Antické Grécko III.: Platón: kontexty, osobitost' a vply jeho myslenia

Question 1

Kontexty Platónovej filozofie

Answer 1

Platón bol žiakom Sokrata a učiteľom Aristotela, pričom jeho filozofické dielo je predovšetkým zachované v dialógoch. Platón sa zaoberal širokým spektrom tém, od etických otázok, cez politiku, až po metafyziku. Jeho myslenie je späté s hľadaním absolútnych pravd a vnímaním sveta, ktorý nie je len materiálny, ale aj ideálny. Platón sa zameriaval na to, ako sa vzťahujú formy a idey (nesmrteľné a nemenné vzory) k konkrétnym veciam v materiálnom svete.

Question 2

Platónova teória ideí

Answer 2

• Podľa Platóna je svet, ktorý vnímame, svetom zmyslových javov, ktorý je len kópiou ideálneho, večného sveta formy alebo ideí.
• Idey sú abstraktné, nemenné a dokonalé a sú základom všetkého, čo existuje v materiálnom svete. Tento svet je len jeho odrazom.
• Platón verí, že skutočná realita spočíva v ideálnych formách, nie v zmyslových objektoch.

Question 3

Platónovo chápanie krásy

Answer 3

• Platónovo chápanie krásy je spojené s ideálom dobra a dokonalosti. Krásno nie je len o vonkajšom vzhľade alebo estetickom zážitku, ale o morálnych a duchovných hodnotách, ktoré vedú človeka k vyššiemu poznaniu a dokonalosti.
• Krása je podľa Platóna spojivom medzi telesným a duchovným svetom. Dokonalá krása má schopnosť povzbudiť dušu k tomu, aby hľadala vyššie pravdy.
• V dialógu Sympózium Platón tvrdí, že krásno začína od fyzickej krásy, ale človek, ktorý skutočne chápe krásu, sa postupne elevuje k abstraktnej forme krásy, ktorá je spojená so správnym myslením a dobrom.

Question 4

Umenie v Platónovej filozofii

Answer 4

• Platón mal veľmi kritický pohľad na umenie. V jeho diele Republika tvrdí, že umenie je len napodobeninou a odrazom materiálneho sveta, ktorý je sám o sebe len napodobeninou ideí.
• Pre Platóna je umenie dezinformačné, pretože umelecké diela neodrážajú skutočnú realitu, ale len jej povrchový obraz. Preto môže byť nebezpečné, pretože podporuje ilúzie a odvádza pozornosť od vyšších, ideálnych princípov.
• V Republike Platón tvrdí, že umelci, najmä poetovia a dramatici, môžu podnecovať emocie, ktoré nevedú k racionálnemu poznaniu a môžu viesť k morálnemu skazeniu.
• Platónovi sa nepáčili epické básne (ako tie Homérové), pretože vyzdvihovali nečestné konanie bohov a hrdinov, čo malo negatívny vplyv na morálku a správanie občanov.

Question 5

Platón a umenie ako napodobenie

Answer 5

• Platón vnímal umenie ako napodobenie napodobenia. Zmyslový svet, ktorý vnímame, je napodobeninou ideálneho sveta, a umenie je ďalším krokom, ktorý napodobňuje tento zmyslový svet. Preto umenie podľa Platóna stojí na nižšej úrovni skutočnosti.
• Reálne objekty sú len kópiami ideálnych foriem, a umenie je kópiou týchto kópií. Z tohto pohľadu je umenie ešte viac odtrhnuté od pravdy a skutočnej reality.

Question 6

Platónova teória poézie a umenia

Answer 6

• Napriek Platónovej kritike umenia ako napodobovania, poézia a umenie majú u Platóna stále určitú úlohu. V Sympóziu Platón priznáva, že poézia môže mať pozitívny vplyv, pokiaľ vyzdvihuje morálne hodnoty a vedecké poznanie.
• Podľa Platóna môžu umelci, ktorí sa vyjadrujú pravdivo a cnostne, podnietiť k osvieteniu a morálnemu rozvoju, ale musí to byť spojené s rozumom a etikou.

Question 7

Platón a krása vo vzťahu k láske a duši

Answer 7

• Platón chápe krásu ako spôsob, ako dosiahnuť vyšší stupeň poznania a lásky k pravde. V Sympóziu hovorí o láske k kráse ako o ceste k láske k dobrej duši a abstraktným ideám.
• Láska a krása sú kľúčovými pojmami v Platónovej filozofii, pretože je to cez krásu, že sa duša približuje k ideálnemu svetu.

Question 8

Platónovo podobenstvo o jaskyni

Answer 8

Platónovo podobenstvo o jaskyni

Platón v Republike používa podobenstvo o jaskyni na vysvetlenie svojho pohľadu na poznanie a realitu.

• Väzni v jaskyni sú od narodenia spútaní a vidia iba tiene na stene, ktoré sú projekciou skutočných predmetov za nimi. Myslia si, že tieto tiene sú jedinou realitou.
• Jeden väzeň sa oslobodí a vyjde z jaskyne. Spočiatku je oslepený svetlom slnka, ale postupne začne vidieť skutočné objekty a nakoniec slnko, ktoré symbolizuje najvyššiu pravdu a dobro.
• Osvietený väzeň sa vracia do jaskyne, aby pomohol ostatným, no oni ho nepochopia, pretože sú zvyknutí na svoje tiene a odmietajú prijať pravdu.

Význam
- Jaskyňa symbolizuje svet zmyslov a tiene predstavujú len ilúzie. Cesta von je proces filozofického osvietenia.
- Slnko je symbolom dokonalých ideí (pravdy a dobra).
- Platón ukazuje, že filozofovia sú tí, ktorí dokážu vidieť pravdu, ale tí, ktorí sú zviazaní zmyslami, sa často neochotne vzopierajú pravde.

Toto podobenstvo ukazuje Platónovo chápanie sveta ideí a zmyslových ilúzií. Pomáha vysvetliť, ako filozofické poznanie presahuje to, čo vnímame zmyslami.