G. W. F. Hegel Flashcards
G. W. F. Hegel: kontexty, osobitost a vply jeho myslenia; Hegelovo chápanie estetiky, umenia a konca dejin umenia: zakladná charakteristika nemeckej klasickej estetiky a epochy romantizmu
G. W. F. Hegel
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
- Jeden z najvýznamnejších filozofov nemeckej klasickej estetiky na prelome 18. a 19. storočia.
- Riešil otázku predmetu estetiky, charakteru tejto vedy a jej miesto v systéme filozofie.
- Estetické problémy sa dotkol v dielech:
- Fenomenológia ducha (1807)
- Encyklopédia filozofických vied (1817)
- Významné sú jeho univerzitné prednášky o estetike, ktoré vyšli ako Estetika (2 diely) – aj keď neboli publikované Hegelom.
- Chápal estetiku ako filozofiu umenia, ktorú považoval za teoreticko-empirickú vedu.
- Ovplyvnil estetické myslenie do takej miery, že ho nemohli obísť ani kritici.
Hegelovo chápanie estetiky, umenia a konca dejín umenia
Estetika:
Hegel ju chápal ako filozofiu krásneho umenia, pričom vylučoval prírodné krásno. Jej predmetom bola predovšetkým krásna tvorba, ktorá vyjadruje to, čo je božské a vyjadruje najhlbšie záujmy človeka a pravdy ducha.
Umenie:
Umenie je výtvor ľudskej činnosti, ktorý je produktom slobodnej tvorivej fantázie a obrazotvornosti. Jeho zmysel spočíva v tom, čo vyjadruje a má účel samo v sebe.
Krásne umenie:
Krásne umenie je v svojej slobode pravdivým umením, ktoré rieši svoju najvyššiu úlohu, keď sa spája s náboženstvom a filozofiou. Umenie vyjadruje to, čo je božské a vyjadruje hlboké pravdy ducha.
Hegel chápal umenie ako spôsob, ktorý odhaľuje duchovné pravdy, a preto ho považoval za dôležitú formu vyjadrenia ľudských záujmov a ideálov.
G. W. F. Hegel: Ďalšie kľúčové aspekty jeho myslenia
Odlišoval:
Slobodné umenie:
- Umenie, ktoré má účel v sebe, vyjadruje pravdu vo forme zmyslového umeleckého tvaru, je samoúčelné.
Slúžiace umenie:
- Umenie pre zábavu, útechu, poučenie.
Umenie vyjadruje ABSOLÚTNEHO DUCHA
- Umenie je prvou etapou sebauvedomenia absolútneho ducha, ktorý sa prostredníctvom zmyslovo-konkrétneho vyjadrenia pravdy ducha odlišuje od prírody, náboženstva a filozofie.
- Duch podľa Hegela stojí vyššie než príroda, preto umenie, ktoré vytvára krásu, stojí nad prírodnou krásou.
Tri ríše absolútneho ducha:
1. Umenie
2. Náboženstvo
3. Filozofia
Hegel - umenie
Umenie:
- Nie je len momentom uvedomenia si duchovných túžob, ale vyjadruje rovnakú pravdu ducha ako náboženstvo a filozofia, aj keď používa menej dokonalé prostriedky a formy.
- Umenie je obmedzené na zmyslovo vnímateľnú formu, ktorá ho spája s prírodou, ale práve toto obmedzenie zmyslovou formou činí umenie rozpoznateľným.
- Pravda ducha sa “zvonkajšuje” vo forme umeleckých diel, na rozdiel od náboženstva, ktoré funguje s predstavami, a filozofie, ktorá pracuje s myšlienkami.
Umenie a zmyslovosť:
- Umenie je obmedzené zmyslovosťou, čo znečisťuje jeho pravdivosť.
- Duch je schopný skúmať sám seba prostredníctvom myslenia, čo je najvnútornejšia pravda, a tým sa umenie stáva duchovným, aj keď zmyslovým.
Filozofické skúmanie umenia:
- Úlohou filozofie nie je dávať predpisy umelcom, ale analyzovať, čo je krásno a ako sa prejavuje v existujúcich umeleckých dielach.
Umelecké dielo:
1. Vzniká z ľudskej činnosti, nie z prírody.
2. Je určené pre človeka a jeho zmysly.
3. Obsahuje účel, ktorý vyjadruje.
Talent a génius:
- Talent: Špecifické uspôsobenie jednotlivca.
- Génius: Všeobecné uspôsobenie, ktoré nie je možné dosiahnuť vlastnou uvedomelou činnosťou.
* Tvorivá činnosť talentu a génia:
- Je kultivovaním myslenia, aby sa tvorca zamýšľal nad spôsobom tvorby a zručnosťami.
- Umelecké dielo má technickú stránku, ktorá hraničí s remeslom, najmä v architektúre a sochárstve.
Sila umenia:
- Umenie vzbudzuje city a prenáša myseľ do každého životného obsahu.
- Umenie je povolané odhaľovať pravdu vo forme zmyslového.
- Obsah umenia je idea, jeho formou je zmyslový obrazný tvar.
Význam formy a obsahu v umení:
- Forma je vhodná na vyjadrenie konkrétneho obsahu, a preto umenie vyjadruje najhlbšie pravdy ducha.
Symbolická forma umenia (O > F):
- Idea je vo svojej neurčitosti a nejasnosti, tvar je nedokonalý a abstraktný.
- Vzťah medzi ideou a formou je nevyvážený.
Klasická forma umenia (O = F):
- Adekvátne vtelenie idey do formy, čo vedie k slobodnému a dokonalému súzvuku.
- Umelecké diela, ako grécke sochárstvo, znázorňujú ideál.
Romantická forma umenia (O > F):
- Obsah prevyšuje formu, vnútorný svet víťazí nad vonkajškom.
- Umenie sa zameriava na vnútornú realitu, čo spôsobuje, že zmyslový jav klesá.
Tento teoretický prístup k umeniu od Hegela zdôrazňuje, že umelecké dielo je vyjadrením ideí, ktoré sú sprostredkované zmyslami, a tým odlišné od filozofie a náboženstva.
Ríša absolútneho ducha: Hegelova teória poznania
Tri ríše absolútneho ducha:
1. Umenie
2. Náboženstvo
3. Filozofia
Tieto tri ríše majú rovnaký obsah, líšia sa však formou, akou vyjadrujú pravdu absolútneho ducha.
- Umenie vyjadruje rovnakú pravdu ako náboženstvo a filozofia, ale robí to najmenej dokonalými prostriedkami a formami. Siaha po zmyslovo vnímateľnej forme, čo ho podobá na prírodu. Tento aspekt obmedzuje umenie na určitý obsah.
- Pravda ducha sa v umení “zvonkajšuje” do zmyslovej podoby, čo ho odlišuje od náboženstva a filozofie.
- Náboženstvu stačí predstava a filozofia pracuje s myšlienkou/slobodným myslením.
- Filozofia je považovaná za najčistejšiu formu vyjadrenia pravdy.
Rozdiely medzi jednotlivými ríšami:
Umenie:
- Forma zmyslového nazerania.
- Umenie približuje vedomiu zmyslovo podobenú pravdu, ale má v sebe hranicu.
Náboženstvo:
- Prevažuje nad umením.
- Forma náboženstva je predstava, ktorá je daná subjektívne.
- Sústreďuje sa na vnútornú zbožnosť mysle a predstavy.
Filozofia:
- Najčistejšia forma vedenia.
- Používa slobodné myslenie a myšlienky.
- Myslenie je najvnútornejšou, najvlastnejšou subjektivitou, pričom idea sa v myslení pochopí v podobe seba samej.
Hegel - Pojem Krásna
Krásno
- je chápané ako idea alebo ideál.
- Idea: Pojem, realita pojmu a obsahu.
- Krása a pravda sú v rovnakom zmysle to isté.
- Krásno musí byť samo o sebe pravdivé.
Dialektika krásna:
- Krásno je zjednotením obsahu a formy, podstaty javu, všeobecného a jedinečného.
- Krásno sa javí v jednote s vonkajším, jedinečným a konkrétnym tvarom – môže byť prejavené ako prírodná krása alebo v podobe umeleckého diela.
Krásno v umení:
- Umelecké krásno je vyššie než krásno v prírode, pretože je zrodené z ducha.
- Krásno v prírode je len reflexiou krásna, zatiaľ čo umelecké dielo je plne formované duchom.
Filozofický pojem krásna:
- Krásno spája metafyzickú všeobecnosť s určitosťou reálnej zvláštnosti.
- Aby sme spoznali krásno, musíme použiť mysliaci pojem, ktorý odhalí logicko-metafyzickú povahu idey krásna.
Hegel a koniec umenia
Hegel vo svojich úvahách tvrdil, že umenie ako najvyšší spôsob vyjadrenia pravdy dosiahlo svoj vrchol a skončilo. Podľa neho miesto umenia preberajú filozofia a náboženstvo, ktoré lepšie dokážu vyjadriť absolútnu pravdu.
- Toto tvrdenie neznamená, že umenie prestalo existovať, ale že jeho historická úloha ako najvyššieho prostriedku vyjadrenia ducha bola prekonaná filozofiou.
- Nejde o koniec umenia ako tvorivej činnosti, ale o koniec jeho metafyzickej úlohy.
- Hegel nehovorí o zániku umenia ako aktivity – umenie bude naďalej existovať ako forma estetického vyjadrenia a potešenia.
- To, čo končí, je jeho schopnosť byť hlavným prostriedkom, ktorým duch vyjadruje absolútnu pravdu.
Zmena funkcie umenia:
- “Koniec umenia” podľa Hegela znamená, že umenie už nezohráva primárnu úlohu v sprostredkovaní duchovných a filozofických ideí. Namiesto toho sa stáva prostriedkom estetického potešenia a individuálneho sebavyjadrenia, pričom jeho spoločenský a duchovný význam ustupuje do úzadia.
Hegel - logika
Logika:
- Obsah nejestvuje bez formy – obsah a forma sú neoddeliteľné.
- Obsah je zvracaním formy do obsahu a forma je zvracaním obsahu do formy, pričom sú v absolútnom pomere.
- Obe sú rovnako podstatné – ani forma, ani obsah nie sú menej dôležité.
- Ozaistné umelecké diela sú tie, kde je obsah a forma úplne identické.
- Myšlienky nemôžeme považovať za ľahostajné k obsahu – nemajú byť prázdnymi formami, ale musia byť spojené s obsahom.
- Pravdivosť a rýdzosť obsahu spočíva v tom, že sa prejavuje ako totožný s formou.
Romantizmus doplnenie
Kult krásy a citu
- Krása bola vnímaná ako niečo hlboko subjektívne, späté s vnútorným svetom človeka.
- City, vášeň a intuícia boli považované za kľúčové nástroje na objavovanie krásy a pravdy.
- Umelecké diela romantizmu často vyvolávali silné emocionálne reakcie, či už cez dramatickosť, melanchóliu, alebo vznešenosť.
Príroda ako estetický ideál
- Príroda nebola len zdrojom inšpirácie, ale aj symbolom duchovnej slobody a nekonečna.
- Divoké krajiny, vysoké hory, husté lesy a nekonečné moria sa stali obľúbenými témami v literatúre, maľbe i hudbe.
- Prírodné scenérie často vyjadrovali pocity človeka a fungovali ako zrkadlo jeho duše.
Individualita a subjektivita
- Umenie malo odrážať jedinečný pohľad jednotlivca, jeho osobné zážitky a emócie.
- Dôraz sa kládol na originálnosť a tvorivú slobodu umelca, ktorý bol vnímaný ako génius s výnimočným darom.
Exotika a fantázia
- Romantici sa radi obracali na exotické kultúry, vzdialené krajiny a imaginárne svety, ktoré im umožnili uniknúť z obmedzení každodennej reality.
- Témy ako snívanie, nadprirodzené javy, legendy a mýty boli často prítomné v ich dielach.
Koncept vznešeného (sublime)
- Estetika vznešeného sa zameriavala na pocity úžasu a strachu, ktoré vyvoláva niečo veľkolepé a nezmerateľné, napríklad moc prírody alebo nekonečný vesmír.
- Tieto pocity mali duchovný rozmer, pričom naznačovali existenciu niečoho väčšieho, transcendentného.
Nostalgia a návrat k minulosti
- Minulosť, najmä stredovek, bola považovaná za obdobie hrdinstva, mystiky a autenticity.
- Historické témy, gotická architektúra a národné tradície sa často objavovali v literatúre a výtvarnom umení.
Umelec ako prorok a génius
- Umelec bol v romantizme chápaný ako výnimočný jedinec, ktorý dokáže vyjadriť univerzálne pravdy prostredníctvom svojej jedinečnej vízie.
- Tvorivý proces bol spojený s inšpiráciou, vášňou a spontánnosťou.