MV II

Question 1

Vnútorná a vonkajšia suverenita štátu

Answer 1

• Vonkajšia suverenita = štáty sú si z pohľadu práva rovné, NIE
  z pohľadu moci.
• Vnútorná:
   Nositeľa suverenity
   Sebaurčenie národov
   Práva menšín
   Ľudské práva
   Vznik medzištátnych inštitúcií
   Ekonomická integrácia
   Vedecko-technické revolúcie
• Regulácia vonkajšej suverenity:
  Zákonitosti mocenskej rovnováhy
  Štruktúra systému
  Medzinárodné právo a režim
  Neštátni aktéri

Question 2

правда/неправда ( Iba štát )

Answer 2

 Iba štát disponuje suverenitou na určitom území
 Iba štát môže požadovať a presadzovať dodržiavanie zákonov občanmi a inštitúciami
 Iba štát je schopný chrániť záujmy nadnárodných korporácií na medzinárodnom poli
 Iba štát je schopný obsiahnuť vo svojich záujmoch celú škálu záujmov svojich obyvateľov
 Iba štát má kapacity na využívanie rozhodujúcej hrozby alebo nástrojov na presadenie politických cieľov

Question 3

Medzinárodné vzťahy

Answer 3

Medzinárodné vzťahy sú súhrn medzinárodného diania, vrátane zahraničnopolitických aktivít štátov a činnosti medzinárodných a nadnárodných inštitúcií. Tieto vzťahy zahŕňajú politické, ekonomické, sociálne, kultúrne, vedecké a vzdelávacie aspekty. Analýza medzinárodných vzťahov je dôležitá pre porozumenie globálnych udalostí a formovanie medzinárodného poriadku.

• analýza medzinárodných vzťahov = analýza vzťahov medzi štátmi, vzťahov medzi neštátnymi aktérmi a analýza medzinárodného systému ako celku.
  *
  = Medzinárodné vzťahy sú charakterizované multi-aspektovosťou a multi-vrstevnosťou. Tento termín označuje skutočnosť, že medzinárodné vzťahy zahŕňajú rôzne aspekty a sú prepojené na rôznych úrovniach.
• Multi-aspektovosť znamená, že medzinárodné vzťahy sa týkajú viacerých oblastí života, ako sú politika, ekonomika, sociálna sféra, kultúra, veda a vzdelávanie. Politické rozhodnutia štátov, obchodné a ekonomické vzťahy, spolupráca v oblasti sociálneho rozvoja, kultúrna výmena a vedecký výskum sú len niektoré z aspektov, ktoré sú súčasťou medzinárodných vzťahov.
• Multi-vrstevnosť odkazuje na skutočnosť, že medzinárodné vzťahy existujú na rôznych úrovniach a stupňoch. To zahŕňa bilaterálne vzťahy medzi dvoma štátmi, multilaterálne vzťahy medzi viacerými štátmi, regionálne organizácie a inštitúcie, ako aj nadnárodné organizácie. Každá úroveň má svoje vlastné dynamiky a záujmy, a interakcie medzi nimi formujú komplexnú sieť medzinárodných vzťahov.

Question 4

Medzinárodné ekonomické vzťahy

Answer 4

– tiež svetová ekonomika, respektíve
svetové hospodárstvo.
 medzinárodná deľba práce - špecificky rozvinutá formu spoločenskej deľby
práce, pri ktorej sa vytvárajú kooperačné a výmenné (obchodné) vzťahy
 svetové hospodárstvo - súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín v ich
zložitej vzájomnej interdependencii
 rastúceho vplyvu medzinárodných ekonomických vzťahov - zosilňovanie
tendencie k internacionalizácii ekonomiky a k nárastu integračných
procesov
 tri základné typy pohybov
 medzinárodný pohyb tovaru (svetový obchod),
 medzinárodný pohyb kapitálu
 medzinárodný pohyb pracovných síl

Question 5

Subsystémy medzinárodných vzťahov (5)

Answer 5

 Medzinárodné vzťahy politické, označované tiež pojmom medzinárodná politika.
Základom - je koncepcia moci, t. j. úsilie o jej dočasné alebo trvalé získanie, rozšírenie alebo upevnenie
- rovnováha v medzinárodných vzťahoch je dosahovaná živelne
- Štát koná ako inštitúcia, ktorá sa musí spoliehať len na vlastnú silu
- Iba moc a sila štátu sú zárukou jeho existencie
- Štáty používajú nielen mocenské prostriedky, ale tiež rôzny systém zmlúv, zmluvných záruk, spojenectiev …
- najdôležitejšia zahraničnopolitická činnosť jednotlivých štátov - zahraničná politika – jej poňatie, jej vypracovanie a spôsob jej realizácie

 Medzinárodné ekonomické vzťahy – tiež svetová ekonomika, respektíve svetové hospodárstvo.
- medzinárodná deľba práce - špecificky rozvinutá formu spoločenskej deľby
práce, pri ktorej sa vytvárajú kooperačné a výmenné (obchodné) vzťahy
- svetové hospodárstvo - súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín v ich
zložitej vzájomnej interdependencii
- rastúceho vplyvu medzinárodných ekonomických vzťahov - zosilňovanie
tendencie k internacionalizácii ekonomiky a k nárastu integračných
procesov
 tri základné typy pohybov
+ medzinárodný pohyb tovaru (svetový obchod),
+ medzinárodný pohyb kapitálu
+ medzinárodný pohyb pracovných síl

 Medzinárodné kultúrne vzťahy - v užšom zmysle slova hovoríme o kultúre duchovnej, ktorá je spájaná s najrôznejšími druhmi umenia, a kultúra hmotná sa označuje ako civilizácia
- kultúra je vyjadrením celého spoločenského života človeka, je charakterizovaná kolektívnou dimenziou, neprenáša sa biologicky dedením, ale nadobúda sa nevedom v procese socializácie človeka
- úloha štátu - je chrániť svoje kultúrne dedičstvo a tradície a pomáhať rozvíjať súčasnú modernú národnú kultúru

 Medzinárodné právne vzťahy– medzinárodné právo – sú výsledkom činnosti subjektov medzinárodných vzťahov
- Ich špecifikom je regulovanie vzájomných vzťahov - na základe princípov a noriem
- Postupne sa tieto pravidlá stali všeobecne záväzné, teda ako normy medzinárodného práva

 Medzinárodné vojenské vzťahy, ktoré možno chápať ako súhrn vojenskopolitických, vojensko-hospodárskych a vojensko-technických vzťahov
- základom zahranično-politickej stratégie každého štátu
- vojenská sila umožňuje upevniť alebo aspoň stimulovať pre daný štát výhodné politické strategické zmeny
- ak štát nebude zvyšovať svoju silu, zároveň poklesne jeho moc v porovnaní s rastúcou silou iných štátov
- Bez vojensko-politických vzťahov nemožno pochopiť ani vysvetliť akúkoľvek základnú otázku vývoja medzinárodných vzťahov.

Question 6

Zahraničná politika

Answer 6

• musí rešpektovať objektívny charakter prostredia
• Štát si formuje svoju zahraničnú politiku na základe:
  histórie,
  geografie,
  ekonomiky,
   ideológie.
  Zahraničná politika je súbor politických rozhodnutí, stratégií a opatrení, ktoré prijíma štát s cieľom uplatňovať a ochraňovať svoje záujmy vo vzťahoch s inými štátmi a aktérmi na medzinárodnej scéne. Definuje sa ako politický rámec, ktorý určuje, akým spôsobom štát komunikuje, spolupracuje a súperia s inými subjektmi mimo svojho územia.
• Ciele ZP: základné ciele zahraničnej politiky - úsilie o bezpečnosť, o suverenitu, rast potenciálu krajiny, zabezpečenie bohatstva a upevňovanie postavenia a prestíže štátu
  Prostriedky: počnúc mierovými ako je diplomacia, spolupráca, aliancie, hospodársky nátlak až po tie najtvrdšie, ktorým je vojna – zakázaná v medz. práve
• Metódy realizácie zahraničnej politiky
  Stratégií, koncepcií veľa - systém, ale obmedzuje možnosti
   Metóda intervencie
• Smeruje k eliminácie konkurenčných záujmov, štátov, režimov. Ide o priame
  zasahovanie do vnútorných záležitostí štátov.
• Intervenciou rozumieme aj zásahy do občianskej vojny.
   Metóda rozdeľuj a panuj
• rozdeliť moc nepriateľa alebo zabrániť spojeniu potencionálnych protivníkov
   Metóda vzájomnej kompenzácie
• Kedy sa dva štáty dohodnú, že si rozdelia tretí štát.
   Metóda zbrojenia
• Štát zväčšuje svoj silový potenciál, aby prezbrojil svojho protivníka, alebo aby ho
  odradil k útoku
   Metóda aliancie
• Štát zaisťuje svoju bezpečnosť dohodami s inými štátmi

Question 7

Národný záujem

Answer 7

Národný záujem je súbor cieľov, hodnôt a priorít, ktoré sú dôležité pre blaho a prosperitu štátu. Zahŕňa politické, ekonomické, bezpečnostné, sociálne a kultúrne faktory. Ide o zabezpečenie ochrany a prospechu pre obyvateľov štátu.
 štátny záujem – označovaný pojmom – národný záujem

Delenie záujmov:
* „záujem“ z pohľadu vnútornej politiky
rôznorodé
prechodné
dielčie, čiastkové
* Z pohľadu zahraničnej politiky sú:
podobné,
trvalé,
absolútne
* z hľadiska významu:
- primarna (pol-ekonom nezavislost, bezpecnost, integrita)
- sekundarna (kultura, ekologia, hospodarstvo)
* z hľadiska času:
 trvalý – konštantný
 premenlivý
* z hľadiska existencie špecifickosti
 špecifický
 všeobecný
* Z pohľadu medzinárodného prostredia delíme „národné záujmy“
 Identické
 Komplementárne
 Konfliktné
- Štát pri formovaní národného záujmu musí korigovať, konzultovať
svoje postoje s inými štátmi, s ostatnými aktérmi systému
- „národný záujem“ súvisí s kategóriou „národnej bezpečnosti“

Question 8

Doctrine (+)

Answer 8

• Monroe Doctrine (1823)
• Amerika Američanom- Európa Európanom
• Vytýčenie sféry vplyvu na západnej pologuli
• Kontext: kolaps španielskej koloniálnej ríše
• Good Neighbour Policy (Franklin D. Roosevelt / Opak Roosevelt Corrolary / Odmieta iontervencionizmus)
• Truman Doctrine (1947)
• Začiatok Studenej vojny
• Zadržovanie komunizmu
  (Podpora krajín, ktoré sa cítili ohrozené komunizmom)
• Kontext: Churchillov prejav vo Fultone: Železná opona
• Strategický pluralizmus
• Eisenhower Doctrine (1953)
• Stratégia hromadnej odvety
• Podpora krajín Blízkeho Východu ohrozených komunizmom
• (prevzatie zodpovednosti od Britov a Francúzov)
• Intervencia v Libanone
• Suezská kríza
• Domino Theory (China/Korea/Vietnam/Laos/Cambodia/Thailand/Malaysia/Indonesia/Burma/India)
• Kennedy Doctrine
• Zastavenie šírenia komunizmu na západnej pologuli
• „Bay of Pigs“
• Johnson doctrine (1964)
• Stratégia pružnej reakcie
• Domáca revolúcia v Latinskej Amerike nie je vnútornou záležitosťou krajiny, ak ide o založenie komunistickej diktatúry
• Nixon Doctrine (1969)
• Známa aj ako doktrína z Guamu
• Budeme podporovať spojencov, ale USA nemôže bojovať vo všetkých bojiskách
• Realistické zadržovanie
  == vietnamizácia vojny
• Carter Doctrine (1980)
  Наша позиция абсолютно ясна: попытка какой-либо внешней силы установить контроль над районом Персидского залива будет расцениваться как посягательство на жизненно важные интересы Соединенных Штатов Америки, и такое нападение будет отражено любыми необходимыми средствами, включая военные силы.
• Reagan doctrine (1985)
  «Мы не должны нарушать веру в тех, кто рискует своей жизнью — на всех континентах от Афганистана до Никарагуа — чтобы бросить вызов агрессии, поддерживаемой Советским Союзом, и обеспечить права, которые принадлежат нам с рождения».
  ==podpora protikomunistických milícii a síl

Question 9

AMERICKÁ Zahraničná politika

Answer 9

• Ronald Reagan (1981-1989)
• Vrcholná fáza studenej vojny.
• Cieľ „uzbrojiť“ ZSSR
• GEORGE H. W. BUSH (1989-1993)
• Nadšenie z konca Studenej vojny.
• Nálady vystihol F. Fukuyama : Koniec dejín a posledný človek
• BILL CLINTON (1993-2001)
• Ukazuje sa že, koniec Studenej vojny neznamená svetový mier
• USA sa ocitlo v role hegemóna, snaha byť „svetovým policajtom“
• Vojna v Juhoslávii, genocída v Rwande.
• GEORGE W. BUSH (2001-2009)
• Posun k unilateralizmu. „Koalícia ochotných“
• „War on Terror“ – Irak 2003, Afganistan
• BARRACK OBAMA (2009-2017)
• Zmena postoju vo vzťahu k moslimom (už nie sú potenciálnymi teroristami)
• Snaha o multilateralizmus
• Snaha o stiahnutie amerických vojsk z bojisiek Blízkeho východu = mocenské vákuum, anarchia (Irak)
• „Jemenský plán“ = niečo podobné ako „Vietnamizácia“ vojny: domáce sily a milície majú bojovať, a nie americkí mariňáci
• DoNALD TRUMP (2017-2021)
• America First
• Rozhodná akcia proti ISIS
• Nezatiahol USA do ďalšieho konfliktu

Question 10

Doktrína

Answer 10

• Doktrína je oficiálna koncepcia konkrétnej vládnej moci v medzinárodných vzťahoch. Slúži ako základ na stanovenie súboru jednotlivých dielčích koncepcií a stratégií realizácie.
• Doktrína a stratégia vznikajú prepojením troch činností.
   1. Analýza situácie
   2. Výber všeobecných cieľov
   3. Rozhodnutie

Question 11

Štyri základné smerovania zahraničnej politiky štátu

Answer 11

 Politika sebazachovania
 Politiky sebarozšírenia
 Politika sebaodriekania
 Politika prestíže

• voľba medzi niektorým z uvedených smerovaní zahraničnej politiky,
  ale aj hľadanie cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie, aby štát
  nevyčerpal svoj celý mocenský potenciál.

Question 12

Absolútna moc

Answer 12

Ide o potenciál štátu, ktorý
pramení z jeho vlastných materiálnych a duchovných prostriedkov.

Question 13

preco kvalita je duchovnym faktorom moci

Answer 13

je schopny vyuzit materialny potencial k realizacii cielov, dokaze najst podporu pre svoje konanie v zahranicnej politike

Question 14

• Duchovné faktory absolútnej
  moci:
• Materiálne prostriedky sú:

Answer 14

 kvalita vlády
 Kvalita diplomacie
 Kvalita vojenských kádrov
 Obyvateľstvo
*
 geografická poloha
 prírodné zdroje
 priemyselná kapacita
 vojensko-technický potenciál
 počet obyvateľov

Question 15

Relatívna moc

Answer 15

• absolútna moc štátu v konkurencii
  absolútnej moci iných štátov.

 Štátnik vníma mocenský potenciál iného štátu cez svoju predstavu
o potenciáli tohto štátu

Question 16

Kto zaviedol strategiu gromadnej odvety
Stratégia masovej odvety

Answer 16

Eisen Hower

Question 17

Vojensko-politická stratégia

Answer 17

• Vojensko-politická stratégia kombinuje vojenské a politické aspekty pre dosiahnutie cieľov v medzinárodných vzťahoch.
• Vojensko-politická koncepcia sa formuje v troch základných rovinách:
   analýza situácie,
   výber cieľov a metód, zber informácií,
   prijatie rozhodnutia.
• Rozlišujeme dva základné typy vojensko-politickej stratégie:
   stratégia masovej odvety
   stratégia pružnej reakcie
• Stratégia masovej odvety
   Jej podstatou je použitie strategického úderu proti mocenskému centru protivníka a to v akomkoľvek prípade a na akýkoľvek konflikt v systéme.
   Napr: v politike amerického prezidenta Eisenhowera tj. udržiavanie mohutnej vojenskej sily všade tak, kde hrozí útok + môže sa útočiť nielen na miesto konfliktu ale aj na zdroj konfliktu (ZSSR)
   v praxi neosvedčila + teória domina
   Brežnevova doktrína, tj. „keď je ohrozený socializmus, keď je v ohrození celé socialistické spoločenstvo, potom sa to stáva nielen problémom národa príslušnej krajiny, ale spoločným problémom a záležitosťou všetkých socialistických krajín.“
   Jadrová svetová vojna - išlo o recept na sebevraždu
• Stratégia pružnej reakcie
   je postavená na primeranej odpovedi na hrozbu
   Napr: J.F. Kennedy - diplomacia a obrana majú byť dva spolupracujúce elementy. Doktrína:
• Najvyšším cieľom je zabrániť vojne
• Obrana a strategické zbrane majú byť na takej úrovni, aby odradili nepriateľa k jadrovému útoku.
• Ozbrojené sily majú byť tak mohutné, aby odradili protivníkov, všade tam kde nie je vhodné použiť jadrové zbrane.
• Všetky zbrane majú podliehať civilnej inštitúcii
   Nebola spojená s odmietaním strategických zbraní, ale s ich dobudovaním v škále tzv. triády
   stratégia pružnej reakcie je v rôznych modifikáciách platná dodnes - je spojená s nárastom výdavkov na zbrojenie

Question 18

OSN - Preventívna diplomacia

Answer 18

 mierovou formou zabrániť vzniku alebo rozšíreniu konfliktu
 praktická alternatíva k vojenskej sile pri snahe riešiť konflikty
 Pojem „preventívna diplomacia“ bol pritom po prvý krát zmienený generálnym tajomníkom OSN Dagom Hammarskjoldom v roku 1960
 Pojem sa pritom vzťahoval k podniknutiu takých krokov OSN, ktoré by sa vzťahovali k regionálnym a lokálnym konfliktom a týmto konfliktom menšieho rozsahu zabránili prerásť v zničujúci konflikt veľmocí.
 V akademickom výskume potom popularizácia princípu nenásilia zatlačovala do pozadia vojenskej stratégie
 Preventívna diplomacia ako pojem v období studenej vojny nebola popularizovaná - z obáv, že by mohlo dôjsť k vmiešavaniu tretích strán do vzťahov medzi obomi superveľmocami.

Question 19

MÄKKEJ MOCI
FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY

Answer 19

 J. Nye definoval v 90- tych rokoch ako zdroje mäkkej moci „kultúru, ideológie a medzinárodné inštitúcie“
 V 2004 - politicko-ideologické hodnoty, zahraničná politika a kultúra
 „úspech krajiny závisí od hĺbky pochopenia úlohy mäkkej moci.“ (Nye, 2004)
 Signifikantným zdrojom mäkkej moci sú demokratické politické inštitúcie.
– základné kategórie:
 1. kultúra,
 2. história
 3. politická moc
—- kultúra - zahŕňa celú oblasť či sieť významov, prostredníctvom ktorých ľudia istej spoločnosti rozumejú sebe aj svetu, v ktorom žijú. Patrí sem určite jazyk a vzdelanosť, skúsenosti a techniky, náboženstvo, umenie aj veda, je neoddeliteľnou súčasťou, vlastnosťou, atribútom spoločnosti.
* Univerzalistické hodnoty
 1. aspekt univerzalizmu - ochrana ľudských práv, demokracie, právneho štátu
 2. aspekt je v jeho geografickej (všade)prítomnosti
 3. aspekt je vo frankofónii, ktorú logicky sprevádza rozširovanie francúzskej kultúry vo svete

Question 20

Diplomacia

Answer 20

Diplomacia je umenie a prax vyjednávania a udržiavania vzťahov medzi štátmi a inými aktérmi v medzinárodných vzťahoch. Je to spôsob, ako riešiť konflikty, dosahovať dohody a presadzovať záujmy prostredníctvom diplomatických kanálov a diplomatických nástrojov.

•  1. Diplomacia ako dejiny: v 3 subrovinách:
• dejiny medzinárodných vzťahov a stykov
• dejiny metód, foriem, nástrojov a podôb diplomatickej praxe
• dejiny diplomatickej teórie
   2. D. ako prax:
• administratívny a úradnícky chod diplomatických inštitúcií
   3. D. ako teória :
• popisuje , skúma
• Diplomatické orgány
  I. Vnútroštátne diplomatické orgány
   ministerstvo zahraničných vecí (zastáva špecifické miesto)
   predseda vlády (vláda),
   hlava štátu
   iné rezortné ministerstvá
   parlament (príležitostne)

II. Zahraničné diplomatické orgány
 stále zahraničné diplomatické orgány – vykonávajú svoju činnosť permanentne
diplomatické misie – kľúčové pre realizáciu bilaterálnej diplomacie
stále misie (pri medz. organizáciách)
stále misie pozorovateľa - najmä v multilaterálnej diplomacii
konzulárne úrady
 dočasné – vykonávajú svoju činnosť dočasne
delegácie
osobitné misie

• Vnútroštátne orgány
  pre medzinárodný styk
• PREZIDENT:
   Zastupuje štát vo všetkých oblastiach zahr. vzťahov
   Jeho rokovania sú záväzné.
   Právomoci vymedzuje ústava - Ústava SR
   Dojednáva medziprezidentské medzištátne zmluvy – ratifikované NR SR
• VLÁDA:
   Právomoci vymedzuje ústava a zákony
   Rokuje predseda vlády a minister zahr. vecí
   Nepotrebujú zvláštne plné moci
• MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECÍ - DNES:
   Ústredný orgán štátnej správy pre oblasť ZP
  Organizačná štruktúra:
   Minister zahraničných vecí
   Štátny tajomník
   Funkčné (diplomatické) útvary - 1. typ
   Teritoriálne útvary – II. typ
   Diplomatický protokol
   Tlačový útvar
   Servisné útvary

Question 21

DIPLOMATICKÁ MISIA

Answer 21

• Diplomatická misia je oficiálna zahraničná reprezentácia jedného štátu v inom štáte alebo medzinárodnej organizácii. Je to skupina diplomátov, ktorých úlohou je vykonávať diplomatické funkcie a zastupovať záujmy svojho domovského štátu v hostiteľskej krajine alebo organizácii.

Z pohľadu sídla (obvykle hlavné mesto):
- Rezidentné
- Nerezidentné
* Sídlo: obvykle hlavné mesto
* Z hľadiska úrovne dipl. zastúpenia:
* DM vyššej triedy: veľvyslanectvá, apoštolské nunciatúry, vysoké komisie
* DM nižšej triedy: vyslanectvá,
apoštol. internunciatúry
 Personálna štruktúra
- Členovia diplomatického personálu
- Členovia administratívneho a technického personálu
- Členovia služobného personálu

• Členovia diplomatického personálu – všetci, ktorí majú
  diplomatickú hodnosť :
   Veľvyslanec
   Radca- minister
   Radca
   Prvý tajomník
   Druhý tajomník
   Tretí tajomník
   Atašé
   Z pohľadu medzinárodného práva, fungovanie diplomatických misií
  rieši Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (VDDS -1961)
• Základné funkcie DM:
   Získavať a analyzovať informácie o situácii, vývoji a
  podmienkach v prijímajúcom štáte.
   Prezentovať a obhajovať vysielajúci štát a jeho politiky a
  záujmy vo vzťahu k prijímaciemu štátu.
   Ochraňovať a podporovať subjekty vysielajúceho štátu v
  prijímajúcom štáte.
   Poskytovať organizačnú a logistickú podporu oficiálnym
  zástupcom vysielajúceho štátu.

Question 22

STÁLA MISIA pri medzinárodnej organizácii

Answer 22

• Stála misia je diplomatická misia, ktorá je trvalo umiestnená v zahraničí. Zatiaľ čo diplomatická misia môže byť dočasná a fungovať len počas určitého obdobia alebo na základe potreby, stála misia má trvalý charakter a slúži na udržiavanie kontinuálnej diplomatickej prítomnosti.

 Sídlo spravidla v meste kde sídli MO
 Dohovor o zastúpení štátov v ich stykoch smedzinárodnými organizáciami univerzálneho charakteru, 1975, OSN

• Stále misie SR
  Štát Názov zastupiteľského úradu
  Belgicko Stále zastúpenie SR pri EÚ Brusel
  Belgicko Stála delegácia NATO Brusel
  Francúzsko Stála misia Slovenskej republiky pri Rade Európy v
  Štrasburgu
  Francúzsko Stála misia SR pri OECD Paríž
  Francúzsko Stála delegácia SR pri UNESCO Paríž
  Rakúsko Stála misia SR pri OSN, OBSE a iných
  medzinárodných organizáciách vo Viedni
  Spojené štáty Stála misia SR pri OSN New York
  Švajčiarsko Stála misia SR pri OSN Ženeva
•  Organizačná štruktúra:
   Stály predstaviteľ
   Zástupca stáleho predstaviteľa
   Oddelenia – protokolárne, admin.-technické, servisné, logistické…
   Personálna štruktúra
   Členovia diplomatického personálu SM
   Členovia administratívneho a technického personálu SM
   Členovia služobného personálu SM
  Funkcie stálej misie
   Zabezpečovať zastúpenie vysiel. štátu pri MO
   Udržiavať potrebný kontakt medzi vysiel. štátom a MO
   Jednať s danou MO, sledovať činnosť MO a informovať vysielajúci štát
   Podporovať MO v duchu cieľov a zásad MO
• STÁLA MISIA POZOROVATEĽA
   Stály diplomatický orgán pri medzinárodných
  organizáciách, kde vysielajúci štát nie je riadnym
  členom
   Organizačná štruktúra – na čele diplomat tzv. stály
  pozorovateľ
   Personálna štruktúra – podobná ako SM
   Funkcie – podobné ako SM, ale obmedzenia

Question 23

KONZULÁRNY ÚRAD

Answer 23

 Stály orgán poverený plniť konzulárne úlohy
 Pôsobí v rámci konzulárneho obvodu
 Sídlo v ktoromkoľvek meste prijím. štátu, napr. strediská obchodu / cestovn. ruchu
 V jednom štáte aj viacero KU
 Delenie podľa úrovne konzulárneho zastúpenia (podľa triedy vedúceho KU):
- Generálne konzuláty – vedie: generálny konzul
- Konzuláty – vedie: konzul
- Vicekonzuláty – vedie: vicekonzul
- Konzulárne zastupiteľstvá – konzulárny zástupca

• Honorárne konzulárne úrady - obmedzený rozsah konzulárnych
  aktivít, lebo úradníci nie sú zamestnanci MZV a vykonávajú inú
  činnosť v hlavnom zamestnaní – nie kariérni konzulárni úradníci
• Funkcie KU:
   Poskytovania notárskych a matričných služieb
   Vydávanie cestovných a identifikačných dokladov
   Právne poradenstvo a asistencia občanom
   Iné nekonzulárne činnosti v oblasti diplomacie
  voči občanom prijímajúceho štátu:
   Vydávanie a administrácia víz

Question 24

OSOBITNÁ MISIA = Zvláštna misia

Answer 24

 Dočasný dipl. orgán, poverený plnením špecifickej úlohy vo vzťahu k určenému cudziemu štátu
 napr.: - prerokovať sporné body dohody, reprezentovať na spoločensko-politickej udalosti (inaugurácia, štátny pohreb…)
 Dohovor o osobitných misiách – New York (1969, 1985)

Question 25

Delegácia

Answer 25

Delegácia je skupina ľudí, ktorá je poverená zastupovať určitú organizáciu, štát alebo iný subjekt na konkrétnom podujatí, stretnutí alebo rokovaniach. Delegácia môže mať rôzne úrovne a zloženie v závislosti od povahy podujatia a cieľov, ktoré má dosiahnuť.

•  Úloha: zastupovať záujmy na rokovaniach
   Často využívaná forma dipl. zastúpenia
   Postavenie a úlohy – ako pri Osobitnej misii
   Právna norma: Viedenský dohovor o zastúpení štátov v ich
  stykoch s MO univerzálnej povahy

Question 26

Diplomatická / Konzulárna / Zahraničná služba

Answer 26

 Diplomatická služba: súbor všetkých profesionálnych diplomatov štátu, pôsobiaci na MZV a dipl. orgánoch v zahraničí
 Konzulárna služba: súbor všetkých konzulárnych úradníkov štátu pôsobiacich na MZV a na konzulárnych úradoch v zahraničí
 Zahraničná služba: súbor všetkých diplomatov a konzulárnych úradníkov štátu pôsobiacich na MZV a v zahraničí

Question 27

uvedte priklady hospodarskeho natlaku

Answer 27

 nástroj zahraničnej politiky, ktorý slúži na vyjadrenie nevôle štátu s konaním
iných aktérov

• ekonomicke sankcie
• blokada
• bojkot
• embargo
• Úspešnosť ekonomických sankcií
• Je potrebné, aby:
   Existovala asymetria v ekonomickej zraniteľnosti
   Univerzálnosť sankcií (zabrániť náhradným dodávateľom realizovať obchod)
   Cieľový štát nesmie byť schopný nahradiť chýbajúcu komoditu z domácich zdrojov.
   Obyvateľstvo nevnímalo sankcie voči sebe, ale voči vláde.
   Vláda nebola totalitná.

Question 28

diplomatické organy

Answer 28

stale / dočasne

Question 29

Aliancie

Answer 29

 Aliancia je formálne, zmluvou, dohodnuté chovanie sa, koordinácia
správania sa štátov
 Vznikajú –
 štáty nie sú schopné vlastnými prostriedkami dosiahnuť svoje ciele
v medzinárodnom systéme
 ak existuje zhoda v základných záujmoch medzi aktérmi
 NEFUNGUJÚ na princípe kolektívnej bezpečnosti
 Nie sú ani paktom o neútočení
 Pri realizácii zahraničnej politiky sa máme a priori SPOLIEHAŤ NA
SVOJPOMOC

Question 30

Propaganda

Answer 30

Propaganda je šírenie informácií, ideí alebo názorov s cieľom ovplyvniť verejnú mienku, formovať postoje a správanie jednotlivcov alebo skupín ľudí. Je to aktívny proces, ktorý sa často využíva v politike, vojne, reklame a iných oblastiach s cieľom dosiahnuť určité ciele.

• Podľa stupňa pravdivosti šírených informácií rozlišujeme:
   Bielu propagandu
   Šedú propagandu
   Čiernu propagandu

Question 31

Podľa povahy cieľových subjektov delíme diplomaciu

Answer 31

 medzivládna diplomacia
 verejná diplomacia

Question 32

Verejná diplomacia

Answer 32

Verejná diplomacia predstavuje „proces komunikácie vlády so
zahraničnou verejnosťou, ktorého snahou je dosiahnuť porozumenie
pre vlastné národné idey a ideály, inštitúcie a kultúru, ako aj
národné záujmy a aktuálnu politiku.“

Question 33

Špionáž

Answer 33

Špionáž je činnosť získavania tajných informácií o iných subjektoch s cieľom dosiahnuť strategické, politické, vojenské alebo ekonomické výhody.

• Práca špionážnych služieb smeruje k trom aktivitám:
   Zber a vyhodnocovanie informácií
   Realizácia tajných operácií
   Kontrašpionáž

Question 34

Spravodajské služby

Answer 34

 USA – CIA
 Rusko – SVR RF
 Veľká Británia – SIS
 Nemecko – BND
 Francúzsko – DGSE
 Čína – MSS
 Izrael – Mosad
 EU – ICE

• Spravodajské služby získavajú, spracovávajú a poskytujú informácie pre podporu rozhodovania a ochranu národných záujmov.

Question 35

kognitívna disonancia

Answer 35

Kognitívna disonancia je psychologický fenomén, ktorý popisuje nepohodlie alebo nezhodu medzi súčasnými presvedčeniami, hodnotami, alebo postojmi osoby. Vzniká vtedy, keď človek vníma rozpor medzi svojimi existujúcimi názormi alebo správaním a novými informáciami, ktoré sú v rozpore s jeho presvedčeniami.

Question 36

Politická socializácia

Answer 36

Politická socializácia je proces, prostredníctvom ktorého jednotlivci získavajú politické vedomosti, postavy a hodnoty a učia sa, ako sa zapájať do politického systému a podieľať sa na politickom rozhodovaní. Je to proces, cez ktorý jednotlivci osvojujú si kultúru a normy politického prostredia, formujú si politické identity a vyvíjajú politické preferencie.

Question 37

premiér / президент

Answer 37

Польша: Матеуш Моравецкий
Украина: Денис Шмыгаль
Словакия: Эдуард Хегер (Людовит Одор)
России: Михаил Мишустин
Австрии: Карл Нехаммер (Себастьян Курц)
Германии: Олаф Шольц
Бельгии: Александр де Кро
Венгрии: Виктор Орбан
Франции: Элизабет Борн
Чехии: Петр Фиала
Великобритании: Риши Сунак
Словения: Роберт Голоб
вице-президент США: Камала Харрис
Швеция: Ульф Кристерссон
Италия: Джорджа Мелони
Испания: Педро Санчес
Сербия: Ана Брнабич
Молдавия: Дорин Речан
Румыния: Николае Чукэ
вице-президент Турция: Джевдет Йылмаз
Грузия: Ираклий Тариелович Гарибашвили
Норвегия: Йонас Гар Стёре
Финляндия: Санна Марин

https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%A1%D0%BF%D0%B8%D1%81%D0%BE%D0%BA_%D0%B3%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D0%B3%D0%BE%D1%81%D1%83%D0%B4%D0%B0%D1%80%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B22023%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D1%83

Question 38

Morálka

Answer 38

Morálka je súbor pravidiel, hodnôt a normatívnych presvedčení, ktoré ovplyvňujú správanie jednotlivcov a spoločnosti. Zaoberá sa otázkami dobra a zla, správnosti a nesprávnosti, a stanovuje normy pre správanie a rozhodovanie.

Question 39

какая страна с Балканского полуострова первая вошла в Европейский союз?

Answer 39

Греция - 1 января 1981 года

Question 40

доктрины

Answer 40

Monroeova doktrína je politická doktrína USA odhlasovaná v roku 1823. Podstatou doktríny je, že Spojené štáty nebudú zasahovať do záležitostí európskych štátov a ich kolónií na západnej pologuli a nedovolia nové kolonizácie na tomto území¹²³.

Brežnevova doktrína je politická doktrína ZSSR sformulovaná v roku 1968. Spočíval v tom, že ZSSR má právo na vojenskú intervenciu do záležitostí socialistických krajín, ak sú ohrozené zo strany kapitalistických štátov²⁴. Táto doktrína bola vyvinutá po invázii ZSSR a ďalších socialistických krajín do Československa v roku 1968¹.

Politikou veľkej palice je široká interpretácia Monroeovej doktríny Theodora Roosevelta vo vzťahu ku krajinám Latinskej Ameriky. Bola vyhlásená v rokoch 1904-1905¹. Politika dobrého suseda je zahraničnou politikou administratívy USA voči Latinskej Amerike za prezidenta Franklina Roosevelta².

Trumánova doktrína: Táto doktrína, vyhlásená americkým prezidentom Harrym S. Trumánom v roku 1947, sa zameriavala na podporu krajín v boji proti expanzii komunizmu. Poskytovala finančnú a vojenskú pomoc krajinám, ktoré čelili hrozbe komunistického ohrozenia.

Doctrina Busha (Bushova doktrína): Táto doktrína, spojená s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom, zahŕňala politiku prevencie a predbežného útoku proti terorizmu a štátom, ktoré boli považované za hrozbu pre bezpečnosť Spojených štátov.

Eisenhowerova doktrína je zahraničnopolitický program (doktrína), ktorý oznámil americký prezident D. Eisenhower v posolstve Kongresu USA 5. januára 1957. Uviedla, že každý štát, do ktorého suverenity zasiahol „medzinárodný komunizmus“, môže požiadať Spojené štáty o vojenskú pomoc¹.

Question 41

Európska únia / ООН /

Answer 41

• ЕС *
  1 ноября 1993 г., Маастрихт, Нидерланды (1 ноября 1993 г., Маастрихт, Нидерланды)

Zvládanie
— Európska rada – Charles Michel
— Komisia – Ursula von der Leyen
— Parlament - Robert Metsol
— Rada ministrov – Švédsko

• ООН *
  Первоначальными членами — учредителями ООН было 51 государство, в настоящее время в ее состав входят 193 государства.

Generálny tajomník - António Guterres
Hlavné orgány:
- Valného zhromaždenia
- Bezpečnostná rada
- Hospodárska a sociálna rada
- Správna rada
- Medzinárodný súd
- Sekretariát

• Дата основания: 24 октября 1945 г., Сан-Франциско, Калифорния, США
  Штаб-квартира: Нью-Йорк, Нью-Йорк, США
  Основатели: Соединенные Штаты Америки, Индия, ЕЩЁ
• smery v práci OSN

Question 42

Kultúra

Answer 42

Kultúra v politike zahŕňa vzťah medzi politickým systémom a kultúrnymi hodnotami, normami a prejavmi v danej spoločnosti. Politická kultúra sa týka spôsobu, akým sa politika vníma, formuje a prejavuje v rámci danej kultúry a jej hodnôt.

Kultúra môže ovplyvniť politiku rôznymi spôsobmi:

1. Hodnoty a presvedčenia: Kultúra vytvára hodnoty a presvedčenia, ktoré formujú politické preferencie a priority. Napríklad, v niektorých kultúrach sa kladie dôraz na individualizmus a slobodu jednotlivca, zatiaľ čo v iných kultúrach sa kladie väčší dôraz na kolektivizmus a spoločenskú súdržnosť. Tieto hodnoty a presvedčenia ovplyvňujú politické postoje a rozhodovanie jednotlivcov.
2. Politické inštitúcie: Kultúra môže mať vplyv na vývoj a fungovanie politických inštitúcií. Napríklad, v kultúrach s dlhou demokratickou tradíciou a dôverou v inštitúcie môže existovať silnejšia podpora demokratického systému a rešpektovanie zákonnosti.
3. Politický diskurz a symbolika: Kultúra ovplyvňuje spôsob, akým sa politické posolstvá komunikujú a interpretujú. Symbolika, jazyk a kultúrne odkazy sa často používajú v politickom diskurze na mobilizáciu a identifikáciu s určitými politickými ideálmi a stranami.
4. Účasť a angažovanosť: Kultúra môže mať vplyv na úroveň politickej účasti a angažovanosti občanov. Kultúrne faktory, ako je dôvera v politický systém, spôsob komunikácie a participácia, môžu ovplyvňovať, či sa jednotlivci aktívne zapájajú do politického procesu alebo zostávajú pasívni.

Question 43

vymenujte determinanty formovanie zahraničnej politiky štátu

Answer 43

Determinanty formovania zahraničnej politiky štátu sú rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie štátu v oblasti zahraničnej politiky. Medzi tieto faktory patria napríklad:
- geografická poloha štátu,
- hospodárska sila štátu,
- kultúrne a historické väzby,
- bezpečnostné hrozby,
- medzinárodné organizácie a spolupráca,
- politické a diplomatické vzťahy s inými krajinami.

Question 44

uveďte príklad na stratégiu pružnej reakcie v americkej zahraničnej politike

Answer 44

Pružná reakcia v zahraničnej politike Spojených štátov je stratégia, ktorá umožňuje rýchlo reagovať na zmeny v medzinárodnom prostredí. Táto stratégia sa zvyčajne používa v situáciách, keď sa vyskytnú neočakávané udalosti alebo krízy. Jedným z príkladov pružnej reakcie bolo rozhodnutie Spojených štátov odsunúť svoje vojenské sily z Afganistanu v roku 20211.

Question 45

výsledkom niektorých procesov je definovanie zahraničnopolitickej doktríny štátu: doplňte chýbajúce procesy

Answer 45

Výsledkom niektorých procesov je definovanie zahraničnopolitickej doktríny štátu. Tieto procesy môžu byť rôzneho charakteru a zahrňujú napríklad:

politické zmeny v krajine alebo v regióne,
zmeny v medzinárodnom prostredí,
hospodárske zmeny,
vojenské konflikty,
kultúrne a spoločenské zmeny.

Question 46

priority zahraničnej politiky V. Francúzskej republiky sú:

Answer 46

Prioritou zahraničnej politiky Francúzskej republiky je podpora mieru, bezpečnosti a stability v Európe a na celom svete. Francúzska republika sa snaží byť aktívnym hráčom v medzinárodných vzťahoch a podporovať demokraciu, ľudské práva a právny štát. Francúzska republika je členom Európskej únie, NATO a OSN

Question 47

vymenujte najdôležitejšie zahraničnopolitické záujmy Slovenskej republiky

Answer 47

Zahraničnopolitické záujmy Slovenskej republiky sú rôzne. Slovensko je členom Európskej únie a NATO, preto sa zahraničná politika Slovenska zameriava na spoluprácu s týmito organizáciami. Slovensko sa tiež snaží udržiavať dobré vzťahy s okolitými krajinami a podporovať demokraciu a ľudské práva v regióne. Okrem toho Slovensko podporuje rozvojovú spoluprácu s krajinami Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky

Question 48

ako vstupuje morálka do MV?

Answer 48

Morálka je dôležitou súčasťou medzinárodných vzťahov. Medzinárodné vzťahy sú založené na vzájomnej spolupráci a rešpektovaní medzi štátmi. Morálka sa prejavuje v rôznych oblastiach medzinárodných vzťahov, ako napríklad v oblasti ľudských práv, vojenských konfliktov a ochrany životného prostredia. V medzinárodných vzťahoch sa morálka prejavuje aj v otázkach týkajúcich sa hospodárstva a obchodu. Napríklad, mnohé krajiny uplatňujú morálne zásady pri rozhodovaní o tom, s kým obchodovať a aké produkty nakupovať. Morálka je dôležitým faktorom v medzinárodných vzťahoch a môže mať vplyv na to, ako sa štáty navzájom vnímajú a spolupracujú.

Question 49

uveďte jedno legislatívne opatrenia v boji proti terorizmu v činnosti OSN v období studenej vojny

Answer 49

V čase studenej vojny sa OSN snažila bojovať proti terorizmu prostredníctvom viacerých legislatívnych opatrení. Jedným z nich bolo prijatie Medzinárodného dohovoru o potlačovaní financovania terorizmu v roku 1999¹. Tento dohovor stanovuje záväzné opatrenia pre štáty v oblasti boja proti financovaniu terorizmu. Ďalším opatrením bolo prijatie Medzinárodného dohovoru o potlačovaní aktov jadrového terorizmu v roku 2005². Tento dohovor stanovuje záväzné opatrenia pre štáty v oblasti boja proti jadrovému terorizmu.

Question 50

ktorý významný svetový líder sa stretol po prvýkrát so severokórejským vodcom Kim čong-unom dňa 25 apríla 2019

Answer 50

Je to Juhoamerický prezident Donald Trump, ktorý sa stretol s Kimom Jong-unom v Hanoji, Vietnam dňa 27. februára 2019 a v Singapure dňa 12. júna 2018 ¹.