Antické Grécko Il.: estetické teórie v predplatónskej estetike

Question 1

Predplatónska estetika

Answer 1

Predplatónska estetika predstavuje obdobie, v ktorom sa rozvíjajú prvé filozofické pohľady na krásu, umenie a estetiku. Tieto teórie sa líšili podľa jednotlivých filozofických škôl, no spoločným menovateľom bolo hľadanie princípov krásy, harmónie a poriadku vo svete. Filozofi sa snažili objasniť, ako sa krásno, umenie a estetické vnímanie vzťahujú k svetu, človeku a jeho rozumu.
Predplatónska estetika ponúka rôznorodé pohľady na krásu a umenie. Pytagorovci sa zameriavali na matematické princípy krásy, Hérakleitos vnímal krásu v harmónii protikladov, Demokritos tvrdil, že krása je subjektívna a závisí od jednotlivca, a sofisti priniesli relativistický pohľad na umenie a krásu. Sokrates, naopak, videl krásu v etických hodnotách a morálnom rozvoji človeka. Tieto filozofické teórie predznamenali neskorší vývoj estetických ideí v Platónovom a Aristotelovom učení.

Question 2

Pytagorovci

Answer 2

Pytagorovci
- Pytagoras a jeho škola sa považovali za priekopníkov v spojení matematiky a estetiky.
- Pytagorejci verili, že krása je v matematických proporciách a harmónii.
- Pre nich bola harmónia základom nielen hudby, ale aj celkového poriadku vo vesmíre.
- Krása bola spojená s geometrickými a číselnými vzorcami, ktoré vyjadrujú božský poriadok.
- Estetika teda spočívala v symetrii a harmónii, ktoré sa dajú vyjadriť pomocou čísiel a proporcií.
- Pytagorova teória bola neskôr ovplyvnená vnímaním krásy ako „matematickej dokonalosti“, čo malo významný vplyv na neskoršie filozofické a umelecké myšlienky.

Question 3

Hérakleitos

Answer 3

• Hérakleitos z Efezu bol známy svojim učením o neustálom pohybe a zmenách vo svete.
• Krása a umenie u neho nespočívali v stálosti, ale v harmónii protikladov a v procese zmeny.
• „Panta rhei“ (všetko plynie) je jedno z jeho najznámejších vyjadrení, čo naznačuje, že svet je v neustálom pohybe.
• Pre Hérakleita bola krása spojená so zmienkami a dynamikou, čo znamená, že dokonalosť nie je niečo statické, ale výsledok neustálych premien a konfliktov medzi protikladmi.
• Estetika u neho spočívala v chápaní rovnováhy medzi protikladmi, ako je napríklad svetlo a tma, život a smrť.
• Krasno ma podla neho objektivny zaklad (takto to brali aj pytagorovci) avsak herakleitos ho videl v kvalitach materialnych veci ktore su modifikaciami ohna

Question 4

Demokritos

Answer 4

• Demokritos bol filozof, ktorý sa zameral na atomistickú teóriu a hľadanie materiálnych základov sveta.
• Podľa neho bol vesmír tvorený malými nedeliteľnými časticami, atómami, ktoré sa pohybovali vo vzduchoprázdne.
• Krása a estetika u Demokrita boli subjektívne a závislé od vnímania jednotlivca.
• Svojím racionalizmom znižoval význam božskej inšpirácie a považoval krásu za niečo, čo závisí od osobného vnímania a súhlasu pozorovateľa.
• Poézia a umenie neboli len odrazom objektívnych pravd, ale aj odrazom ľudských pocitov a vnemov.
• Ionsky filozofi medzi ktorych Demokrita zaradujeme tvoria najstarsiu skolu v Antickom grecku
• Medzi Ionskymi fil ktory sa priklanali k materalizmu determinizmu a empirizmu on bol najradikalnejsim a prejavuje sa to v jeho estetickom mysleni
• Determinizmus - pricina a dosledok
• Bol Hedonista - povazuje slast zmyslove alebo fyzicke uspokojenie pudu za najvyssi eticky princip
• Empirizmus je filozoficko-gnozeologické stanovisko, podľa ktorého pôvod, obsah, forma a kritériá všetkého poznania, princípy ľudského konania a mravnosti pochádzajú zo skúsenosti.
• Zastaval poziciu skor deskriptivnej nez normativnej estetiky
• Neskorsi grecky historici ho videli ako zakladatela estetiky
• Prisiel s dvomi teoriami toho preco vzniklo umenie ktore si vzajomne protirecia
  1. umenie je dar múz ktory je prijmany v stave posvatneho sialenstva, extazy, bozskeho opojenia.
  2. Tyka sa zavislosti umenia od prirody - naucili sme sa umeniu pozorovanim prirody - mimezis nie v zmysle hereckeho napoodbovania citov ale v konani vzorov prirody v sposobu cinnosti Toto druhe chapanie napodobnovania priordy bolo od prveho celkom odlisne.
  3. Onedlho sa zauzival - napodobnovanie vyzoru v malbe ci slovach greci vtedy este nepoznali
• Hudbu narozdiel od pytagorovcov povazoval za zalezitost prepychu

Question 5

Sofisti

Answer 5

• Sofisti (grécke slovo Sophistai znamená „učitelia múdrosti“) boli potulní učitelia múdrosti, ktorí za svoju činnosť brali peniaze.
• Encyklopedické vedomosti – Sofisti mali široký záber, zaujímali sa o rôzne oblasti, ako je retorika, jazyk, právo, umenie a ďalšie.
• Praktická múdrosť – Neboli filozofmi v prísnom zmysle slova, ich záujem bol viac praktický než teoretický. Cieľom nebolo skutočné odhaľovanie pravdy, ale skôr dokazovanie pravdy.
• Relativizmus – Sofisti boli relativisti, a to nielen v etike, ale aj v estetike. Podľa nich bola krása aj umenie relatívne a konvenčné, čo znamená, že závisia od vnímania jednotlivca a spoločenských noriem.
• Antropologický obrat – Sofisti zahájili antropologický obrat, ktorý sa prejavil zameraním na človeka a jeho skúsenosti namiesto zamerania sa na božský alebo objektívny poriadok.
• Dôležitosť v období po grécko-perzských vojnách – Po víťazstve nad Peržanmi sa Atény stali centrom kultúrneho a politického života, čo viedlo k dopytu po retorickom umení.
• Demokracia a vzdelávanie – Ich činnosť bola spojená s rozvojom demokracie, keďže boli schopní vyučovať praktické zručnosti potrebné na verejné vystupovanie a rozhodovanie v demokratickom systéme.
• Sofisti nezaložili školy a nemali jednotný systém alebo ujednotené učenie, aj keď ich spájalo spoločné záujmy a metódy.
• Teória krásy – Podľa sofistov krása nebola niečo objektívne, ale závisela od subjektívneho vnímania – to, čo je považované za krásne, je to, čo je príjemné pre zrak a sluch. Tento prístup k estetike bol výrazom senzualizmu a hedonizmu.
• Protiklad prírody a umenia – Umenie bolo postavené do protikladu s prírodou a zároveň s náhodou, čo naznačuje, že nie každý výtvor sa považoval za umenie.
• Relativistická teória krásy – Krása a umenie boli vnímané ako konvencie, ktoré sú prispôsobené spoločenským normám a individuálnym vnemom.
• Retorika ako umenie – Sofisti boli priekopníkmi v rozvoji retoriky, ktorá sa stala technikou umenia. Ich koncepcia rečníctva bola veľmi vyspelá a výrazne ovplyvnila rozvoj komunikácie v demokratických spoločnostiach.

Question 6

Sokrates

Answer 6

Sokrates (469 – 399 pred Kr.)

Sokrates je považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv v dejinách filozofie, aj keď v prísnom zmysle slova nepísal žiadne filozofické diela. Jeho myšlienky sú nám známe predovšetkým cez spisy jeho žiakov, najmä Platóna. Sokratov filozofický prístup, ktorý sa zameriaval na dialóg a vyvracanie nesprávnych presvedčení, mal hlboký vplyv na rozvoj etickej a estetickej filozofie.

1. Filozofický prístup Sokrata
- Sokrates sa nesnažil len predkladať svoje názory, ale jeho prístup k filozofii spočíval v kritickom skúmaní názoru druhých ľudí cez metódu, ktorá je dnes známa ako sokratovská metóda (dialektika).
- Táto metóda spočívala v otázkach a odpovediach, v ktorých Sokrates hľadal pravdu tým, že odhalil logické nesúvislosti v tvrdeniach svojich oponentov.
- Sokrates veril, že pravda je objektívna, ale nie vždy sa dá jednoducho vyjadriť – je potrebné ju hľadať a skúmať v rôznych oblastiach života.

2. Krása a etika
- Pre Sokrata bola krása veľmi úzko spojená s dobrom a morálnymi hodnotami. Tento pohľad na krásu bol veľmi odlišný od sofistov, ktorí videli krásu ako subjektívny a relatívny pojem.
- Sokratovské chápanie krásy nebolo len o vonkajších, estetických kvalitách, ale aj o vnútorných, morálnych a duchovných kvalitách jednotlivca.
- Krása bola podľa neho spojená s cnosťou – krásne bolo to, čo bolo v súlade s dobrom a spravodlivosťou.
- „Krása a dobro“ u Sokrata neboli len formálnymi pojmami, ale predstavovali vyšší ideál, ku ktorému sa mal človek usilovať.
- Pre Sokrata teda krása nebola len estetickým zážitkom, ale aj prostriedkom morálneho a duchovného rozvoja.

3. Estetika a umenie
- Umenie a umelci pre Sokrata neboli len zručnými remeselníkmi, ktorí vytvárajú objekty pre potešenie zmyslov.
- Pre Sokrata malo umenie morálny a vzdelávací účel – mal za to, že umelci by mali vytvárať diela, ktoré podporujú morálne a duchovné cnosti, nie iba vonkajšie potešenie zmyslov.
- Poézia a dramatické umenie podľa Sokrata mohli mať pozitívny vplyv na dušu, ale len vtedy, ak podporovali správne morálne hodnoty.
- Kritika poézie: Sokrates sa kriticky vyjadroval o epických básňach Homéra, keďže považoval mnohé z jeho opisov bohov a hrdinov za morálne zavádzajúce. Podľa neho by sa umenie nemalo dopúšťať zobrazenia nečestného správania.

4. Krása a filozofická práca
- Sokrates vnímal krásu aj ako intelektuálny ideál. Krása duše bola pre neho spojená so schopnosťou správneho uvažovania a žitia podľa filozofických zásad.
- Dialóg bol pre Sokrata spôsobom, ako dospieť k pravde a krásnemu životu, v ktorom sa etika a estetično prekrývali. Pre neho krásny život bol ten, ktorý sa riadil rozumom, cnosťami a pravdou.

5. Estetika ako súčasť vyššieho života
- V Sokratovej filozofii bolo umelecké vyjadrenie spojené s neustálym hľadaním morálnych a intelektuálnych pravd.
- Pre Sokrata teda krása nebola len v okolitom svete alebo v samotných umeleckých dielach, ale v osobnom rozvoji jednotlivca, ktorý sa snaží zlepšiť svoju dušu cez filozofické skúmanie.
- V tomto zmysle môžeme povedať, že krása v Sokratovom ponímaní je vnútorná, duchovná a intelektuálna.

Záver
Sokrates bol prelomovou postavou v estetike, pretože jeho pohľad na krásu a umenie bol hlboko spojený s etikou. Krása podľa neho nebola len o vonkajšom vzhľade alebo potešení zmyslov, ale o hľadaní dobrého, spravodlivého a pravdivého života. Umenie bolo vnímané ako nástroj, ktorý môže viesť k morálnemu rozvoju, nie len k povrchnému vyjadreniu krásy. Tento pohľad sa stal základom neskoršieho filozofického uvažovania o estetike, najmä u Platóna.