PP 1 Flashcards
- Historicko-politické špecifiká formovania amerického politického systému.
Americký politický systém má bohatú historicko-politickú tradíciu, ktorá siaha až do čias pred vznikom Spojených štátov. Niektoré z kľúčových udalostí a prvkov, ktoré formovali americký politický systém, zahŕňajú:
1. Nezávislosť a Americká revolúcia (1775-1783): Americká revolúcia viedla k vyhláseniu nezávislosti od britskej monarchie a vytvoreniu Spojených štátov amerických. Táto udalosť položila základy pre nový politický systém a viedla k vytvoreniu Ústavy Spojených štátov v roku 1787.
2. Ústava Spojených štátov (1787): Ústava bola prijatá v roku 1787 po období, ktoré nasledovalo po Articles of Confederation. Ústava vytvorila federálny systém s tripartitným delením moci medzi výkonnú, legislatívu a súdnú vetvu.
3. Bill of Rights (1791): Prvé desať dodatkov Ústavy, známych ako Bill of Rights, boli prijaté v roku 1791. Tieto dodatky poskytovali občanom základné individuálne práva a slobody a pomohli vyvážiť moc federálnej vlády.
4. Rozvoj politických strán (koniec 18. storočia): Okolo roku 1790 sa začali formovať prvé politické strany v Spojených štátoch. Federalisti a Demokratickí republikáni boli prvé dve výrazné strany, ktoré mali rozdielne názory na veľkú úlohu federálnej vlády.
5. Občianska vojna (1861-1865): Konflikt medzi severnými a južnými štátmi viedol k občianskej vojne. Po víťazstve Severu bol upevnený federálny charakter vlády a zrušenie otroctva sa stalo základným princípom.
6. Prijatie 15. a 19. dodatku: Prijatie 15. dodatku v roku 1870 zabezpečilo volebné právo bez ohľadu na rasovú príslušnosť, a 19. dodatok v roku 1920 zabezpečil volebné právo aj pre ženy.
7. Veľká hospodárska kríza a New Deal (1930-1940): Po Veľkej hospodárskej kríze v 30. rokoch 20. storočia zasiahla krajina séria sociálnych a hospodárskych reforiem nazývaných New Deal, ktoré posilnili úlohu federálnej vlády pri riešení ekonomickej krízy.
8. Občianske práva (1950-1960): Hnutie za občianske práva bojovalo za zrušenie rasovej segregácie a za zabezpečenie rovnakých práv pre všetkých občanov. To viedlo k prijatiu zákona o občianskych právach v roku 1964.
9. Globalizácia a zahraničná politika: Po druhej svetovej vojne sa Spojené štáty stali globálnym hráčom a ich zahraničná politika sa stala kľúčovým prvkom svetových udalostí.
Tieto faktory a mnohé ďalšie formovali a ovplyvnili vývoj amerického politického systému a jeho hodnôt, ktoré sú dodnes dôležité pre fungovanie krajiny.
- Ústava USA ako základ organizácie amerického politického systému.
Ústava USA je základným zákonom Spojených štátov amerických a má najvyššiu právnu silu. Bol prijatý 17. septembra 1787 na ústavnom konvente vo Philadelphii a následne ho ratifikovalo všetkých trinásť vtedy existujúcich amerických štátov.
Ústava USA pozostáva z preambuly, siedmich článkov a 27 dodatkov. Prvých 10 dodatkov je známych ako Listina práv.
zmena Americkej ústavy:
o podľa čl. 5 am. ústavy môže dodatok
o navrhnúť:
kongres 2/3 väčšinou oboch komôr
národný konvent zvolaný Kongresom na žiadosť 2/3 štátov
o ratifikácia:
¾ zastupit. orgánov štátov (kongres na úrovni štátu)
súhlas konventov v ¾ štátov (špecializovaný konvent)
o potrebná doba na ratifikáciu dodatku – 7 rokov
o dnes: členský štát môže schváliť dodatok aj keď ho predtým odmietol schváliť
o neakceptuje sa však anulovanie rozhodnutia ratifikácie dodatku
o prijatý dodatok je publikovaný vo Federálnom registri
dodatky k ústave: (1-10 bill of rights)
1. Náboženská sloboda, sloboda prejavu, sloboda tlače, sloboda zhromažďovania, sloboda petície (1791)
2. Právo nosiť zbraň (1791)
3. Nijaký vojak nesmie byť ubytovaný u niekoho v čase vojny, resp. mieru (1791)
4. Ochrana osobnej a domovej slobody, písomností a majetku (1791)
5. Práva občanov v trestných a občianskych záležitostiach (1791)
6. Práva obžalovaného v trestnom procese pred federálnymi súdmi (1791)
7. Porotné rozhodovanie občiansko-právnych sporov (1791)
8. Zákaz neprimerane vysokých kaucií a neobvyklých trestov (1791)
9. Výpočet určitých práv v ústave sa nesmie vysvetľovať ako popieranie alebo zľahčovanie ostatných práv ponechaných ľudu (1791)
10. Právomoci, ktoré ústava nezverila Spojeným štátom, ani nezakázala štátom únie sú vyhradené jednotlivým štátom alebo ľudu – princíp federalizmu (1791)
11. Právne spory proti štátom – na federálnom súde nemôže začať spor so štátom únie bez súhlasu štátu (1795)
12. Spôsob voľby prezidenta a viceprezidenta(1804)
13. Zákaz otroctva (1865)
14. Rovnaká právna ochrana – každý kto je narodený/naturalizovaný v USA (1868)
15. Zákaz obmedzenia volebného práva (z dôvodu rasy) (1870)
16. Právo kongresu vyberať dane z príjmov (1913)
17. Priama voľba členov senátu (1913)
18. Zavedenie prohibície (1919)
19. Volebné práva žien (1920)
20. Prezidentské obdobie a nástupníctvo, zhromaždenie Kongresu (1933)
21. Zrušenie prohibície (1933)
22. Obmedzenie funkčných období prezidenta na 2 (1951)
23. Určenie počtu voliteľov v DC (3) (1961)
24. Zákaz obmedzenia volebného práva z dôvodu neplatenia daní (1964)
25. Podmienky, za ktorých sa z viceprezidenta stáva prezident (1967)
26. Zníženie vekovej hranice aktívneho volebného práva z 21r.na 18 r.(najkratšie prijímaný dodatok – 3 mesiace) (1971)
27. Odmena za službu senátorom a členom House of Representatives (platy sa môžu upravovať až po voľbách, najdlhšie prijímaný dodatok – 203r.) (1992)
- Horizontálna deľba moci v USA a systém bŕzd a protiváh (checks and balances).
Horizontálna deľba moci v USA je systém, ktorý rozdeľuje moc medzi tri vetvy vlády: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tento systém bol navrhnutý tak, aby zabránil koncentrácii moci v rukách jednej osoby alebo skupiny ľudí.
Zákonodárna moc je zodpovedná za tvorbu zákonov. Jej orgánom je Kongres, ktorý sa skladá zo Snemovne reprezentantov a Senátu.
Výkonná moc je zodpovedná za vykonávanie zákonov. Jej orgánom je prezident, ktorý je hlavou štátu a vlády.
Súdna moc je zodpovedná za interpretáciu zákonov a rozhodovanie o ich súlade s ústavou. Jej orgánom je Najvyšší súd, ktorý je najvyšším súdnym orgánom krajiny.
Systém bŕzd a protiváh (checks and balances) je systém, ktorý umožňuje každej vetve vlády kontrolovať ostatné dve vetvy. Napríklad, Kongres môže odvolať prezidenta, prezident môže vetovať zákony schválené Kongresom a Najvyšší súd môže vyhlásiť zákony za protiústavné.
Tento systém má zabrániť tomu, aby jedna vetva vlády získala príliš veľa moci.
Niektoré konkrétne príklady horizontálnej deľby moci a systému bŕzd a protiváh v USA sú nasledovné:
- Kongres môže schváliť zákony, ktoré obmedzujú moc prezidenta.** Napríklad, Kongres môže schváliť zákon, ktorý určuje, že prezident môže vyhlásiť vojnu len s povolením Kongresu.
- Prezident môže vetovať zákony schválené Kongresom.** To umožňuje prezidentovi kontrolovať zákonodarnú moc.
- Najvyšší súd môže vyhlásiť zákony za protiústavné.** To umožňuje súdnej moci kontrolovať zákonodarnú a výkonnú moc.
- Zákonodarná moc (legislatíva) a jej miesto v americkom politickom systéme.
- Zákonodarná moc v americkom politickom systéme je zodpovedná za tvorbu zákonov. Jej orgánom je Kongres, ktorý sa skladá zo Senátu a Snemovne reprezentantov.
- Kongres je jednou z troch vetiev vlády Spojených štátov amerických. Je spolu s prezidentom a Najvyšším súdom základným pilierom americkej demokracie
- Kongres má široké právomoci v oblasti tvorby zákonov. Môže schvaľovať zákony o daniach, obchode, obrane, zahraničnej politike, životnom prostredí a iných oblastiach. Môže tiež schvaľovať ústavné dodatky a vyhlasovať vojnu.
- Kongres má tiež právomoc kontrolovať výkonnú moc. Môže schvaľovať alebo zamietať prezidentove nominácie do vládnych funkcií, schvaľovať rozpočet a schvaľovať zákony, ktoré obmedzujú moc prezidenta.
- Kongres je volený ľudom Spojených štátov amerických. Snemovňa reprezentantov sa volí na dvojročné funkčné obdobia, zatiaľ čo Senát sa volí na šesťročné funkčné obdobia.
- Snemovňa reprezentantov má 435 členov, ktorí sú rozdelení do 435 volebných obvodov. Každý volebný obvod má jedného zástupcu.
- Senát má 100 členov, ktorí sú rozdelení do 50 štátov. Každý štát má dvoch senátorov.
- Kongres je dôležitou súčasťou amerického politického systému. Má moc tvoriť zákony, kontrolovať výkonnú moc a zastupovať záujmy občanov Spojených štátov amerických.
Senát (Камала Харрис): Aby bol kandidát zvolený za senátora, musí mať najmenej 30 rokov, občan USA najmenej deväť rokov a musí mať trvalý pobyt v štáte, v ktorom kandiduje.
Snemovňa reprezentantov (Майк Джонсон): Aby bol kandidát zvolený za zástupcu, musí mať najmenej 25 rokov, musí byť občanom USA najmenej sedem rokov a musí mať trvalý pobyt v kongresovom obvode, v ktorom kandiduje.
- Problematika výkonnej moci (exekutíva) a postavenia prezidenta v politickom systéme USA.
- Výkonná moc v americkom politickom systéme je zodpovedná za vykonávanie zákonov. Jej orgánom je prezident, ktorý je hlavou štátu a vlády.
- Prezident je volený ľudom Spojených štátov amerických na štvorročné funkčné obdobie. Môže byť zvolený maximálne dvakrát.
- Prezident má široké právomoci v oblasti vykonávania zákonov. Môže menovať a odvolávať členov vlády, vydávať exekutívne nariadenia, viesť zahraničnú politiku a velebiť ozbrojené sily.
- Prezident má tiež právomoc vetovať zákony schválené Kongresom. Kongres môže veto prezidenta prelomiť, ale na to potrebuje dvojtretinovú väčšinu v oboch komorách.
- Prezident je dôležitou súčasťou amerického politického systému. Má moc vykonávať zákony, zastupovať záujmy Spojených štátov na medzinárodnej scéne a zabezpečovať národnú bezpečnosť.
- Prezident je dôležitým prvkom americkej demokracie. Pomáha zabezpečiť, aby vláda slúžila záujmu ľudu a aby bola chránená sloboda a bezpečnosť občanov.
- Prezident je najmocnejšou osobou v americkom politickom systéme. Má široké právomoci v oblasti vykonávania zákonov, zahraničnej politiky a vedenia ozbrojených síl.
Prezident je volený na štvorročné obdobie a môže byť znovuzvolený len raz. Má široké právomoci, vrátane:
Výkonnej moci - prezident je zodpovedný za vykonávanie zákonov, ktoré prijal Kongres.
Výmenovania ministrov a ďalších vysokých úradníkov - prezident má právo vymenovať a odvolávať ministrov a ďalších vysokých úradníkov vo vláde.
Veto právo - prezident má právo vetovať zákony, ktoré prijal Kongres.
Veľvyslanecká moc - prezident má právo menovať a odvolávať veľvyslancov do zahraničia.
Vojenská moc - prezident je vrchným veliteľom ozbrojených síl.
- Impeachment – mechanizmus vnútornej kontroly politického systému USA.
Impeachment je proces, ktorým Kongres USA môže odstaviť prezidenta, viceprezidenta, sudcov Najvyššieho súdu a ďalších vysokých úradníkov za závažné porušenie zákona alebo závažný zločin.
Impeachment je dôležitým mechanizmom vnútornej kontroly politického systému USA. Pomáha zabezpečiť, aby žiadna vetva vlády nebola príliš mocná a aby nedošlo k diktatúre.
V praktickej rovine subjektom impeachmentu sú v podstate len:
1. Prezident
2. Viceprezident
3. Federálny sudcovia
Všetci ostatní federálny úradníci môžu byť odvolaný niekým
(členovia Kongresu tomuto procesu nepodlilhaju)
Výsledkom impeachmentu môže byť:
1. Strata úradu
2. Zákaz výkonu činnosti
Proces impeachmentu
Zohráva tu úlohu americky kongres, kde snemovňa reprezentantov funguje ako žalobca a senát
funguje ako súd
1. Snemovňa reprezentantov zbiera dôkazy a vyvori body obžaloby
2. Nasledne tento proces pokračuje v senáte, kde sa hlasuje o každom bode obžaloby .. ako aspon v jednom bode označí ako vinny, tak to znamená že je odsúdeny
V pripade impeachment prezidenta/viceprezidenta je predseda senátu predsedom najvyssieho
súdu
Dôvody impeachmentu
Impeachment môže byť založený na akomkoľvek závažnom priestupku alebo zločine, ktorý by mohol viesť k tomu, že verejný činiteľ by nemal ďalej vykonávať svoju funkciu. Medzi bežné dôvody impeachmentu patria:
- Zneužívanie moci: verejný činiteľ zneužíva svoje právomoci na osobný prospech alebo na poškodenie záujmov Spojených štátov.
- Závažné porušenie zákona: verejný činiteľ spácha závažný zločin, ako je napríklad korupcia alebo vlastizrada.
- Závažné porušenie ústavy:verejný činiteľ poruší americkú ústavu.
!!! Doteraz bol prezident odvolaný len dvakrát v histórii USA, a to v rokoch 1868 (Andrew Johnson) a 1998 (Bill Clinton). (Donald Trump), v rokoch 2019 a 2021. V roku 2019 bol Trump obvinený zo zneužitia právomoci a marenia spravodlivosti v súvislosti s vyšetrovaním ruského zasahovania do prezidentských volieb v roku 2016. Senát uznal Trumpa nevinným a on zostal vo funkcii. V roku 2021 bol Trump obvinený z podnecovania povstania v súvislosti s nepokojmi v Kapitole 6. januára 2021. Senát uznal Trumpa vinným, no nemal dostatok hlasov na jeho odvolanie z funkcie.
Prvým subjektom impeachmentu bol Pintengton
Andrew Johnson bol prezidentom USA v rokoch 1865 až 1869. Bol obvinený z toho, že porušil ústavu tým, že odvolal Edwina Stantona z funkcie ministra vojny bez súhlasu Senátu. Senát Johnsona uznal vinným, ale nepodarilo sa mu získať potrebnú dvojtretinovú väčšinu na to, aby bol odvolaný z funkcie.
Bill Clinton bol prezidentom USA v rokoch 1993 až 2001. Bol obvinený zo zatajenie pravdy v rámci vyšetrovania jeho sexuálneho vzťahu s Monikou Lewinskou. Senát Clintona uznal vinným, ale nepodarilo sa mu získať potrebnú dvojtretinovú väčšinu na to, aby bol odvolaný z funkcie.
- Vybrané špecifiká organizácie súdnej moci a jej pozícia v politickom systéme USA.
Súdna moc v USA je rozdelená do troch úrovní: (Джон Робертс)
1. Najvyšší súd: Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom v USA. Má 9 sudcov, ktorí sú menovaní prezidentom a schvaľovaní Senátom. Sudcovia Najvyššieho súdu slúžia doživotne, pokiaľ nie sú odvolaní impeachmentom.
2. Federálne súdy: Federálne súdy sú súdy, ktoré rozhodujú o prípadoch, ktoré spadajú do právomoci federálneho štátu. Federálne súdy sú rozdelené do troch druhov: districtové súdy, odvolacie súdy a okresné súdy.
3. Štátne súdy: Štátne súdy sú súdy, ktoré rozhodujú o prípadoch, ktoré spadajú do právomoci jednotlivých štátov. Štátne súdy sú organizované rôzne v závislosti od jednotlivých štátov.
Súdna moc v USA má silné postavenie v politickom systéme. Má právomoc rozhodovať o súlade zákonov s ústavou a môže vyhlásiť zákony za protiústavné. Týmto právom má súdna moc možnosť kontrolovať zákonodarnú a výkonnú moc.
Súdna moc má tiež právomoc rozhodovať o sporoch medzi jednotlivými štátmi, medzi jednotlivcami a štátom a medzi jednotlivcami. Týmto právom má súdna moc možnosť zabezpečiť, aby sa dodržiavali práva a slobody občanov.
Výberové špecifiká organizácie súdnej moci v USA
1. Menovanie sudcov
Sudcovia v USA sú menovaní prezidentom a schvaľovaní Senátom. Tento proces je navrhnutý tak, aby zabezpečil, že sudcovia budú nezávislí od politickej moci.
Prezident má právo nominovať kohokoľvek za sudcu, ale Senát má právo nomináciu schváliť alebo zamietnuť. Senát zvyčajne schvaľuje nominácie prezidenta, ale existujú aj prípady, keď Senát nomináciu zamietne.
2. Dĺžka funkčného obdobia
Sudcovia Najvyššieho súdu slúžia doživotne, pokiaľ nie sú odvolaní impeachmentom. To znamená, že sudcovia Najvyššieho súdu nie sú odvolávaní na základe politických dôvodov.
Sudcovia federálnych súdov a štátnych súdov slúžia na rôzne funkčné obdobia, ktoré sú stanovené v jednotlivých štátoch.
3. Nezávislosti súdnej moci
Súdna moc v USA má veľkú mieru nezávislosti od politickej moci. Sudcovia sú povinní rozhodovať podľa zákona a nie sú podliehajúci politickým tlakom.
Táto nezávislosť je zabezpečená viacerými faktormi, vrátane:
1. Menovania sudcov prezidentom a schvaľovania Senátom: Tento proces je navrhnutý tak, aby zabezpečil, že sudcovia budú nezávislí od politickej moci.
2. Dĺžky funkčného obdobia sudcov: Sudcovia Najvyššieho súdu slúžia doživotne, čo im dáva väčšiu nezávislosť od politickej moci.
3. Súdnych zvyklostí: Súdne zvyklosti sú pravidlá, ktoré sa vyvíjajú v priebehu času. Súdne zvyklosti pomáhajú zabezpečiť, že súdna moc bude nezávislá od politickej moci.
- Vybrané špecifiká amerického straníckeho systému.
Americký stranícky systém je charakterizovaný nasledujúcimi špecifikami:
Dvojica dominantných strán: V americkom politickom systéme dominujú dve strany - Demokratická strana a Republikánska strana. Tieto dve strany sú odlišné vo svojich programoch a ideológiách.
* Demokratická strana je považovaná za liberálnejšiu stranu. Podporuje väčšiu vládnu intervenciu do ekonomiky, sociálne programy a práva menšín.
* Republikánska strana je považovaná za konzervatívnejšiu stranu. Podporuje menšiu vládnu intervenciu do ekonomiky, nižšie dane a tradičné hodnoty.
Frakcionalizmus: V rámci oboch hlavných strán existujú rôzne frakcie, ktoré majú odlišné názory na niektoré otázky. To môže viesť k problémom pri presadzovaní spoločnej politiky.
Napríklad, v Demokratickej strane existujú frakcie, ktoré podporujú liberálnejšie politiky v oblastiach ako sú sociálne zabezpečenie, zdravotná starostlivosť alebo ochrana životného prostredia. Existujú však aj frakcie, ktoré sú ochotnejšie spolupracovať s Republikánskou stranou.
V Republikánskej strane existujú frakcie, ktoré podporujú konzervatívne politiky v oblastiach ako sú daňová politika, zahraničná politika alebo sociálne otázky. Existujú však aj frakcie, ktoré sú otvorenejšie zmenám.
Vplyv finančných skupín: V americkom politickom systéme majú veľký vplyv finančné skupiny, ktoré podporujú politické strany a kandidátov. Tieto skupiny môžu darovať veľké sumy peňazí politickým stranám a kandidátom. To môže viesť k tomu, že politické strany sa viac zameriavajú na záujmy týchto skupín ako na záujmy občanov.
Vplyv médií: V americkom politickom systéme majú veľký vplyv médiá, ktoré môžu ovplyvniť verejnú mienku a výsledky volieb. Média môžu napríklad zamerať pozornosť na určité problémy alebo kandidátov. To môže mať významný vplyv na to, ako ľudia vnímajú politiku a kto je zvolený do funkcií.
Americký stranícky systém je charakterizovaný niekoľkými špecifikami, ktoré ho odlišujú od iných straníckych systémov v iných krajinách. Tieto špecifiká môžu mať významný vplyv na fungovanie americkej demokracie.
Nové politické strany
V posledných rokoch sa v americkom politickom systéme začínajú presadzovať aj nové politické strany, ako sú napríklad Strana zelených alebo Libertarianska strana. Tieto strany však zatiaľ nemajú veľký vplyv na politický systém.
- Ústavná kostra ako základ organizácie britského politického systému.
Ústavná kostra Spojeného kráľovstva je súbor zákonov, zvykov a tradícií, ktoré definujú štruktúru a fungovanie vlády krajiny. Zabezpečujú deľbu moci, právny štát a ochranu práv a slobôd občanov.
- nebol vypracovaný dokument ako ústava
- neexistuje najvyšší alebo ústavný súd s právom rozhodovať o ústavnosti návrhov či zákonov prerokúvaných alebo schválených parlamentom
- VB nepotrebovala ústavu (evolucionizmus), počas celého vývoja bola monarchiou – postupný vývoj
- nevolená komora – Lordi
- ústavná kostra:
1.) dôležité zákonné ustanovenia a dokumenty
2.) princípy zakotvené vo verejnom práve
3.) niektoré diela expertov na ústavné právo
4.) politické zákony a prax (konvencie – nie písomné, ale dohody, ktoré vznikali postupne, al sú záväzné, ako keby boli písomne zakotvené)
1. zákonné ustanovenia a dokumenty:
o Magna Carta (1215)
o Listina práv (1628)
o Habeas Corpus Act (1679)
o zákony o následníctve
o zákon o únii
o zákon o únii s Írskom
o Franchise Acts – o rozširovaní volebného práva
o zákony o parlamente (úprava vzťahov medzi komorami, horná komora (HoL) stratila právo veta)
o zákon o korune
2. zákony zakotvené rozhodnutím v individuálnych súdnych prípadoch(princípy zakotvené vo verejnom práve):
sloboda prejavu
sloboda tlače
zásada vlády zákona (záväznosť zákonov)
o nikoho nemožno potrestať bez toho, aby bol vypočutý súdom
o pred zákonom sú si rovné všetky subjekty
3. politické zákony a prax
o skutočnou hlavou vlády je premiér a kabinet
o vláda sa zostavuje z politickej strany, ktorá má väčšinu v HoC
o ministri kabinetu sa vyberajú z oboch komôr parlamentu
o premiér zásadne z HoC
o kabinet sa riadi princípom kolektívnej zodpovednosti, aby sa zabezpečila jej politická jednota
o vláda odstúpi/požiada o rozpustenie HoC, ak utrpí pri hlasovaní porážku z dôvodu nedostatočnej podpory hlasov
o monarcha musí bezpodmienečne akceptovať radu vlády
o iba vláda môže v HoC navrhnúť hlasovanie o štátnom rozpočte
o výdavky na navrhované účely musia byť pred konečným schválením konzultované s vládou
4. Názory expertov na ústavné právo:
- Súcastou britskej stavnej kostry sú aj názory expertov na britské ústavné právo
A.V. Dicey, An Introduction to the Study of the Law of the Constitution (1885)
- Základná charakteristika horizontálnej deľby moci Spojeného kráľovstva V. Británie a S. Írska.
Horizontálna deľba moci v Spojenom kráľovstve V. Británie a S. Írska je založená na princípe triady. To znamená, že štátna moc je rozdelená medzi tri orgány:
1. Legislatívnu moc má parlament. Parlament je volený ľudom a má právomoc prijímať zákony.
2. Výkonnú(Exekutíva) moc má vláda. Vláda je menovaná parlamentom a je zodpovedná pred parlamentom.
3. Súdnu moc má súdnictvo. Súdnictvo je nezávislé od vlády a má právomoc rozhodovať o súlade zákonov s ústavou.
Legislatívna moc
* Legislatívna moc v Spojenom kráľovstve je rozdelená medzi dve komory parlamentu: Dolnej komory (Snemovňu reprezentantov) a Hornej komory (Lordov).
* Snemovňa reprezentantov je volená ľudom na obdobie piatich rokov. Má 650 poslancov, ktorí sú volení v jednomandátových volebných obvodoch.
* Horná komora je zložené z lordov, ktorí sú menovaní kráľom alebo kráľovnou. Lordovia môžu byť menovaní za zásluhy, za členstvo v niektorej z cirkví alebo za členstvo v niektorej z kráľovských akadémií.
* Obe komory parlamentu majú právomoc prijímať zákony. Ak sa Dolná komora a Horná komora nezhodnú na texte zákona, môže byť zákon prijatý napriek nesúhlasu Hornej komory, ak ho schváli dvojtretinová väčšina poslancov Dolnej komory.
Výkonná moc
* Výkonná moc v Spojenom kráľovstve je v rukách vlády. Vláda je menovaná parlamentom a je zodpovedná pred parlamentom.
* Vládu vedie premiér, ktorý je volený poslancami Dolnej komory. Premiér má právomoc menovať a odvolávať členov vlády.
* Vláda je zodpovedná pred parlamentom za svoje činy. Parlament môže vládu odvolať, ak vyjadrí nedôveru jej predsedovi.
Súdna moc
* Súdna moc v Spojenom kráľovstve je nezávislá od vlády. Súdnictvo má právomoc rozhodovať o súlade zákonov s ústavou.
* Najvyšším súdnym orgánom v Spojenom kráľovstve je Najvyšší súd. Najvyšší súd rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam nižších súdov.
Horizontálna deľba moci v Spojenom kráľovstve pomáha zabezpečiť, aby žiadny orgán štátnej moci nemohol vládnuť bez kontroly. To pomáha chrániť práva a slobody občanov a zabezpečuje, že vláda je spravodlivá a slúži záujmom ľudí.
Horizontálna deľba moci však môže tiež viesť k politickej paralýze, ak sa orgány štátnej moci nezhodnú na dôležitých otázkach.
- Zákonodarná moc (legislatíva) a jej miesto v britskom politickom systéme.
Legislatívna moc v Spojenom kráľovstve je rozdelená medzi dve komory parlamentu: Dolnej komoru (Snemovňu reprezentantov) a Hornú komoru (Lordov).
Snemovňa reprezentantov
* Snemovňa reprezentantov je volená ľudom na obdobie piatich rokov. Má 650 poslancov, ktorí sú volení v jednomandátových volebných obvodoch.
* Snemovňa reprezentantov má právomoc prijímať zákony, schvaľovať rozpočet a kontrolovať činnosť vlády.
* Snemovňa reprezentantov je považovaná za silnejšiu komoru parlamentu. Má väčšiu autoritu pri prijímaní zákonov a môže vládu odvolať, ak vyjadrí nedôveru jej predsedovi.
Horná komora
* Horná komora je zložené z lordov, ktorí sú menovaní kráľom alebo kráľovnou. Lordovia môžu byť menovaní za zásluhy, za členstvo v niektorej z cirkví alebo za členstvo v niektorej z kráľovských akadémií.
* Horná komora má právomoc prijímať zákony, ale jej právo veta môže byť prelomené Dolnou komorou.
* Horná komora je považovaná za slabšiu komoru parlamentu. Jej úlohou je najmä kontrolovať činnosť vlády a poskytovať jej rady.
Legislatívna moc má v britskom politickom systéme kľúčové postavenie. Je to jediný orgán, ktorý má právomoc prijímať zákony.
Zákony, ktoré prijíma legislatívna moc, určujú fungovanie spoločnosti a štátu. Ovplyvňujú napríklad práva a slobody občanov, ekonomickú politiku, sociálnu politiku alebo zahraničnú politiku.
Legislatívna moc tiež schvaľuje rozpočet, ktorý určuje, ako sa budú míňať verejné financie.
Legislatívna moc kontroluje činnosť vlády. Môže napríklad vypočúvať ministrov vlády alebo iniciovať súdne stíhanie proti nim.
- Výkonná moc (exekutíva) a je miesto v britskom politickom systéme.
- Výkonná moc (exekutíva) je jednou zo základných zložiek štátnej moci. Má právomoc vykonávať zákony, ktoré prijala legislatíva.
- Výkonná moc v Spojenom kráľovstve je v rukách vlády. Vládu vedie premiér, ktorý je volený poslancami Dolnej komory. Premiér má právomoc menovať a odvolávať členov vlády.
- Vláda má právomoc vydávať nariadenia, ktoré vykonávajú zákony. Vláda má tiež právomoc vykonávať zahraničnú politiku, spravovať štátny aparát a zabezpečovať vnútornú bezpečnosť.
- Vláda je zodpovedná pred parlamentom za svoje činy. Parlament môže vládu odvolať, ak vyjadrí nedôveru jej predsedovi.
Výkonná moc v britskom politickom systéme má nasledujúce základné úlohy:
1. Vykonávanie zákonov: Výkonná moc je zodpovedná za vykonávanie zákonov, ktoré prijala legislatíva. To zahŕňa napríklad vydávanie nariadení, ktoré vykonávajú zákony, alebo vykonávanie zahraničnej politiky.
2. Správa štátneho aparátu: Výkonná moc je zodpovedná za správu štátneho aparátu. To zahŕňa napríklad vymenovanie a odvolávanie štátnych zamestnancov alebo zabezpečovanie fungovania štátnych služieb.
3. Zabezpečenie vnútornej bezpečnosti: Výkonná moc je zodpovedná za zabezpečenie vnútornej bezpečnosti. To zahŕňa napríklad ochranu pred kriminalitou alebo ochranu verejného poriadku.
Výkonná moc v britskom politickom systéme má nasledujúce špecifiká:
1. Zodpovednosť pred parlamentom: Výkonná moc je zodpovedná pred parlamentom za svoje činy. Parlament môže vládu odvolať, ak vyjadrí nedôveru jej predsedovi. Toto je základný princíp britského politického systému, ktorý zabezpečuje, že vláda je pod kontrolou ľudu.
2. Dvojkomorový parlament: Výkonná moc je zodpovedná pred oboma komorami parlamentu, Dolnou komorou a Hornou komorou. Dolná komora je volená ľudom a má väčšiu moc ako Horná komora, ktorá je menovaná.
3. Dvoupoľový stranícky systém: V britskom politickom systéme dominujú dve politické strany, Konzervatívna strana a Labouristická strana. To znamená, že vláda je zvyčajne zostavená z členov jednej z týchto dvoch strán.
- Vybrané špecifiká organizácie súdnej moci a jej pozícia v britskom politickom systéme.
Súdna moc je jednou zo základných zložiek štátnej moci. Má právomoc rozhodovať o súlade zákonov s ústavou a o právach a povinnostiach občanov.
Súdna moc v Spojenom kráľovstve je rozdelená do troch stupňov:
- Najvyšší súd: Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom v Spojenom kráľovstve. Rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam nižších súdov.
- Vyššie súdy: Vyššie súdy sú druhý stupeň súdnej moci v Spojenom kráľovstve. Rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam nižších súdov.
- Nižšie súdy: Nižšie súdy sú prvý stupeň súdnej moci v Spojenom kráľovstve. Rozhodujú o sporoch medzi občanmi alebo medzi občanmi a štátom.
Špecifiká organizácie súdnej moci v britskom politickom systéme - Nezávislosť súdnictva: Súdnictvo je v Spojenom kráľovstve nezávislé od vlády. To znamená, že sudcovia nie sú menovaní vládou, ale kráľom alebo kráľovnou na základe odporúčania nezávislej komisie.
- Súdne odvolania: V britskom politickom systéme je možné proti rozhodnutiu súdu odvolať sa na vyšší súd. To umožňuje zabezpečiť, že rozhodnutia súdov sú správne a spravodlivé.
- Rozhodovanie o súlade zákonov s ústavou: Súdnictvo v Spojenom kráľovstve má právomoc rozhodovať o súlade zákonov s ústavou. To znamená, že súdy môžu zrušiť zákony, ktoré sú v rozpore s ústavou.
Súdna moc v britskom politickom systéme má dôležitú úlohu. Súdy rozhodujú o právach a povinnostiach občanov a zabezpečujú, aby štátne orgány konali v súlade s právom.
Súdna moc je v britskom politickom systéme nezávislá od vlády. To znamená, že súdy nie sú pod kontrolou vlády a môžu rozhodovať nezávisle od politických záujmov.
Súdna moc má v britskom politickom systéme právomoc rozhodovať o súlade zákonov s ústavou. To znamená, že súdy môžu zrušiť zákony, ktoré sú v rozpore s ústavou. Toto právomoc súdov je dôležitá pre ochranu práv a slobôd občanov.
- Vybrané špecifiká britského straníckeho systému.
Britský stranícky systém je dvojsystémový, s dvoma dominantnými politickými stranami: Konzervatívnou stranou a Labouristickou stranou. Tieto dve strany sa striedajú pri moci už viac ako 200 rokov.
Základné špecifiká britského straníckeho systému:
Dvojsystém - v britskom parlamente sú zastúpené iba dve strany, ktoré majú väčšinu hlasov. Ostatné strany majú iba obmedzené zastúpenie.
Konzervatívna strana - je pravicová strana, ktorá presadzuje slobodný trh a menšiu vládu.
Labouristická strana - je ľavicová strana, ktorá presadzuje sociálnu spravodlivosť a väčšiu vládnu intervenciu.
Mandátová dôvera - vláda v Británii môže zostať pri moci len vtedy, ak má dôveru Dolnej snemovne. Ak Dolná snemovňa vysloví vláde nedôveru, vláda musí odstúpiť.
Parlamentné voľby - parlamentné voľby v Británii sa konajú každých štyri roky. Vo voľbách sa volí 650 poslancov Dolnej snemovne. Strana, ktorá získa najviac poslaneckých mandátov, tvorí vládu.
Deklarácia nezávislosti
Deklarácia nezávislosti Spojených štátov amerických je historický dokument, v ktorom britské kolónie v Severnej Amerike vyhlásili nezávislosť od Veľkej Británie, jednomyseľne prijatý Druhým kontinentálnym kongresom 4. júla 1776 vo Philadelphii v Pensylvánii.
Deklarácia nezávislosti pozostáva z dvoch častí:
- Odôvodnenie nezávislosti. Táto časť Deklarácie uvádza dôvody, prečo sa kolónie domnievajú, že majú právo na nezávislosť od Veľkej Británie.
- Zoznam ľudských práv. V tejto časti Deklarácie sú uvedené neodňateľné ľudské práva, na ktoré majú podľa autorov Deklarácie nárok všetci ľudia.
V prvej časti Deklarácie sú uvedené nasledujúce dôvody, prečo sa kolónie domnievajú, že majú právo na nezávislosť od Veľkej Británie:
- Všetci ľudia sú stvorení ako rovní a ich Stvoriteľ ich obdaril určitými neodňateľnými právami, medzi ktoré patrí život, sloboda a hľadanie šťastia.
- Vlády sú vytvorené na zabezpečenie týchto práv a musia sa spoliehať na súhlas riadených.
- **Keď sa ktorákoľvek vláda stane deštruktívnou pre tieto účely, ľud má právo ju zmeniť alebo zrušiť a ustanoviť novú vládu založenú na takých princípoch a organizovanú tak, aby zabezpečila bezpečnosť a šťastie svojich občanov.* *
Zoznam ľudských práv
10 dodatkov
Deklarácia nezávislosti je jedným z najdôležitejších dokumentov v histórii USA. Znamenalo to začiatok americkej revolúcie a viedlo k vytvoreniu Spojených štátov amerických. Deklarácia nezávislosti mala veľký vplyv aj na rozvoj demokracie na celom svete.
