MP

Question 1

Štátne územie

Answer 1

1. Pôsobenie medzinárodného práva:
- Štátne územia: Podliehajú suverenite štátu, vrátane fiktívnych území (diplomatické priestory, lode pod vlajkou štátu).
- Medzinárodné priestory: Majú vlastný právny režim:
- Res omnium communis: Slobodné využívanie na mierové účely (kozmický priestor, šíre more, Antarktída).
- Spoločné dedičstvo ľudstva: Využívanie zdrojov pod kontrolou ISA (dno šíreho mora).

2. Funkcie štátnych hraníc:
- Oddelenie štátneho územia od medzinárodných priestorov (trojrozmerné: pobrežné vody; dvojrozmerné: vzdušný a kozmický priestor).
- Oddelenie území susediacich štátov (suchozemské, vodné, vzdušné, podzemné). Hranice možno meniť iba mierovou cestou (Charta OSN).

3. Nadobúdanie štátneho územia:
- Dovolené spôsoby:
- Pôvodné/mimozmluvné: Okupácia (terra nullius), akcessia (prírastok vplyvom prírody/činnosti), vydržanie (pokojný výkon moci).
- Odvodené/zmluvné:
- Cessia: Postúpenie územia na základe zmluvy (predaj, výmena, mierová dohoda).
- Adjudikácia: Rozhodnutie medzinárodného súdu o novom územnom stave.
- Zakázané: Anexia (pripojenie územia po vojenskej porážke).

4. Strata štátneho územia:
- Opustenie územia (derelikcia).
- Prírodné javy (zaplavenie).
- Odtrhnutie (secessia).
- Zánik štátu (územie prechádza na nástupnícke štáty).

5. Špecifiká územia:
- Arktída: Polárne sektory (severný pól, poludníky, hranica oceánu). Globálne otepľovanie otvára nové námorné cesty. Arktická rada podporuje ochranu prostredia a udržateľný rozvoj.
- Štátne územie: Zahŕňa suchozemské, vodné, vzdušné a podzemné priestory. Možno ich rozdeliť na enklávy, poloenklávy, exklávy.

Question 2

Štátne hranice

Answer 2

Štátne hranice
#### 1. Funkcie štátnych hraníc
- Prvá funkcia: Oddelenie štátneho územia od území nepodliehajúcich suverénnej moci (napr. pobrežné vody, vzdušný a kozmický priestor).
- Pobrežné vody: Trojrozmerné hranice (voda, vzdušný priestor, dno).
- Kozmický priestor: Horizontálne hranice (vzdušný vs. kozmický priestor, výška 90–100 km).
- Druhá funkcia: Trojrozmerné oddelenie území medzi štátmi (súš, voda, vzdušný priestor, podzemie).
- Hranice sú chránené medzinárodným právom a možno ich meniť iba pokojnou cestou na základe dohody (čl. 2 ods. 4 Charty OSN).

2. Druhy štátnych hraníc
   - Podľa charakteru:
   - Prirodzené (rieky, pohoria).
   - Umelé (priamky, poludníky, rovnobežky).
   - Podľa stability:
   - Pohyblivé (menia sa podľa toku hraničných riek).
   - Nepohyblivé (stabilné).
3. Proces určenia hraníc:
   - Delimitácia: Určenie priebehu hraníc na mape malej mierky (zmluva o delimitácii).
   - Demarkácia: Presné určenie hraníc v teréne, vyznačenie na mapu veľkej mierky, postavenie hraničných znakov (protokol).
   - Redemarkácia: Obnova hraníc (po záplavách, konfliktoch).
4. Pohraničný režim:
   - Upravený v zmluvách a vnútroštátnych predpisoch.
   - Rieši otázky:
   - Nelegálne prekročenie.
   - Pomoc pri katastrofách.
   - Spolupráca colných orgánov.
   - Malý pohraničný styk (uľahčenie kultúrnych, spoločenských kontaktov).
5. Hranice v integračných zoskupeniach:
   - V integračných celkoch (napr. Schengenský priestor) strácajú štátne hranice medzi členmi význam, nahrádzajú ich vonkajšie hranice (Schengenské hranice EÚ).

Question 3

Rieky ako súčasť štátnych území

Answer 3

Rieky ako súčasť štátnych území
#### 1. Právny režim a druhy riek
- Typy riek:
- Vnútroštátne rieky: Neprekračujú hranice štátu.
- Mnohonárodné rieky: Pretekajú cez územia viacerých štátov (splavné/nesplavné).
- Medzinárodné rieky: Splavné rieky upravené pravidlami medzinárodného práva, ktoré garantujú slobodu plavby pre obchodné lode, no zostávajú pod suverenitou pobrežných štátov.
- Medzinárodné právo: Úprava riečneho práva je zmluvná, každá zmluva sa vzťahuje na konkrétnu rieku.

2. Vývoj medzinárodnoprávnej úpravy slobody plavby
   - Viedenský kongres (1815): Prvé zásady slobody plavby, odstránenie prekážok pre obchodnú dopravu.
   - Parížska mierová zmluva (1856): Dunaj vyhlásený za medzinárodnú rieku; zmedzinárodnenie riek ako Labe, Rýn, Visla, Kongo, Niger.
   - Barcelonský dohovor (1921): Štatút o režime splavných ciest medzinárodného významu.

3. Režim plavby na Dunaji
   - Tri obdobia:
4. Bilaterálne dohody medzi podunajskými štátmi (do 1856).
5. Viacstranné dohody s nepobrežnými štátmi (1856–1945).
6. Dohody s dominanciou pobrežných štátov (od 1948).
   - Belehradský dohovor (1948):
   - Potvrdená sloboda plavby pre obchodné lode všetkých štátov na hlavnom toku Dunaja (od Ulmu po Čierne more).
   - Zákaz vojenských plavidiel nedunajských štátov.
   - Zriadená Dunajská komisia (sídlo: Budapešť), ktorá koordinuje navigáciu, riečny dozor a hydrometeorologické služby.
   - Dodatkový protokol (1998): Modifikácia režimu plavby na splavnom úseku Dunaja (Kelheim–Čierne more).

Zhrnutie:
Rieky sú významnou súčasťou štátnych území a predmetom úpravy vnútroštátneho aj medzinárodného práva. Medzinárodné rieky, ako Dunaj, majú špecifický režim, ktorý garantuje slobodu plavby a zabezpečuje obchodnú prepravu v súlade s medzinárodnými dohodami.

Question 4

Medzinárodné morské právo

Answer 4

1. História a vývoj:
   
   • 15.–16. storočie: Španielsko a Portugalsko si nárokovali rozsiahle časti oceánov. Sloboda plavby sa presadila až v 18.–19. storočí.
   • Prvá Ženevská konferencia (1958): Prijaté dohovory o pobrežných vodách, šírom mori, pevninskej plytčine a rybolove.
   • ## Tretia Ženevská konferencia (1982): Montego Bay Dohovor (Jamajka) – komplexná kodifikácia morského práva (výlučná ekonomická zóna, dno a podzemie mora).
2. Kľúčové pojmy a inštitúty:
   
   • Pobrežné vody: Šírka max. 12 námorných míľ, pobrežné štáty vykonávajú suverénne práva, umožnený pokojný prechod lodí.
   • Výlučná ekonomická zóna (VEZ): Max. 200 námorných míľ, práva na rybolov, prírodné zdroje, vedecký výskum. Ostatné štáty zachovávajú slobodu plavby a kladenia káblov.
   • Šíre more: Prístupné všetkým štátom, 4 slobody (plavba, rybolov, kladenie káblov, vedecký výskum), vyhradené na mierové účely.
   • Pevninská plytčina: Práva na ťažbu zdrojov do 200–350 námorných míľ, podlieha jurisdikcii pobrežných štátov.
   • ## Dno a podzemie šíreho mora (Oblasť): Považované za spoločné dedičstvo ľudstva, využívanie kontroluje Medzinárodná organizácia pre morské dno.
3. Montego Bay Dohovor (1982):
   
   • Založil Medzinárodnú organizáciu pre morské dno a Medzinárodný tribunál pre morské právo.
   • Zakazuje výhrady a výnimky, prednosť pred Dohovorom z roku 1958.
   • ## Zaviedol inštitucionálne rámce pre riešenie sporov.
4. Riešenie sporov:
   
   • Prostriedky: Mierové riešenie prostredníctvom Medzinárodného tribunálu pre morské právo (Hamburg), Medzinárodného súdneho dvora, alebo arbitráže.
   • ## Tribunál tvorí 21 sudcov, ktorí rozhodujú o sporoch týkajúcich sa výkladu alebo uplatňovania dohovoru. Rozhodnutia sú záväzné.
5. Významné slobody:
   
   • Sloboda plavby: Lode plávajú pod vlajkou registrovaného štátu, štát má jurisdikciu nad loďou.
   • Ochrana životného prostredia: Povinnosť štátov minimalizovať znečistenie morí a zachovávať biologické bohatstvo

Question 5

Medzinárodnoprávny režim Antarktídy

Answer 5

Antarktída: Kontinent bez pôvodného obyvateľstva, 98 % pokrytý ľadom. Územné nároky štátov (19. a 20. storočie) sú na základe objaviteľských výprav, efektívnej okupácie a sektorového prístupu.
- Zmluva o Antarktíde (1959):
- Pôsobnosť: Územie južne od 60. rovnobežky vrátane plávajúcich ľadovcov.
- Zmrazenie územných nárokov: Počas platnosti zmluvy sa územné nároky neuznávajú ani nepredlžujú.
- Demilitarizácia: Zákaz vojenských základní, jadrových výbuchov a skladovania rádioaktívneho odpadu. Povolené mierové využívanie vojenského personálu na vedecké účely.
- Hlavné činnosti:
- Vedecký výskum s dôrazom na výmenu informácií, poznatkov a personálu medzi stanicami.
- Kontrola: Pozorovatelia zmluvných strán majú prístup do všetkých zariadení, materiálov, plavidiel a lietadiel.
- Ekologická ochrana:
- Protokol o ochrane životného prostredia (1991): Zákaz ťažby nerastných surovín, platný do roku 2048, definícia Antarktídy ako prírodnej rezervácie na mierové účely.
- Zriadený Výbor na ochranu životného prostredia.
- Správa a konzultácie:
- Poradné strany (štáty so záujmom o vedecký výskum) sa schádzajú raz ročne. Prijímajú odporúčania na ochranu životného prostredia.
- Sídlo sekretariátu: Buenos Aires.
- Ťažba nerastných surovín:
- Dohovor o činnostiach týkajúcich sa nerastných zdrojov (1988) nezískal platnosť. Ťažba bola zakázaná Protokolom (1991).

Kľúčový cieľ: Zachovanie Antarktídy ako územia pre mierové a vedecké účely s dôrazom na ochranu životného prostredia.

Question 6

Vzdušný priestor ako súčasť štátneho územia

Answer 6

Vzdušný priestor ako súčasť štátneho územia
- Štát má plnú a výlučnú suverenitu nad vzdušným priestorom nad svojím územím a pobrežnými vodami.
- Parížsky dohovor (1919):
- Cudzie lietadlá môžu vstúpiť do vzdušného priestoru iba s povolením.
- Štáty môžu určiť podmienky prelety a trasy.
- Civilné lietadlá majú právo na pokojný prelet v čase mieru.
- Každé lietadlo musí mať “štátnu príslušnosť” (dvojitá príslušnosť je vylúčená).

• Chicagský dohovor (1944):
  
  • Potvrdil plnú suverenitu štátov nad vzdušným priestorom.
  • Zakázal použitie sily voči civilným lietadlám.
  • Umožnil štátom požadovať pristátie cudzieho lietadla na určenom letisku pri nepovolenom vstupe.
  • Vytvoril Medzinárodnú organizáciu pre civilné letectvo (ICAO), ktorá rieši technické a právne otázky civilnej leteckej dopravy.

Práva podľa medzinárodných dohôd:
- Dohoda o dvoch slobodách:
- Právo preletu bez pristátia.
- Právo pristátia z technických dôvodov.
- Dohoda o piatich slobodách:
- Prelet cudzieho lietadla bez pristátia.
- Pristátie z technických dôvodov.
- Vysadenie cestujúcich, pošty a nákladu, alebo ich naloženie pre dopravu do/zo štátu lietadla.

Dôležité fakty:
- Nad šírym morom a Antarktídou platí sloboda preletu.
- Po druhej svetovej vojne sa presadila bilaterálna úprava leteckých spojení medzi štátmi.
- ICAO je kľúčovou organizáciou pre riešenie medzinárodných otázok civilnej leteckej dopravy.

Question 7

Právny režim kozmického priestoru

Answer 7

*Medzinárodné právo a kozmický priestor**
- 1957: ZSSR vypustil prvý objekt na obežnú dráhu Zeme. Štáty uznali rozdiel medzi vzdušným a kozmickým priestorom, keď neprotestovali proti preletom objektov nad svojím územím.
- Kozmický priestor: Slobodný pre výskum a využívanie všetkými štátmi na základe rovnosti (Kozmická zmluva, 1967). Zakázané privlastnenie územia (suverenita, okupácia) a militarizácia (napr. jadrové zbrane).
- Využitie: Vedecký výskum, prenos TV signálov, GPS, predpoveď počasia.

Zásady a povinnosti:
- Mierové využívanie: Zákaz zbraní hromadného ničenia na obežnej dráhe a Mesiaci.
- Pomoc kozmonautom: Kozmonauti sú považovaní za „vyslancov ľudstva“ a majú nárok na pomoc pri nehode alebo núdzovom pristátí.
- Zodpovednosť: Štáty nesú objektívnu zodpovednosť za škody spôsobené kozmickými objektmi (Dohovor o zodpovednosti, 1972).

Medzinárodné dohody:
1. Kozmická zmluva (1967): Práva na slobodný výskum, zákaz privlastnenia územia.
2. Dohovor o návrate kozmonautov (1968): Povinnosť pomoci a návratu predmetov.
3. Dohovor o registrácii objektov (1975): Povinnosť registrácie vypustených objektov.
4. Dohoda o Mesiaci (1979): Zákaz militarizácie, zdroje Mesiaca sú „spoločným dedičstvom ľudstva“.

Praktické využitie:
- Na dlhodobé misie slúžia orbitálne stanice, napr. ISS (právny základ: medzinárodná zmluva).
- Kozmická činnosť je regulovaná vnútroštátnym a medzinárodným právom, vrátane medzinárodných organizácií (INTELSAT, ESA).

Tento režim garantuje mierové využívanie vesmíru, ochranu kozmonautov a riešenie škôd spôsobených kozmickými objektmi.

Question 8

POHRANIČNÝ REŽIM

Answer 8

I. Pohraničný režim
- Štáty chránia na hraniciach svoje záujmy (bezpečnostné, ekonomické, ekologické, zdravotné) a prijímajú opatrenia na zabránenie nelegálneho prekračovania hraníc (pašeráci, cudzinci, teroristi).
- Uzatvárajú dohody o pohraničnom režime, ktoré upravujú:
- Údržbu štátnych hraníc, hraničné vody, pozemky a miesta prechodu hraníc.
- Spoluprácu pri katastrofách, požiaroch a protiprávnych prechodoch hraníc.
- Príklad: Zmluva medzi SR a ČR (1992) o spolupráci na spoločných hraniciach, vytvorenie hlavných hraničných zmocnencov a hraničných zamestnancov:
- Hlavní zmocnenci: Riešia komplexnú ochranu hraníc, koordinujú činnosť, odovzdávajú sporné prípady diplomatickou cestou.
- Hraniční zamestnanci: Spolupracujú na miestnej úrovni, prešetrujú prípady porušenia hraníc a organizujú nápravu.
- Osobitné pravidlá: Napr. plavidlá a osoby prekračujúce hranice v mimoriadnych prípadoch (katastrofy, požiare) môžu prejsť bez dokladov, ak súvisí s pomocou.

II. Malý pohraničný styk
- Cieľ: Uľahčiť pohyb osôb medzi pohraničnými pásmami dvoch susedných štátov, podporovať spoločenské, kultúrne a náboženské kontakty.
- Štáty zavádzajú voľnejší režim pre obyvateľov pohraničia namiesto prísnych pravidiel.
- Výsledok: Špeciálne dohody o malom pohraničnom styku, ktoré umožňujú jednoduchšie prekračovanie hraníc a pobyt v pohraničných oblastiach.

Tento režim posilňuje dobré susedské vzťahy a regionálnu spoluprácu medzi demokratickými štátmi.

Question 9

Obyvateľstvo a jeho kategórie

Answer 9

Konšpekt (dôležité na skúšku):

Obyvateľstvo štátu podľa medzinárodného práva
#### Kategórie obyvateľov podľa právneho vzťahu k štátu:
1. Štátni občania – osoby s občianstvom daného štátu, tvoria väčšinu obyvateľstva.
2. Cudzinci – osoby bez občianstva štátu pobytu, no s občianstvom iného štátu.
3. Bipoliti – osoby s občianstvom dvoch alebo viacerých štátov (zriedkavé prípady).
4. Apoliti – osoby bez štátneho občianstva (apatridi).

• Diplomati a zástupcovia medzinárodných organizácií: Nepatria k obyvateľstvu štátu, pretože majú imunitu a nepodliehajú jurisdikcii štátu pobytu.

Štátna moc a medzinárodné právo:
- Štátna moc sa vzťahuje na celé obyvateľstvo a právne postavenie obyvateľov je primárne otázkou vnútroštátneho práva.
- Obmedzenia štátnej moci: Štát je viazaný záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva (všeobecného alebo partikulárneho).

Medzinárodná spolupráca:
- Uzatváranie medzinárodných zmlúv upravujúcich:
- Právne postavenie cudzincov.
- Otázky občianstva.
- Ochranu ľudských práv.
- Pravidlá medzinárodného práva: Postavenie obyvateľstva už nie je výlučne vnútornou vecou štátu, ale je upravené medzinárodným právom v stanovenom rozsahu.

Question 10

Štátne občianstvo

Answer 10

Konšpekt (dôležité na skúšku):

Štátne občianstvo
- Definícia: Trvalý politicko-právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti, najmä právo účasti na politickej moci.
- Právny zväzok: Občan podlieha zákonom štátu, ktoré platia aj v zahraničí a na šírom mori, bez ohľadu na pobyt alebo národnosť.
- Trvalý charakter: Občianstvo spravidla trvá od narodenia až do smrti, čím umožňuje štátu určovať práva a povinnosti podľa medzinárodného práva.

Štátne občianstvo a medzinárodné právo
- Občianstvo je inštitútom vnútroštátneho práva, ale má medzinárodné právne dôsledky, ktoré zabezpečujú jednotlivcovi plnú účasť na výhodách medzinárodného práva.
- Právna úprava: Každý štát si určuje zákony o občianstve (nadobudnutie, zmena, zánik), ale tieto zákony musia byť v súlade s:
- Medzinárodnými obyčajami.
- Všeobecnými zásadami medzinárodného práva o štátnom občianstve.

Jurisdikcia mimo územia štátu
- Štát vykonáva obmedzenú jurisdikciu nad svojimi občanmi, vojenskými jednotkami a loďami aj mimo svojho územia (založené na medzinárodnom práve).

Question 11

Nadobúdanie, zmena, zánik a strata štátneho občianstva

Answer 11

1. Nadobúdanie štátneho občianstva
   Štátne občianstvo sa nadobúda tromi hlavnými spôsobmi:

Narodením (filiáciou):
Princíp ius sanguinis (právo krvi): Dieťa nadobúda občianstvo rodičov, bez ohľadu na miesto narodenia. Tento princíp je bežný vo väčšine krajín (napr. SR).
Princíp ius soli (právo teritória): Dieťa nadobúda občianstvo krajiny, kde sa narodilo, bez ohľadu na občianstvo rodičov (napr. Francúzsko, Španielsko).
Kombinovaný princíp: Kombinácia ius sanguinis a ius soli (napr. USA, Veľká Británia).
Naturalizáciou:
Udelenie občianstva cudzincom na základe splnenia podmienok (napr. trvalý pobyt, znalosť jazyka, lojálnosť voči štátu).
V SR sa vyžaduje osem rokov pobytu, bezúhonnosť a sľub vernosti.
Opcie: Možnosť vybrať si občianstvo medzi dvoma alebo viacerými štátmi, napr. pri zmene hraníc.
2. Zmena a zánik štátneho občianstva
Zmena občianstva:
Svadba s cudzincom alebo osvojenie maloletého štátnym občanom.
Nadobudnutie občianstva na základe zásluh (napr. významný prínos štátu).

Zánik občianstva:
Smrťou občana.
Dobrovoľným prepustením zo štátneho zväzku, ak má osoba iné občianstvo.
Odňatím občianstva, napr. pri dlhodobom pobyte v zahraničí alebo škodlivom správaní voči štátu.

Question 12

Dvojité občianstvo a bezdomovstvo, utečenci

Answer 12

3. Dvojité občianstvo a bezdomovstvo
   Dvojité občianstvo:
   Osoba môže byť občanom dvoch alebo viacerých štátov naraz (napr. narodením podľa princípov ius soli a ius sanguinis).
   Tento stav môže spôsobiť komplikácie (napr. plnenie povinností voči dvom štátom).
   Bezdomovstvo (apolitizmus):
   Stav, keď osoba nemá občianstvo žiadneho štátu. Tento stav je nežiaduci, pretože obmedzuje prístup k právam.

Bezdomovci (Apolitovia, Apatridi, Heimatlos)

1. Definícia a vznik bezdomovectva
- Bezdomovci sú osoby, ktoré:
- Nemajú občianstvo žiadneho štátu.
- Stratili občianstvo a nenadobudli nové.
- Nikdy nemali občianstvo (napr. deti narodené bezdomovcom v krajinách, kde platí princíp ius sanguinis).

• Príčiny vzniku bezdomovectva:
  
  • Nedostatočná vnútroštátna úprava pravidiel nadobúdania a zániku občianstva.
  • Sobáš ženy s cudzincom: Ak žena stratí svoje občianstvo a štát jej manžela neposkytne nové občianstvo.
  • Odňatie občianstva: Na základe správneho alebo súdneho rozhodnutia.
  • Vojnové konflikty a politické zmeny.

2. Právne postavenie bezdomovcov
- Bezdomovci podliehajú jurisdikcii štátu, kde žijú, ale:
- Nemajú politické práva.
- Nemajú nárok na právnu ochranu alebo ochranu iného štátu.
- Štát ich môže:
- Vyhostiť.
- Prikázať miesto pobytu.
- Poskytnúť práva ako cudzincom.
- Udeliť občianstvo na ich žiadosť.

3. Medzinárodná ochrana bezdomovcov
- Dohovor o postavení osôb bez štátneho občianstva (1954):
- Zaväzuje štáty poskytovať bezdomovcom:
- Rovnaké práva ako utečencom.
- Minimálny cudzinecký štandard:
- Právo na život.
- Ochranu pred diskrimináciou.
- Prístup k základným právam (vzdelanie, zamestnanie, majetok).
- Výnimky:
- Právo na združovanie.
- Úplný prístup na pracovný trh.

4. Podobnosti a rozdiely medzi bezdomovcami a utečencami
- Podobné postavenie:
- Obe skupiny nemajú plnú ochranu vlastného štátu.
- Rozdiely:
- Utečenci sú osoby, ktoré opustili svoj štát kvôli mimoriadnym okolnostiam (vojny, prenasledovanie).
- Bezdomovci môžu vzniknúť z právnych nedostatkov (napr. nevyriešené občianstvo).

5. Utečenci a ich právne postavenie
- Dohovor o postavení utečencov (1951):
- Zaväzuje štáty poskytnúť utečencom:
- Rovnaké práva ako vlastným občanom v oblastiach:
- Náboženstvo, vzdelanie, sociálne zabezpečenie.
- Rovnaké práva ako cudzincom:
- Zamestnanie, vlastníctvo, slobodný pohyb.
- Práva môžu byť obmedzené v prípade:
- Porušenia bezpečnosti alebo verejného poriadku.

6. Postavenie utečencov v Slovenskej republike
- Priznanie štatútu utečenca:
- Udeľuje sa cudzincom, ktorí majú odôvodnený strach z prenasledovania z dôvodov:
- Rasa, náboženstvo, národnosť, politické presvedčenie.
- Odmietnutie štatútu utečenca:
- Osobám, ktoré:
- Dobrovoľne znova prijmú občianstvo svojho štátu.
- Získajú nové občianstvo a ochranu iného štátu.
- Spáchajú vojnové alebo závažné trestné činy.
- Práva utečencov v SR:
- Prístup k bezplatným kurzom slovenského jazyka.
- Rovnaké práva ako slovenskí občania, okrem:
- Povinnosti vykonávať vojenskú službu.
- Plného prístupu na pracovný trh.

7. Súčasné výzvy a riešenia
- Bezdomovectvo:
- Pretrvávajúce problémy:
- Nedostatok koordinácie medzi štátmi.
- Slabá implementácia medzinárodných noriem.
- Riešenia:
- Posilnenie medzinárodnej spolupráce.
- Zavedenie harmonizovaných pravidiel.
- Ochrana utečencov:
- Potreba zabezpečiť práva na úrovni zmluvných dohovorov.
- Väčší dôraz na integráciu utečencov v hostiteľských štátoch.

Question 13

Cudzinec

Answer 13

4. Postavenie cudzincov podľa medzinárodného práva
   Pojem cudzinec:
   Osoba, ktorá nemá občianstvo štátu, kde sa nachádza.
   Právne postavenie cudzincov:
   Upravené vnútroštátnym právom, pričom sa rešpektujú zásady medzinárodného práva (napr. Deklarácia OSN o právach cudzincov z roku 1985).
   Cudzinci majú právo na život, ochranu pred diskrimináciou, slobodu pohybu, vlastníctvo majetku a ďalšie základné práva.
5. Medzinárodné normy a spolupráca
   Medzinárodné zmluvy:
   Upravujú otázky občianstva, ochranu práv cudzincov a iné oblasti.
   Unifikácia práva:
   Pokusy o zjednotenie pravidiel pre nadobúdanie a stratu občianstva prebiehajú na úrovni OSN, ale výsledky sú obmedzené.