Mladši škoslký vek Flashcards
Mladší školský vek
6 (+- 1 rok) až 10 rokov (+-2 roky)
Všeobecné zmeny v priebehu školského veku
- Vstup do školy ako radikálna životná zmena
- hru vystrieda školská práca a povinnosť
- pomerne stabilné obdobie (v porovnaní s inými)
- sociálne determinácia prevažuje nad biologickou
Vývinové úlohy
- Naplnenie kritérií školskej zrelosti a pripravenosti (viď seminár)
- Vstup do školy a adaptácia na zaškolenie
Parciálne vývinové úlohy
Parciálne vývinové úlohy
* Obdobie usilovnosť verzus menejcennosť (Erikson)
* dieťa by malo získať pocit, že vlastná usilovnosť má význam
* je dôležité, aby dôverovalo svojim schopnostiam zvládnuť nároky (získať kompetencie)
* pocity zlyhania → nezvládnutie konfliktu, pocity menejcennosti = môžu vyústiť v dospelosti do pocitu vlastnej neschopnosti a neužitočnosti
* Podľa Freuda: latentné štádium
Vstup do školy adaptácia
- ritualizovaný vstup, životná zmena
- dôkaz normality
- rola školáka má socializačný význam
- postoj a význam vzdelávania sprostredkovaný vzormi
- adaptačné ťažkosti – dočasné (max 3 až 6 mesiacov (zvýšená únava, infantilnosť, regres…)
- prejavy možných vývinových ťažkostí
(poruchy čítania, písania a počítania)
Významné telesné a motorické zmeny
- mliečny chrup vystrieda trvalý
- telesné proporcie harmonicky rozvinuté
- rast do výšky, hlava rastie pomalšie ako končatiny
- opticky oddelená brušná a hrudná časť
- ústup tuku a posilnenie svalstva
- u dievčat sa koncom obdobia objavujú sekundárne pohlavie znaky
- senzitívne obdobie pre motorický vývin a motorické učenie
- vysoká výkonnosť a obratnosť (rýchlosť, koordinácia)
- telesná a pohybová zdatnosť
Kognitívny vývin- parciálne oblasti
- zámerná pozornosť narastá (pomoc cez vizualizáciu, striedanie aktivít, zmysluplnosť a striedanie práce a odpočinku)
- schopnosť koncentrácie a flexibility pozornosti
- chápanie času (trvanie času, časovej postupnosti, nezvratnosti…)
- chápanie pojmu čísla (matematických operácií)
- mechanická pamäť sa zlepšuje (schopnosť reprodukcie, plánovité učenie)
- predstavivosť – živé, konkrétne, detailné predstavy (eidetické predstavy)
Percepcia
Rozvíja sa
* analyticko-syntetické vnímanie (vnímanie celku ako súboru častí)
* koordinácia a integrácia sluchového a vizuálneho vnímania
(senzorická integrácia je podmienka schopnosti učiť sa)
- vizuálna diferenciácia
- sluchová diferenciácia
Exekutívne funkcie a autoregulácia
- súbor kompetencií, ktoré slúžia k riadeniu, kontrole a regulácii poznávacích procesov (plánovanie, organizovanie, sebakontrola, koordinácia procesov) tzv. vyššie funkcie (seminár)
zložky: - flexibilita pozornosti (pomáha regulovať psychické procesy)
- Inhibícia (podpora sebaregulácie)
- pracovná pamäť (spracovávanie a udržanie informácií pre riešenie problému)
Myslenie – konkrétne (7-12r)
- Rešpektuje základy logiky – len na báze konkrétnych predstáv (viaže sa na realitu)
- rozvíja sa schopnosť indukcie (zovšeobecňovanie) aj
- dedukcie (zo všeobecného určiť špecifické), ale výraznejšie zlepšenie až počas dospievania
- mení sa chápanie kauzality
- dieťa potrebuje istoty (je presvedčené o príčine javov, náhoda je neprípustná)
- zoraďuje predmety (javy) podľa väčšieho počtu kritérií a podľa logickej postupnosti
- je schopné tranzitívnej interferencie (spájanie informácií do nového logického záveru: Vlado je vyšší než Eva, Eva je vyššia ako Zuza. Vlado je potom vyšší ako Zuza)
Myslenie
Logické operácie
* decentrácia – vyvodenie logického záveru na základe posúdenia viacerých hľadísk
* reverzibilita (pochopenie zvratného procesu)
* chápe princíp konzervácie – chápanie trvalosti niektorých vlastností objektov (medzi 5 – 8 rokom)
napr. počet- v 6.r.; objemu, dĺžky – v 8.r.; hmotnosti – v 9.r., plochy – v 12.r.
Klasifikácia:
* hierarchická (množiny a podmnožiny)
* podľa vzorov – na základe dvoch kritérií (v 8.- 9.rokoch)
* schopnosť zaraďovanie do tried (inklúzia) - Rex je vlčiak, vlčiak je pes, pes je zviera, Rex je teda vlčiak, pes aj zviera!
Príklad…čo všetko musí zvládnuť mozog ml.školáka pri diktáte…
Viacero kognitívnych funkcií vo vzájomnej interakcii:
Sluchová pamäť, sluchová analýza a diferenciácia
Zraková pamäť a zraková diferenciácia
Vzájomné prepojenie medzi oblasťami
Vizuomotorická koordinácia
Priestorová koordinácia
Serialit
Reč
- reč = nástroj a predpoklad školských úspechov
- rozvoj jazykových kompetencií (slovnej zásoby, gramatiky, rozvoj písomnej komunikácie…)
- rozvoj komunikačných spôsobilostí (diferencuje spôsob reči podľa osoby s ktorou sa rozpráva, nadobúda čitateľské zručnosti, schopnosť chápať iróniu, sarkazmus….)
- rozvoj čítania (diferenciácia písmen, syntéza písmen do slov, čítanie bez a s
porozumením) a písania (grafomotoriky,písanie s porozumením)
Emocionálny vývin
Postupná regulácia citového prežívania:
* dieťa rozumie vlastnému citovému prežívaniu a je si vedomé, čo cítia iní
* regulácii emócií pomáha rozvoj reči a schopnosti vyjadriť svoje emócie
* potreba naučiť sa zvládacie stratégie - učí sa zvládať frustráciu, pocity skrývať a nepodliehať impulzom, pociťuje hanbu za nezvládnutie emócií
* v porovnaní s predošlým obdobím sú citové stavy stabilnejšie
* rozvíjajú sa i vyššie city (estetické, mravné…)
Vývin osobnosti
– „kto som?“ „aký/aká som?“ (subjektívny obraz o sebe)
– Vplyv školského hodnotenia
– Informácie o sebe získava z rôznych zdrojov:
* zo skúsenosti so sebou samým
* ako výsledok sociálnych kontaktov
* citovej akceptácie
* hodnotenia iných (názory iných)
* racionálneho hodnotenia (hodnotenie výkonu)
– príslušnosť k určitým sociálnym skupinám
– 2 aspekty identity dieťaťa (vedomie stability
– vedomie výnimočnosti)
Osobnostný vývin
- Naivný realizmus – 6-8 rokov (nekritický)
- Kritický realizmus – od 8-10 rokov
Sociálny vývin
- adjustácia na novú rolu (žiak, kamarát, spolužiak, dievča/chlapec…)
- rozširovanie sociálnych vzťahov
- učitelia – autorita, diferencované vzťahy
- vplyv sociálnej kontroly (noriem…) a vytváranie hodnotových orientácií
- učí sa nové sociálne kompetencie – poskytovanie sociálnej podpory, prejavy empatie, tímová spolupráca (9.-10.rok – stúpa súdržnosť a solidarita)
- učí sa chápať a riešiť ambivalenciu (vyhrať alebo byť solidárny, povedať alebo nežalovať…)
- Pocit príslušnosti ku skupine (identifikácia s dôležitými ľuďmi)
- Príslušnosť k rovesníckej skupine (školskej triede, „partii“ – loajalita, konformita)
- Vedomie rodinnej identity (od predškolského veku-cez spoločné identifikačné znaky)
- Príslušnosť k inštitúcii (škola….)
- Gender identita - cez príslušnosť s rovesníkmi rovnakého pohlavia, autostereotypizácia (superiorita skupiny vlastného pohlavia-skôr u chlapcov, s vekom klesá)
Sociálny vývin
skupiny, gender rozdiely
- Chlapčenská skupina - hierarchické usporiadanie (sila, dominancia..), väčší počet členov, bez silnejších a osobných vzťahov, priame riešenie konfliktov, podstata - zdieľanie záujmov, aktivít, sklon k fyzickej agresii
- Dievčenská skupina – koalície, osobné a blízke vzťahy, menšie skupiny v hierarchii, nepriame riešenie konfliktov, podstata-vzájomné vzťahy, výlučnosť, rozhovory, sklon k verbálnej agresii
- Genderové rozdiely v sociálnom správaní a emocionálnych prejavoch, komunikačnom štýle
Kamarátstvo
- 6-8 rokov – vonkajškovosť, momentálne zdieľané spoločné aktivity, podobné očakávania
- 9-10 rokov- vlastnosti, solidarita, pomoc, prejavy opory, spoločné zážitky nielen činnosti, kamarátstvo má recipročný charakter, vzájomné porozumenie
- Podstata – konformita
- Preferovaní sú rovesníci
- Potreba genderovej diferenciácie
Postavenie dieťaťa v triede
Postavenie dieťaťa v triede
* Miera sympatie, obľúbenosti
(sociálne kompetencie dieťaťa- preferované kooperatívne prejavy, pozitívne emócie, otvorenosť, priateľskosť, solidarita, opora, pomoc…)
- Miera vplyvu – imponuje nejaká zručnosť, vlastnosti, odvaha, sebadôvera, obratnosť, sila, vlastníctvo
- Zavrhované dieťa – deti, ktoré nestačia požiadavkám, nemajú zrozumiteľné prejavy, nespolupracujú, nie sú atraktívne, nevedia sa brániť, presadiť - rola outsidera
- Podstata odmietania – odmieta vlastnosti, ktoré samo dieťa nechce mať
vývin reči- dojča
- reč ako nástroj sociálnej adaptácie
- má kognitívnu a socializačnú funkciu (spoznať, rozumieť, vyjadriť emócie, nadviazať kontakt…)
- reč je vnímaný ako faktor potvrdenia normality
Mechanizmy osvojovania jazyka: - imitácia
- spätná väzba
- modelovanie
- zrkadlenie
- pred-rečové hlasové prejavy: krik, plač (do 2. mes. vrodené vzorce správania) + výskot a hrkútanie (od 3. mes.) - reflexná činnosť
- džavot tzv. detská žargón (okolo 6. až 8.mesiaca) – spájanie samohlások a spoluhlások do slabík ma, ba, ta (matka =„zrkadlo“)
- porozumenie slovám (8. až 10.mes) tzv. receptívna reč
- tvorba (okolo 12.mes.) zmysluplné používanie slov, cca 10 až 12 slov - jedno až dvojslabičné, nesklonné, viacvýznamové, vyjadrujú potreby, emočné stavy (citoslovcia) a priania
- dieťa reaguje najmä na neverbálne prejavy a intonáciu, než na obsah
Kognitívne procesy
uplatňujúce sa vo vývine reči
Asimilácia
* Predmety, ich vlastnosti aj jazyk sú prijímané do existujúcich štruktúr, dieťa si prispôsobí prostredie pre seba (2-3 ročné dieťa – nemá dostatočnú pamäťovú kapacitu, nepozná gramatické pravidlá a tak to, čo najčastejšie počuje použije v nových situáciách, napr. Papám chlebík s maslom a pomazánkom. Teta ide s taškom.
Akomodácia
* Prispôsobenie sa prostrediu (aj rečovému) – rozširuje sa kapacita pamäte, osvojenie pravidiel, prispôsobí sa používaním tvarov slov tak ako to používajú dospelí)
* Ide o súbežné procesy. Asimilovať môžeme z prostredia len to, voči čomu sme schopní sa akomodovať.
Vývin reči - batoľa
ednoslovná situačná veta (1až 1,5 roka) - pa pa = ideme von, ham, ham = chcem jesť…. nehovoriť neznamená nerozumieť, sémantické obdobie
* viacslovné neohybné (agramatické) vety (1,5 až 2 roky) – používa viac slov bez správneho slovosledu, agramatickosť (obsahu dôležitejší pri prejave než forma), prejav je „telegrafický“
* 18.mesiac – prvý míľnik vzhľadom k využívaniu samostatných slov
* gramatické obdobie (2. až 3. rok) – začína používať gramatické pravidlá, ohybná reč (časovanie, skloňovanie, množné číslo), prvé vety s rešpektovaním slovosledu (postup od „psychologickej syntax cez sémantickú syntax až po gramatickú syntax)
* obdobie Čo je to? (nárast podstatných mien, pomenovaní - pasívna aj aktívna slovná zásoba narastá)
* Slovná zásoba postupne nepostačuje dieťaťu na vyjadrenie nových skúseností, preto:
* dieťa vytvára novotvary (nánožky, tlačík…)
* v snahe využiť gramatické pravidlá, dieťa používa analógiu (sekera-sekerovať)
* dieťa slová využíva pri vyjadrení negativivzmu
* domýšla si význam slov
* hrá sa s rečou (vymýšľa nezmyselné slová..)
Rastie pasívna aj aktívna (v 1.r. 10-12 slov; v 2.r. cca 300 slov; v 3.r. cca 1000 slov)
* Dieťa sa nevyjadruje len slovami ale aj aktivitami – kresbou, hrou
* Okrem motoriky je reč dôležitým faktorom, ktorý potvrdzuje normalitu psychického vývinu. Oneskorenie reči môže spôsobiť skreslenia pri hodnotení celkového vývinu.
Vývin reči- predškolák
- Reč okolo 4.-5.roku môže byť ukazovateľom kvality rodinného prostredia u úrovne stimulácie
- Fáza zdokonaľovania (od 3. až do 6.rokov) - kvalitatívny posun v kognitívnom vývine a aktivitách sa premieta aj do rozvoja reči.
- Predškolák ešte „nemyslí tak ako hovorí“ – egocentrická reč - hlasná, nahrádza vnútornú reč, reč teda predchádza myslenie.
- Dieťa môže formálne hovoriť ako dospelé, ale bez porozumenia (hrá sa).
- V tomto období je význam slov chápaný dosť voľne a široko, globálne (inak povedané synkreticky).
- Prevláda myslenie v obrazoch.
- Slovnú zásobu tvoria prevažne frekventované konkrétne pojmy , ktoré sú definované účelom (napr. fľaša-pije sa z nej, je v nej mlieko, nosí sa na výlet).
- Môžu sa vyskytnúť formálne aj obsahové nedostatky reči.
