4.Vývin väzby Flashcards
Attachment (citové puto, priľnutie, väzba)
Špecifický emocionálny vzťah medzi materskou osobou a dieťaťom, ktorý sa začína vytvárať už v priebehu tehotenstva, vytvára sa počas prvého roku, stabilizuje v ranom detstve. Kulminuje približne v 2.roku
M. Mahlerová (1975) - Vývin vzťahu k matke u dieťaťa do 3 rokov:
M. Mahlerová (1975) - Vývin vzťahu k matke u dieťaťa do 3 rokov:
* Zdôrazňovala 2 vývinové úlohy: separáciu a individuáciu - ide o procesy, ktoré prebiehajú paralelne
* Separácia – psychické oddelenie dieťaťa od matky
* Individuácia – jednotlivec ako jedinečná bytosť
* Kládla dôraz na láskavý, empatický prístup matky k dieťaťu
1. Normálna autistická fáza (nar.-2.mesiac) – dieťa orientované na naplnenie potrieb, nerozlišuje seba-matku-okolie
2. Normálna symbiotická fáza (2.mes-5.mes) – pocit splynutia s matkou
3. Separačno-individuačná fáza (5.mes – 3 roky): - od 5. mesiaca - koncept „dosť dobrej matky“
V priebehu fázy dochádza k tzv. psychickému narodeniu :
Diferenciácia (5.mes – 10.mes) – rozlišuje matku a iných
Tréning (10.mes – 18.mes) – rozvoj motoriky podporuje uvedomovanie seba, obdobie oddiaľovania od matky, separačná úzkosť
Zblíženie (18.mes – 24.mes) – dieťa si uvedomí, že je samostatné – matku potrebuje na ubezpečenie
Separácia - individuácia (od 2 - 3. roku až do dospievania) – uvedomenie si objektovej stálosti a psychické narodenie (individuácia na psychickej aj fyzickej úrovni)
D.Stern (1985) - Vývin psychického ja
D.Stern (1985) - Vývin psychického ja
Dieťa vníma ako aktívny činiteľ v rozvoji vzťahov s inými
Základný vývin sebaponímania (JA):
* Fáza objavenia JA: od narodenia do 2.mesiacov
– u dieťaťa je aktualizovaná potreba stimulácie a objavujú sa prvé prejavy regulácie (spánku, potravy, reaktivity, emocionálnych skúseností)
* Fáza vytvorenia jadrového JA: od 2. do 6.mesiaca
– postupné uvedomovanie si telesnej schémy (fyzickej oddelenosti od iných)
* Fáza subjektívneho JA: od 6.-12.mesiaca
– východiskom je rozlišovanie iných ľudí a skúsenostiach s nimi
* Fáza verbálneho JA: od 2.roku
– v závislosti na vývine reči a symbolického myslenia (samo seba chápe na symbolickej úrovni, meno ako „zástupca“)
R. Spitz - Teória vývinu vzťahov k inými
R. Spitz - Teória vývinu vzťahov k inými
Zdôrazňuje vzťah medzi dieťaťom a matkou a jeho špecifický význam
Objekty = pojem označujúci primárne vzťahy s ľuďmi
* Preobjektová fáza: nar. – 3.mesiacov – dieťa nerozlišuje objekty vonkajšieho sveta, nemá k nim vzťah
* Fáza predbežného objektu: od 3.-7.mesiaca – dieťa začína rozlišovať (osoby od predmetov), preferencia sociálnych objektov (tváre, ľudí, pohybu..
Fáza špecifického objektu: od 7.mesiaca – dieťa rozlišuje známych a cudzích ľudí, prejav separačnej úzkosti pri odchode matky, matka nadobúda špecifický význam
fázy väzby v jej počiatočnom vývine (Bowlby, 2010)
fázy väzby v jej počiatočnom vývine (Bowlby, 2010)
* Predfáza väzby – narodenie až 6 až 8 týždňov (pred-pripútanie - dieťa „pasívny“ účastník, protosociálne prejavy)
* Vznikajúca väzba – 8 týždňov až 8 mesiacov (poznávanie, rozlišovanie - dieťa diferencuje medzi materskou osobou a inými)
* do 7.mes nediferencovaná
* od 7.-8. mes. diferencovaná
* Vyhranená väzba – 8 mesiacov až 1,5 až 2 roky (aktívne vytváranie puta, kulminácia - dieťa preferuje materskú osobu, balancuje medzi túžbou nezávislosťou a závislosťou, aktívne vyhľadáva tesnú blízkosť, fyzický kontakt, neskôr aj slovnú výmenu a tzv. vzdialený kontakt) - prejavy separačnej úzkosti v prípade neprítomnosti matky
* Recipročná (vzájomná) väzba – od 2 do 3 rokov (partnerstvo - upevňovanie vzťahov, dieťa prejavuje zvýšenú schopnosť komunikovať svoje potreby verbálne, prejavovať odlišný názor)
Typ väzby sa vytvára v priebehu prvého roka.
V ďalšom období sa stabilizuje - dieťa si vytvára na základných väzbových skúseností tzv. vnútorné pracovné modely = spôsob, akým bude nadväzovať blízke vzťahy
špecifiká väzby ako vzťahu (Weis, 1991)
Špecifiká väzby ako vzťahu (Weis, 1991)
* 1. vyhľadávanie blízkosti – ostáva v ochrannom dosahu rodiča
* 2. bezpečná základňa - prítomnosť rodiča zvyšuje pocit istoty dieťaťa, v dôsledku čoho už nemusí venovať pozornosť vzťahovej väzbe, ale môže bezpečne a slobodne skúmať svet a hrať sa
* 3. separačný protest - hrozba nedostupnosti vzťahovej osoby vyvolá u dieťaťa protest a aktívne pokusy zabrániť separácii
* 4.„spustenie“ väzbového správania a pocitov v situácii ohrozenia (krízových situáciách napr. choroba, osamelosť, tma, nebezpečenstvo, hlad, únava, neprítomnosť…)
* 5. špecifickosť – vzťahová osoba nie je jednoducho zameniteľná
* 6. nemožnosť vedomej kontroly - pocity pripútania pretrvávajú aj napriek vedomiu trvalej separácie, separačný protest trvá aj v pri nedostupnosti vzťahovej osoby, či dostupnosti alternatívnych osôb
* 7. trvácnosť - vzťahová väzba sa časom nevytráca, v dlhotrvajúcich vzťahoch je spoľahlivejšia, ako v novovytvorených vzťahoch.
8. odolnosť voči správaniu vzťahovej osoby - vzťahová väzba sa nepreruší ani v prípade zneužívania
Typy väzieb ako reakcia na primárnu vzťahovú osobu (AINSWORTHOVÁ)
Typy väzieb ako reakcia na primárnu vzťahovú osobu (AINSWORTHOVÁ)
* Diagnostika väzby v ranom detstve na základe experimentu: „strange situation“ (cez klinický rozhovor, pozorovanie)
Typy
* Istá (bezpečná)väzba – priaznivý vplyv
- Neistá väzba - rizikový faktor, neistý väzbový vzťah môže byť
- neistá – ambivalentná
- neistá – vyhýbavá
neistá – dezorganizovaná
Prejavy Istej (bezpečnej) väzby v správaní
Prejavy Istej (bezpečnej) väzby v správaní
* Charakteristika väzbovej osoby: stabilita a spoľahlivosť
* Dôležitosť spočíva v podpore emocionálnej stability (podpora regulácie potrieb emócií) a exploračného správania u dieťaťa (Shahar-Maharik a Oppenheim, 2016)
* Dieťa dobre znáša krátkodobú úzkosť (ak je matka na krátko neprítomná)
* Po jej návrate sa rýchlo upokojí, víta matku gestom, úsmevom, vokalizáciou
* Dieťa využíva matku ako základňu pri objavovaní okolia (pri explorácii)
Matka uprednostňuje potreby dieťaťa
Prejavy neIstej - ambivalentnej väzby v správaní
Prejavy neIstej - ambivalentnej väzby v správaní
* Hlavná charakteristika: nestálosť v reagovaní, správaní materskej osoby
* Dieťa sa javí ako úzkostné, napäté, pasívne, plačlivé, neskúma okolie, skôr impulzívne, s nízkou frustračnou toleranciou Separácia od matky je pre dieťa veľmi stresujúca
* Po návrate matky dieťa prejavuje známky záujmu, ktoré sú však sprevádzané odmietaním, záchvatmi zlosti alebo naopak pasivitou (dieťa kolíše medzi tendenciou ku kontaktu a odporom voči materskej osobe)
* Materská osoba nevie dieťa dostatočne upokojiť
* Matka nie je plne receptívna voči potrebám dieťaťa
* V predškolskom a šk. veku - znížená vytrvalosť,flexibilita, zaostáva rečový vývin,
dieťa pôsobí pasívne a bezmocne, v konflikte verbálne agresívne (Brisch, 2011).
Prejavy neIstej - vyhýbavej väzby v správaní
Prejavy neIstej - vyhýbavej väzby v správaní
* Hlavná charakteristika: odmietanie zo strany materskej osoby, matka sa správa neangažovane
* Dieťa má pozorovateľne menší kontakt s matkou
* Dieťa voči matke prejavuje málo emócií, resp. nevracia sa k nej ako k „základni“
* Po odchode matky dieťa pozorovateľne málo reaguje
* Správanie dieťaťa v neprítomnosti matky a po jej návrate sa výrazne nemení (vyhýba sa očnému kontakt)
* Pri kontakte s matkou môže dieťa tzv. “stuhnúť“, odťahuje sa…prejavuje odstup napr. aj tým, že sa viac zaujíma o hračky
* V staršom veku riziko vzniku afektov, hostility, antisociálnych prejavov, snaha o sebauplatnenie,
časté psychosomatické prejavy, pocity odmietnutia prekrýva prílišnou samostatnosťou
Prejavy neIstej - dezorganizovanej väzby v správaní
Prejavy neIstej - dezorganizovanej väzby v správaní
* Hlavná charakteristika: materská osoba dieťa ohrozuje, neexistuje reálna a fungujúca väzba s materskou osobou
* Správanie dieťaťa je chaotické, bez zjavného zámeru
* Dieťa sa sťahuje do seba (disociácia), telesne neprospieva, objavujú sa stereotypné pohyby, sebapoškodzovanie - napr. udiera sa, je zmätené
* Po príchode rodiča sa ťažko sa upokojuje, je zvyknuté nespoliehať sa na rodiča, ostáva samé
* Dôsledok ťažkej traumatizácie dieťaťa (telesné, emočné týranie, zanedbávanie…)
* Odzrkadľuje rozpad organizovanej stratégie vo vzťahu (rodičovské správanie je desivé, alebo je rodič sám vydesený…)
V staršom veku: poruchy správania, manipulatívne správanie, až delikventné
Možné Dôsledky neistej väzby v ranom detstve
Možné Dôsledky neistej väzby v ranom detstve
- Narúša sa dozrievanie CNS a fungovanie mozgu.
- Zvyšuje sa produkcia stresového hormónu.
- Oneskorenie emocionálneho a sociálneho vývinu
- Vážne adaptačné problémy
- Impulzivita a nízka frustračná tolerancia.
- Poruchy správania
- Problémy s učením
- Vývinové poruchy správania
Problémy s vnímaním seba samého, poruchy vývinu identity
* Zdravotné problémy (psychosomatické ťažkosti)
Fakty
Fakty
* Citová väzba sa vytvára aj k matke aj k otcovi (k blízkym) a môže byť rôzna (ale aspoň jedna by mala byť bezpečná)
* Schopnosť reagovať na väzbové správanie dieťaťa u rodiča ovplyvňujú jeho vlastné skúsenosti a teda je väčšia pravdepodobnosť, že sa typ väzby prenáša z generácie na generáciu
* Vnútorné pracovné modely, ktoré si dieťa vytvára na základe väzbových vzťahov (teda zážitkov z raných vzťahov), ovplyvňujú formujú spôsob nadväzovania a udržovania významných vzťahov
Ovplyvňuje to, čo bude jedinec očakávať od druhých a jeho presvedčenie o tom, či je sám hodný lásky
Predpoklady vzniku bezpečne vzŤahovej väzby
Predpoklady vzniku bezpečne vzŤahovej väzby
Čo pomáha (Lacinová a kol., 2016)
Čo pomáha (Lacinová a kol., 2016)
* Stereotyp, denný režim
* Fyzická prítomnosť
* Sebakontrola, regulácia emócií (nebojovať s dieťaťom o moc)
* Možnosť výberu
* Vlastná sebadisciplína (zastaviť sa, naladiť sa a až potom konať)
* Prirodzené následky miesto trestov
* Time –in (oddychový čas pro dieťa)
Povzbudenie miesto pochvaly
