181 - 200 Flashcards
- „Ak sa kvantitatívna obsahová analýza zameriava na zjavný obsah, tak kvalitatívna obsahová analýza sa zameriava (doplňte) obsah.“ (1 bod)
➢ Latentný
- Napíšte 3 nevýhody analýzy sekundárnych zdrojov: (3 body)
➢ informácie môžu byť pre náš projekt zastaralé, nepoznáme podmienky v akých bol výskum zrealizovaný, publikované údaje nemusia byť presné
- V rámci kvalitatívnej obsahovej analýzy analyzujeme jednotlivé mediálne obsahy na základe: (1 bod)
A, stanovených premenných
B, stanovených analytických kategórií
C, všímame si všetko, čo sa len dá
B, stanovených analytických kategórií
- Čo je to semiotika? (2 body)
➢ disciplína zaoberajúca sa procesom označovania, znakmi, tvorbou významov, vzťahom medzi znakom a realitou
- Ako charakterizujeme index v rámci semiotiky? (2 body)
➢ znak, ktorý je so zastupujúcim predmetom zviazaný na základe kauzality (napr. vidím dym, viem že horí, vidím že má niekto modrinu, viem že je po bitke)
- Ako charakterizujeme ikonu v rámci semiotiky? (2 body)
➢ je to znak, ktorý je so zastupujúcim predmetom viazaný na základe vonkajšej podobnosti, vieme podľa neho rýchlo rozpoznať, čo znamená, napr. piktogram na wc muž/žena
- Ako charakterizujeme symbol v rámci semiotiky? (2 body)
➢ je znak vytvorený na základe konvencií, zvykov, či dohodou, (ako kultúra sme sa na ňom „dohodli“, preto daná vec môže v každej kultúre znamenať niečo iné) napr. holubica – znak mieru
- Čo je cieľom semiotickej analýzy? (2 body)
➢ pri semiotickej analýze je dôležitý výklad znakov a prvkov, z ktorých sa text skladá
➢ cieľom je vyložiť text s ohľadom na kultúrne, politické, historické či spoločenské tradície a okolnosti – výsledok tejto analýzy je viac závislý od presvedčivosti argumentácie a menej na validite ako reliabilite
- Aký je rozdiel medzi metaforou a metonymiou v rámci semiotickej analýzy? (4 body)
➢ rozdiel je v spôsobe, akým sa význam prenáša: metafora označuje vnútornú alebo vonkajšiu podobnosť, zatiaľ čo metonýmia pomenováva veci na základe ich vecnej súvislosti
- Čo je to modalita a aké markery modality poznáme v rámci semiotickej analýzy? (4 bodov)
➢ Daniel Chandler odporúča spomenúť i modalitu textu – spôsob, ako text podáva informácie, či ide o faktografický, alebo fiktívny spôsob narábania s informáciami, či je objektívny, alebo subjektívny, či využíva realistický kód a pod.
- Ktoré formálne markery sú prejavom vyššej úrovne modality v rámci semiotickej analýzy? (6 bodov)
➢ superlatívne tvary: Superlatívne tvary slov sú často používané na zdôraznenie výnimočnosti, nadradenosti alebo extrémnych vlastností. Napríklad: “najlepší”, “najväčší”, “najhorší”.
➢ konjunktívne spojky: Použitie konjunktívnych spojiek ako “musí”, “môže”, “by mal” atď. indikuje povinnosť, možnosť alebo nevyhnutnosť vykonania určitej činnosti.
➢ konkrétne kvantifikátory: Použitie kvantifikátorov ako “všetci”, “nikto”, “každý” atď. vyjadruje univerzálnosť alebo výlučnosť výroku.
➢ modálna slovesná forma: Použitie modálnych slovesných tvarov ako “musieť”, “môcť”, “byť schopný” atď. umožňuje vyjadriť povinnosť, možnosť, pravdepodobnosť alebo záväznosť.
➢ intenzifikátory: Použitie intenzifikátorov ako “veľmi”, “extrémne”, “absolútne” atď. pridáva silu a intenzitu výroku.
- Ktoré obsahové markery sú prejavom vyššej úrovne modality v rámci semiotickej analýzy? (5 bodov)
➢ silné hodnotové vyjadrenie: Použitie silných hodnotových slov a fráz môže signalizovať výraznú subjektivitu, presvedčenie alebo emócie v texte. Napríklad: “absolútne správne”, “úplne neprijateľné”.
➢ dôraz na morálne hodnoty: Výrazné zdôraznenie morálnych hodnôt a etických aspektov môže naznačovať vyššiu úroveň modality. Napríklad: “morálne neprijateľné”, “morálne povinné”.
➢ vyjadrenie záväznosti: Použitie slov a fráz, ktoré vyjadrujú záväznosť alebo povinnosť, môže naznačovať vyššiu úroveň modality. Napríklad: “musíme”, “je nevyhnutné”, “je nutné”.
➢ vyjadrenie nevyhnutnosti: Použitie slov a fráz, ktoré vyjadrujú nevyhnutnosť alebo nevyhnutný dôsledok, môže signalizovať vyššiu úroveň modality. Napríklad: “musí sa stať”, “je nevyhnutný”, “bezpodmienečne”.
➢ intenzívne vyjadrenie: Použitie silných prísloviek a adjektív, ktoré vyjadrujú vysokú mieru alebo intenzitu, môže signalizovať vyššiu úroveň modality. Napríklad: “úplne”, “najviac”, “absolútne”.
- Vymenujte 4 kroky semiotickej analýzy. (4 body)
➢ stručná charakteristika textu, 1 úroveň označovania, 2 úroveň označovania, 3 úroveň označovania
- Aké sú rozdiely medzi prvým, druhý a tretím stupňom označovania v rámci semiotickej analýzy? (6 bodov)
➢ Prvý stupeň označovania sa týka najzákladnejšej, doslovnej alebo denotatívnej úrovne významu. Znamenie alebo symbol na tejto úrovni odkazuje priamo na konkrétny objekt, entitu alebo koncept, bez ďalších podtextov alebo konotatívnych významov. Napríklad, obraz psa na tejto úrovni jednoducho znamená “pes”.
➢ Druhý stupeň označovania sa týka konotatívnej alebo symbolické úrovne významu. Na tejto úrovni znamenie alebo symbol nesie ďalšie významy, ktoré sú spojené s kultúrnymi, sociálnymi, emocionálnymi alebo ideologickými asociáciami. Napríklad, obraz psa môže na tejto úrovni symbolizovať vernosť, ochranu alebo domáci komfort.
➢ Tretí stupeň označovania je ešte komplexnejší a abstraktnejší. Na tejto úrovni sa znamenia a symboly interpretujú v kontexte širších sociálnych a kultúrnych diskurzov alebo naratívov. Tieto významy sú často reflexívne alebo metaforické a môžu sa týkať spoločenských hodnôt, ideológii alebo konceptov moci. Napríklad, obraz psa môže na tejto úrovni odkazovať na naratívy o sociálnych triedach (napríklad rozdiel medzi “čistokrvnými” a “miešancami”), rodinných hodnotách (ako symbol domova a rodiny) alebo sociálnej kontrole (pes ako zástupca “poslušnosti”).
