atómy), znižoval význam božskej inspo., poezia odraz sub. Pocitov a vnemov. Umenie- dar múz/ mimezis od prírody
Sofisti- potulní učitelia, relativisti, retorika, právo, umenie, praktická múdrosť (nie teoretická), cieľ-dokazovanie pravdy (nie odhaľovanie), antopologický obrat, potrebný pre demokraciu (kvoli učeniu retoriky atd), krása-sensualizmus
Sokrates- etika, morálka, dialektika (Sokr. metoda), pravda je objektívna, krása-potrebná ako vonkajšia tak aj vnútorná, krása je to čo je v súlade s dobrom a spravodlivosťou, umelci mali vytvárať umenie podporujúce morálku a duševnú cnosť, kritika Homéra
3 Antické Grécko III.: Platón: kontexty, osobitosť a vplyv myslenia: Platónovo chápanie krásy a umenia
Platón: žiak Sokrata, učiteľ Aristotela
Teória idey: svet, kt.vnímame je svetom zmyslových javov, ten je kópiou ideálneho,večného sveta (podobenstvo jaskyne). Idey sú základom materiálneho sveta
Krása: vonkajšok + morálne a duchovné hodnoty= vyššie poznanie dokonalosti, dial´g Sympózium: krásno začína od fyzickej krásy, človek ktorý chápe krásu sa evolvuje k abstraktnej forme krásy, kt.je spojená s dobrom
Krása-láska: krása spôsob dosiahnutia poznania lásky k pravde
Umenie: napodobenina materialneho sveta, kt.je napodobeninou idey = umenie je dezinfo, je nebezoečné, podporuje ilúzie, odvádza pozornosť, morálne skazenie. Poézia je pozitívna iba ak vyzdvihuje morálku a vedecké poznanie
4 Antické Grécko IV.: Aristoteles: kontexty, osobitosť a vplyv jeho myslenia: Aristetolovo chápanie krásy a umenia
Aristoteles: učiteľom Alexandra Veľkého, empirista (odmietal platonovu teoriu idey), príroda, etika, politika, logika
Krása: harmónia, vyváženosť tvarov, proporcie, symetria, príroda, umenie, v reálnych objektoch (nie abstrakt), harmónia duše a tela(krása a cnosť), dobre konanie,
Umenie: napodobňuje realitu, vzdelávacia a etická hodnota (didaktická), tragédia-katarsis (emocionálna očista), poézia-verný odraz reality, mimesis
5 Umenie a krása v stedovekom myslení I.: obdobie patristiky, Augustín Aurélius, Pseudo-Dionýzios Areopagita: porovnanie stredovekého a ntického estetického myslenia
Patristika: integrácia teológie s filozofiou, vzťah medzi vierou a rozumom, kresťanské chápanie krásy-transcendentná reality, prostriedok na spojenie s bohom
Antika vs Stredovek: Antika: krása kontext prírody a materializmu
Stredovek: krása duchovný fenomén, božská dokonalosť, vyššie duchovné ciele, prepojenie svetského a božského sveta
Augustín Aurélius: reflektoval aj antické dedičstvo no v súlade s kresťanskou teológiou
Krása-zrkadlo boha, boh najvyššia krása, krása je vo všetkom dobrom a poriadnom, harmónia, vnímanie krásy musí viesť ku kráse bohu, svetské umenie môže odviesť človeka od duchovného života, umenie má viesť boh, umenie nástroj poznanie boha,
Pseudo-Dionýzios Areopagita: pokus o prepojenie platónskej filozofie s teológiou
Krása-odraz božskej dokonalosti, prostriedok duchovného povznesenia, božská energia kt preniká celý svet, prepojenie idealu krásy a dobra, umenie odraz vnímania neviditelnej božskej reality, duchovná pravda, prepojenie svetského s božským svetom
6 Umenie a krása v stredovekom myslení II.: obdobie scholastiky, polemika Bernarda z Clairvaux a opáta Sugera zo St. Denis: umenie a krása vo filozofii Tomáša Akvinského
Scholastika: filozofia+teológia, viera+rozum, snaha prepojiť teológiu s antickou filozofiou najmä Aristotelom, božský poriadok, duchovný rast, vyjadrenie božskej slávy
Spor: Bernard: kritika zdobného materiálu prejavu krásy, krása je čisto duchovná zo srdca
Suger: predstaviteľ gotiky, krása a okázalosť v architektúre=odraz božskej slávy
Tomáš Akvinský:
Krása: vychádza z Aristotela + kresťanský pohľad na krásu: poriadok, harmónia, dobrota, odraz božskej slávy
Umenie: morálne a teologické ciele, nástroj krásy súladu s božským poriadkom, ktorý má posilniť vieru a oslavu boha, umenie súčasťou duchovného života a výchovy
7 Renesnančná estetika a teórie jej vybraných predstaviteľov (L.B.Alberti, Da Vinci, A. Durer): základná charakteristika klasicistickej estetiky (N.Boileau)
Renesančná est.: antické vzory, odklon od boha, skúmanie anatómie, optických javov, záujem o platóna – odpor k scholastike a aristetolovi, harmonickosť, zmyslové vnímanie skutočnosti, význam perspektívy, kolísanie medzi idealizmom a materializmom, umenie orientované na skutočnosť, mimesis, idnividuality umelca
Alberti: taliansky teoretik a architekt, princípy perspektívy proporcie a zobrazenie prírody („O maľbe“) umenie má byť verné prírode a v rovnováhe i symetrii, priekopník – liníjna perspektíva, „10 kníh o staviteľstve“ – zákony proporcií, príroda vzor dokonalosti
Da Vinci: krása-symetrie tela a proporcie, prirodzenosť, veda nástrojom umenia, umenie vyžší stupeň činnosti- jedinečné a neprenosné lebo veda je napodobiteľná. „Traktát o maliarstve“ –umenie znalosť hmoty a života. Sochárstvo podceňoval ako umenie kvoli fyzičnosti. Maľba je nadradená
Durer: nemecký maliar a grafik, „4 knihy o ľudských proporciách“-proporcie tela, inspo antickými teoriami krásy a proporcií, remeslo považoval za umenie v prípade že viedlo k dokonalosti, umenie nie je elitárske ale zamerané aj na stredné vrstvy, krása je roznorodá, škaredosť jednotná, mimezis prirody, presnosť ale aj fantazia, umelec mal dotvárať prírodu tam kde nebola krásna
Klasicisticka est.: vrchol vo francuzsku, antické vzory, racionalizmus, ideál človeka-aký človek má byť a nie aký je, normatívnosť (krása má byť podriadená normám), rovnováha a logika, osvietenstvo – voľná tvorba, proporcie, symetria
Boileau: francuzsky básnik, normatívnosť insšpirovaná antickými vzormi ktorá zabezpečí harmóniu i krásu, rovnováha medzi formou a obsahom, „Básnicke umenie“ – traktát doktrína pre umelcov, umenie má byť v súlade s prirodzeným poriadkom sveta
8 Počiatky estetiky ako samostatnej disciplíny (A.G:Baumgarten): Baumgartenovo chápanie estetiky a umenia: základná charakteristika osvietenskej estetiky
Baumgarten: zakladateľ modernej estetiky, autorom prvých systematických prác-zamerané na skúmanie krásy, umenia a vnímania
Estetika:“Aestethica I-II“, teoria zmysloveho poznaia, vyššie (rozumove-veda)/nižšie (zmyslové-umenie) poznanie, cit forma poznania ale zmätená a nejasná narozdiel od rozumu,
Umenie: vlastná dokonalosť, napodobnenie prírody, fantázia usmernená harmóniou, tvorba vyžaduje odchýlky od reality=idealizácia skutočnosti, predobraz krásy nie samotná realita, umenie nástroj vyjadrenia krásy
Osvietenectvo: rozumové a empirické vnímanie krásy (hľadanie spojitosti subjektivnosti a objektivnosti), čerpanie z emocionálneho a zmyslového zážitku
Anglicko: vkusová škola(Cooper+Young), materializmus, senzualizmus, empirizmus,umenie ako cesta k mravnosti
Francuzsko: materializmus, estetici: špeciálni, osvietenci, encyklopedisti, hĺadanie nových princípov krásy a umenia, pokrok, príroda, rozum
Nemecko: idealizmus, rodisko estetiky, rozvoj duchovnej vedy, Kant
9 E.Burke: kontexty, osobitosť a vplyv jeho myslenia: Burkovo chápanie vkusu, krásneho, škaredého a vznešeného: kategória vznešeného v dejinách estetika( resp. do obdobie 19.stor)
Burke: vkusová škola, „O vkuse vznešenom a krásnom“-osvietenstvo
Vkus: inštinktná schopnosť, možné cibriť, obrazotovornosť=tvoriť obrazy ako ich vnímajú zmysli, senzibilita a súdnosť=nedostatok senzibility-nerozvinutý vkus, nedostatoksúdnosti-chybný vkus
Krásne: vyvoláva lásku a vášeň, zriedkavá, nežná, hladká, jemná, svetlá, pozitívna slasť
Škaredé: nepríjemné vnímanie, chaos, nevyváženosť, pocit znechutenia, protipol krásy
Vznešené: pocit vzťahovaný k strachu, neznámo, obdiv, úcta, veľké, drsné, nekonečnosť, temná a silné obrazy, hrôza, zdesenie, katarsis (emočný zážitok strachu-osvietenie)
Kategória dejín: skúmanie vznešeného s básnickou tvorbou, Loginos- nadvazuje poeziou na rečnictvo, povyšuje dušu, Kant-spojenie vznešeného s prírodou, „kritika súdnosti“ Osvietenstvo- vyšší stupeň krásy, kladenie do protikladu voči kráse, Schiller-sloboda, povznesenie nad strach, Schelling-zrkadlenie nekonečna a božskej prítomnosti v prírode
10 Kant: kontexty, osobitosť a vplyv jeho myslenia: Kantovo chápanie estetiky, estetických súdov, krásy, vznešeného, umenia: základná charakteristika nemeckej klasickej estetiky a epochy romantizmu
Kant: predkritické(veda), kritické obdobie (racionalizmus, empirizmus), „kritika čistého rozumu, „kritika praktického rozumu“, „kritika súdnosti“
Estetika: subjektivizmus, oddelil od morálky poznania a praktických činností
Súdy: estetický súd nie je logický ani praktický iba estetický,
1.súd vkusu sa týka kvality (nezáujmovosť)
2.krásne je to, čo je predstavované bez pojmu ako objekt všeobecnej záľuby(bezpojmovosť)
3.krása je forma účelnosti predmetu, pokiaľ je v ňom vnímaná bez predstavy účelu (účelnosť bez účelu)
4.krásne je to, čo je poznávané bez pojmu ako predmet nevyhnutnej záľuby(univerzálnosť)
Krása: 1.voľná (bez zaujatosti), 2.adherujúca (intelekt posudzuje na základe účelu), krása závisí od vkusu
Vznešené: 1.matematické, 2.dynamické, spojené s našimi ideami, existuje iba v našich mysliach
Umenie: vyžaduje rozum (príroda pôsobí bez neho), genialita, umenie-tvorivá schopnosť (veda-teoretická), umenie-slobodná činnosť (remeslo-pre zárobok=mechanické umenie), umenie je krásne keď si uvedomujeme že je umením, umelecká krása je vytvorená zámerne-estetická a koncept hodnota
Nem. klasic.: inspo antická filozofia a literatura,, nadväzuje na osvietenstvo, cieľ dosiahnuť harmóniu a krásu prostredníctvom rozumu estetiky, sprostredkovanie morálky a pravdy
Romantizmus: reakcia na racionalizmus osvietenstva a univerzalizmus klasicizmu, dôraz na emócie subjektívnosť mysticizmus a individualitu, otázky spirituality smrti a nekonečna, príroda zrkadlom ľudských pocitov,
11 G.W.F.Hegel: kontexty, osobitosť a vplyv jeho myslenia: Hegelovo chápanie estetiky, umenia a konca dejín umenia: základná charakteristika nemeckej klasickej estetiky a epochy romantizmu
Hegel: estetika filozofia umenia, riešil charakter tejto vedy a jej miesto vo filozofii
Estetika: filozofia krásneho umenia, vylučoval prírodné krásno, jej predmetom je krásna tvorba, ktorá vyjadruje najhlbšie záujmy človeka a pravdy ducha
Umenie: talent/génius, forma/obsah-symbolická(O >F)/klasická(O=F)/romantická(O >F)výtvor ľudskej činnosti, produktom slobodnej tvorivej fantázie a obrazotvornosti, účel samo v sebe, umenie vyjadruje to čo je božské, slobodné/slúžiace, odhaľuje absolútneho ducha=3 ríše: 1.umenie, 2.náboženstvo, 3.filozofia
Koniec dejín umenia: umenie ako spôsob vyjadrenia pravdy dosiahol svoj vrchol, preberá miesto neho filozofia a náboženstvo, nejde o koniec umenia ako tvorivej činnosti
12 A. Schopenhauer, F. Nietzsche: kontexty, osobitosť a vplyv ich myslenia: Schopenhauerovo chápanie života, vôle, umenia: Nietzscheho chápanie života, vôle, umenia: základná charakteristiky filozofie života a voluntarizmu
Filozofia života: empirizmus, zážitky, emócie, odmietanie racionalizmu, neustály vývoj
Voluntarizmus: vôľa formuje realitu, rozum je podradený, individuálna sloboda
Nietzsche: dionýzovský/apollonsky p. = tragédia ich harmónia, antické um.,
Umenie: osobné oslobodenie, záchrana, určuje stav spoločnosti, oslava života, kritika náboženstva, metafyzika, Wagner-obnova tragedie
Vôľa: pozitívny vplyv
Život: perspektivizmus- individuálna interpretácia života, neobjektívna pravda,
Schopenhauer: pesimista, idealizmus, inspo: Platón, Kant, Hinduizmus, antika. Svet ako ho poznáme je iba predstavou, empiricke/intuitívne poznanie, objektívne vedomie=človek sa odosobní, proces sebapopretia
Umenie: oslobodenie, prekonanie vôle a utrpenia, prehlbuje poznanie, génius, teoria idey, univerzálna podstata sveta, vnútorná pravda – nemožno dosiahnuť empirizmom, hudba – najvyššia forma um.,
Vôľa: slepá iracionálna sila, tvorí podstatu reality, spôsobuje trápanie, prekonanie vôle:bezzaujmova kontemplácia(umenie-filozofia), etická cesta (asketizmus)
