Anticke Grecko I.: pociatky filozofickeho a estetickeho myslenia

Question 1

Počiatky filozofického a estetického myslenia v antickom Grécku

Answer 1

Podmienky
Vďaka demokracií mali ludia viac casu na myslenie - za čo vdacili aj otrokom cdaka ktorým mali volný cas

Estetika a filozofia v starovekom Grécku vznikali v úzkom prepojení s mytológiou, náboženstvom a poéziou. Gréci sa snažili pochopiť svet nielen prostredníctvom mýtov, ale aj prostredníctvom rozumového skúmania. Prví filozofi sa zameriavali na otázky týkajúce sa podstaty bytia, krásy a umenia.
Bezne esteticke pojmy grekov boli odlisne od dnesnych pojmov
Mali odlisny a siroky vyznam slova krasa a umenie a postupne sa zuzovali
Slovo krasa - kalón
Pojem umenia - techne
Najprirodzenejsie delenie umenia bolo pre nich delenie umenia na slobodne a sluzobne. Podla toho kriteria ci si vyzadovali fyzicku namahu.
Tri cinitele
Priroda - Material
Tradicia - znalosto
Vnasa umelec - jeho praca
Nepostrehli stvrteho cinitela - tvoriaci jedinec

Od mýtu ku filozofií
Mytológia sa dá považovať za prvotnú filozofiu, v mytológií sa zaoberali tým ako vznikol svet alebo rôzne javy ako ozvena, narcis
Filozofia bol vývoj od mytológie kde javy vysvetlovali skor rozumom nez príbehom

Predfilozofické obdobie (mýtické myslenie)
Krása a estetika boli v prvotných predstavách Grékov úzko späté s harmóniou a božským poriadkom.
Umenie malo sakrálny význam – sochy, chrámy a eposy boli vytvárané na počesť bohov.
Poézia a spevy (rhapsódia) boli hlavnými formami umeleckého prejavu.
Začiatky filozofie (presokratovské obdobie, 6. – 5. stor. pred Kr.)
Prví filozofi (tzv. predsokratici) sa zameriavali na podstatu sveta (arché) a jeho poriadok.
Pytagorejci zaviedli myšlienku, že krásu možno vyjadriť cez matematické proporcie a harmóniu.
Herakleitos a Parmenides hľadali princíp zmeny a nemennosti v realite.

Question 2

Periodizácia starovekej estetiky

Answer 2

Grécku estetiku môžeme rozdeliť do niekoľkých období:

Archaické obdobie (9. – 6. stor. pred Kr.)
- Dominuje ústna tradícia, mýty a epická poézia (Homér, Hesiodos).
- Krása je chápaná ako súlad s božským poriadkom.
- Umenie je prevažne náboženské a monumentálne.

Klasické obdobie (5. – 4. stor. pred Kr.)
- Najvýznamnejšie filozofické a estetické koncepty formuluje Platón a Aristoteles.
- Krása sa spája s harmóniou, symetriou a mierou.
- Aristoteles v Poetike definuje pravidlá umeleckého diela.

Helenistické obdobie (4. – 1. stor. pred Kr.)
- Rozvoj individuálnych a emotívnych prístupov k umeniu.
- Umenie je prepracovanejšie, dramatickejšie a expresívnejšie.
- Rímski myslitelia (napr. Cicero) nadväzujú na grécku estetiku.

Helénske obdobie (2. stor. pred Kr. – 4. stor. po Kr.)
- Grécka kultúra má stále vplyv na Rím a formuje rímsku estetiku.

Question 3

Krása a umenie v názoroch Grékov

Answer 3

Gréci vnímali krásu ako objektívnu vlastnosť sveta, ktorú možno vyjadriť proporciami, harmóniou a symetriou.

Platón – Krása existuje ako idea v ríši ideí, umenie je iba napodobením skutočnosti.
Aristoteles – Krása súvisí s vnútornou štruktúrou diela, je založená na symetrii, proporciách a usporiadanosti.
Pytagorejci – Krása je matematicky merateľná cez harmonické pomery.
Sofisti – Relativizovali krásu, tvrdili, že je subjektívna.

Question 4

Chápanie poézie v dielach raných básnikov (Homér, Hesiodos)

Answer 4

Gréci považovali poéziu za niečo, čo bolo vyvolané božskou inšpiráciou, najmä múzami, bohyňami, ktoré inšpirovali básnikov a umelcov. Tento pohľad na poéziu mal vplyv aj na spôsob, akým Gréci uvažovali o umení vo všeobecnosti. Poézia sa skôr považovala za božské požehnanie alebo ako spôsob, akým sa vyjadrila božská pravda alebo poriadok sveta.
Homér (8. stor. pred Kr.)
Autor Ilias a Odysey.
Poézia u neho slúži na uchovávanie kolektívnej pamäte a morálnych hodnôt.
Krása v jeho dielach spočíva v hrdinskom ideáli, harmónii medzi človekom a osudom.
Jazyk je obrazný, plný epitet a metafor.
Hesiodos (7. stor. pred Kr.)
Autor Práce a dni a Theogónie.
Poézia je didaktická, obsahuje morálne ponaučenia a praktické rady.
Krása sa spája s pracovitosťou a poriadkom v živote človeka.
Zdôrazňuje božský zásah do ľudských osudov.