13. Vecné bremená Flashcards
pojem a charakteristika vznik a zánik náhrada za zákonné vecné bremená porovnanie zádržného a záložného práva aj s ohľadom na ust. § 672 OZ z pohľadu praxe aplikačné problémy a judikatúra s tým súvisiace.
Pojem
vecné bremeno vyjadruje obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného v rozsahu, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (povinný / oprávnený z vecného bremena)
Charakteristika
povinný / oprávnený z vecného bremena
prevod nehnuteľnosti s vecným bremenom
náklady
vecné bremená:
* sú právom k cuzdej veci
* obmedzujú vlastnícke právo vlastníka
* môžu byť odplatné / bezodplatné
* povahu vecného bremena má aj predkupné právo (zapísané v katastri)
* možno ho vydržať
Náklady spojené s výkonom vecného bremena:
ak sa účastníci nedohodli inak, je ten kto je z vecného bremena oprávnený je povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy, ak spolu s oprávneným užíva vec aj jej vlastník je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania
Druhy vecných bremien
Z vecného bremena vznikajú práva a povinnosti pre účastníkov, podľa toho koho zaťažuje vecné bremeno rozlišujeme vecné bremená in rem a im perosnam
In personam zaväzujú len subjekty, kt. vecné bremeno dojednali (môže byť časovo obmedzené)
In rem na to aby zaväzovali aj budúcich vlastníkov nehnuteľnosti je potrebné dohodnuť vecné bremeno in rem (nie je časovo obmedzené)
vecné bremená viaznuce na nehnuteľnosti (in rem) prechádzajú s prehádzajú s vlastníctvom nehnuteľnosti na nadobúdateľa
Vznik vecného bremena
Vznik:
* zmluvou (in rem/in personam)
forma: písomná + úradne osvedčené podpisy (ak sa má zapísať do katastra)
! Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť na jednej listine so zmluvou o prevode nehnuteľnosti
* závetom (rozhodnutím o dedičstve sa toto právo potvrdí) dedič ako povinný/oprávnený z vecného bremena môže dedičstvo odmietnuť, v tej časi bude závet neúčinný, ! povinný/oprávnený musí byť vždy dedič
* dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva (musi byť schválená sudom, notárom)
* rozhodnutím príslušného orgánu (súd, stavebný úrad) napr. rozdelenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - súd môže zriadiť vecné bremeno mezdi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, žaloba na odstránenie neoprávnenej stavby - súd zriadi vecné bremeno medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby ak nenariadi jej odstránenie alebo neprikáže do vlastníctva vlastníka pozemku
* zo zákona (vodný zákon, zákon o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, kt. prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva VÚC) Tieto vecné bremená vznikajú zo zakona v spojitosti s oprávneným účelovým vstupom na pozemky a so zriaďovaním účelových zariadení na nich.
Zánik vecného bremena
Vecné bremená zanikajú:
* uplynutím doby (len in personam)
* smrťou oprávneného (in personam)
* písomnnou zmluvou (vyžadovaný vklad do katastra) !dohodu o zániku vecného bremena in personam môžu uzavrieť len subjekty ktoré vecné bremeno zmluvou zriadili al. vlastníci nehnuteľností, kt. sa vecné bremeno týka
* rozodnutím príslušného orgánu (vyvlastnením)
* zo zákona (ak sa výkon vecného bremen stane trvalo nemožným)
* rozhodnutím súdu (ak by vznikol hrubý nepomer medzi bremenom povinného a výhodami oprávneného)
Náhrada za zákonné vecné bremená
“nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“
Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.“
Zákon č. 66/2009 Z. z. (Zákon o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky) síce neupravuje náhradu za zákonné vecné bremeno explicitne, ale na základe ústavnoprávnych a judikatúrnych výkladov je možné vyžadovať náhradu. Preferuje sa jednorazová náhrada, ktorá zohľadňuje historické súvislosti a spravodlivú kompenzáciu za obmedzenie vlastníckeho práva.
! nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Význam otázky formy náhrady:
Forma náhrady má významný dopad na práva a povinnosti vlastníkov pozemkov:
Opakujúca sa náhrada:
* Každý vlastník (nadobúdateľ) pozemku môže žiadať náhradu.
* Náhrada sa premlčuje samostatne pre každé opakujúce sa plnenie v lehote troch rokov.
Jednorazová náhrada:
* Náhradu si môže žiadať len pôvodný vlastník alebo jeho nástupca.
* Náhrada sa premlčuje v lehote troch rokov od vzniku vecného bremena.
D. porovnanie zádržného a záložného práva aj s ohľadom na ust. § 672 OZ z pohľadu praxe
Odlišnosti zádržného od záložného práva
* len hnuteľná vec
* zásadne len splatné pohľadávky
* nemá uhradzovaciu funkciu, iba zabezpečovaciu o nezriadi sa zmluvou ale faktickým zadržaním veci
Koment k tomu:
V ustanovení §672 OZ je zakotvené **zákonné záložné právo, ktorého zriadením si prenajímateľ zabezpečuje nárok na nájomné. **
Záložný právny vzťah tu vzniká zo zákona.
Predmetom záložného práva (zálohom) podľa § 672 ods. 1 môžu byť výhradne len hnuteľné veci, ktoré patria buď priamo nájomcovi, alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti.
Záložné právo vznikne umiestnením veci na predmete nájmu (pozemku) alebo v ňom (byte), príp. dňom, keď nájom vznikne, v prípade, keď sa už veci nachádzali v prenajatej veci predtým a patrili osobám uvedeným v § 672 ods.1.
Zákon umožňuje spôsobiť zánik záložného práva odnesením veci z predmetu nájmu, avšak len do doby uvedenej v § 672 ods. 2 prvá veta.
Popri záložnom práve je v § 672 ods. 2 zakotvený osobitný prípad zádržného práva. Ak sa nájomca sťahuje alebo odnáša svoje veci a nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ určitú vec resp. veci zadržať, najdlhšie však na dobu 8 dní.
Prenajímateľ zadržiava veci na vlastné nebezpečenstvo (t.j. berie na seba riziko náhodnej skazy či iného znehodnotenia veci). Ak v lehote 8 dní nepožiada prenajímateľ súd o vykonanie súpisu zadržiavaných vecí, stáva sa ich neoprávneným držiteľom so všetkými dôsledkami vrátane prípadnej zodpovednosti za náhradu škody, ktorá na veci vznikne.
Podľa § 131 OZ je neoprávnený držiteľ povinný vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá v dôsledku neoprávnenej držby vznikla.
