utilitarizmus, mill, burke Flashcards
Moderný liberalizmus
POREVOLUČNÝ/ZMODERNIZOVANÝ LIBERALIZMUS/
predstavitelia presvedčení o samoregulačných, neobmedzených schopnostiach
v epoche kapitalizmu slobodnej konkurencie
- filozofický /aristokratický a demokratický/
(utilitaristi /J Bentham, J. Mill/; demoliberalizmus /J. S. Mill/, inštitucionálny konštitucionalizmus /B. Constant/, konzervatívny liberalizmus /A. de Tocqueville/
sociologický a právny
individualizmus a sociologický pozitivizmus /A. Comte, H. Spencer/; právny pozitivizmus /G. Jellinek, A. Esmein/
Liberalis = sloboda
1x pojem použitý v španielskych kortézoch v r. 1812 v politickom zmysle
•Požiadavka svetskej ústavy a slobody a slobody tlače – pod vplyvom Francúzskej revolúcie
•Od tohto obdobia je liberalizmus spätý s radikalizmom, republikanizmom a revolučnými sentimentami
•3 komplexy otázok:
•Chápanie podstaty človeka – racionálny, tolerantný, skeptický, pragmatický
•Liberalizmus v zmysle politickej štruktúry – problematika konštruovania štátnych zriadení a fungovania politických strán
•Liberalizmus ako smer politického myslenia – v 19. storočí
•2 smery:
• Politický – určuje spôsob spravovania štátnej moci, osobitne vzťah k občianskym a politickým slobodám
•Ekonomický – sloboda práce, výroby, obchodu v podmienkach slobodnej konkurencie
•Idey:
Individualizmus (proti všetkým autoritám, čistý individualizmus vedie až k egoizmu – morálnemu kanibalizmu), Sloboda (najvyššia hodnota, slúži k realizácii cieľov jednotlivca), Spoločnosť (klasický liberalizmus ju chápe ako aritmetickú sumu jednotlivých egoistických cieľov, sociálny liberalizmus to odmieta ak
Evolúcia liberalizmu
ETAPY:
•Klasický – 17.-19. storočie /Locke, Montesquieu/
•Demokratický – polovica 19. storočia do Prvej svetovej vojny, demoliberalizmus ako spojenie slobody a rovnosti
•Sociálny liberalizmus – začiatok 80. rokov 19. storočia – sociálne zákonodarstvo, hospodárska kríza a slabosti liberalizmu. Štát všeobecného blahobytu (medzivojnové obdobie)
•Obrodenie klasického liberalizmu – 80. roky 20. storočia. Odmietnutie štátneho intervencionizmu = liberalizmus konzervatívny alebo neoliberalizmus
Dvojaké chápanie liberalizmu
Joseph S. Schapiro – jednotlivé určenia pojmu sa nevylučujú, ale dopĺňajú
•1. =vláda rozumu nad dogmami a zároveň experimentálne stanovisko voči vláde a spoločnosti
•2. =politický systém opretý o zásady parlamentného zastúpenia, ekonomický systém vyvierajúci z industrializácie a spoločenský systém opretý o zásady individualizmu
•Črty liberalizmu: viera v blahodarnosť slobody indivídua, uznanie slobody:
•„Uznanie faktu, že je tu sloboda“ (Giuseppe Ruggiero) „Liberalizmus je náboženstvom slobody“ (Benedetto Croce)
•Doktrína nepriateľská absolutistickému a policajnému štátu
Črty porevolučného liberalizmu
disponuje osobitou liberálnou filozofiou (kontinuita osvietenskej filozofie Bentham nadviazal na Helvétia, Smith nadviazal na fyziokratov = väzba na osvietenstvo, ale protirevolučná ideológia /pozorovali despotizmus revolúcie/+ prelínanie s konzervativizmom /Tocqueville/)
•= kritika osvietenských myšlienok /prirodzené právo, spoločenská zmluva, všeobecná vôľa= fikcie zbavené reálneho obsahu/ - ich negatívny dopad na spoločnosť
•Spoločnosť = prirodzená kolektivita ľudí, je od prirodzenosti dobrá, vzniká ako dôsledok činnosti jednotlivcov (čím slobodnejší jednotlivci, tým slobodnejšia spoločnosť) = sloboda a rozvoj jednotlivca = kritérium všetkých spoločenských hodnôt
•Štát = organizácia vlády, ochranca vlastníckych, individuálnych práv a optimálnych podmienok rozvoja jednotlivca, nestojí nad spoločnosťou, naproti nej je „zlo“; umožňuje voľnú konkurenciu
Fyziokrati odmietali učenie merkatilistov za ich názor, že bohatstvo vzniká vo sfére výmeny. Zdroj bohatstva videli v poľnohospodárskej výrobe
Pozície porevolučného liberalizmu
Francúzsko: - etapa Reštaurácie /1814-1830/, marcovej monarchie /1830-1848/ - nepretrhnuté väzby s feudalizmom v hospodárstve, politike (P. Royer-Collard, B. Constant, F. Chateaubiend)
•Anglicko: pretrhnuté väzby s feudalizmom, politický liberalizmus (A. Smith, J. Bentham), optimistická viera v univerzálne hodnoty liberálneho hospodárstva a liberálneho meštianskeho štátu
= Dva hlavné teoretické prúdy:
•prúd liberalizmu (založený na racionalizme, prirodzenoprávnej koncepcii, optimistickej viere v pokrok – reprezentant J. Locke)
•prúd založený na asociatívnej psychológii a filozofii D. Huma (založený na odmietaní priamočiareho racionalizmu, zdôrazňuje zložitosť ľudskej prirodzenosti – reprezentant J. Bentham)
Jeremy Bentham (1748-1832) –právnik
východiská etickej teórie a politickej ideológie:
1. IDEA POLITICKEJ SPOLOČNOSTI - Sloboda chránená obmedzeniami (zákony = garant bezpečnosti a rovnosti občanov)
•Bentham – odporca prirodzeného, zástanca pozitívneho zákona (stanoveného vedecky)
2. PRIRODZENÉ PRÁVA NIE SÚ VRODENÉ (prehlásenie ľudských práv vo Francúzskej revolúcii je fikciou)
•Zdrojom ľudskej prirodzenosti je ZÁUJEM (pôvodnou bunkou politickej spoločnosti nie je človek nadaný prirodzenými právami, ale homo oeconomicus – človek so svojimi hospodárskymi záujmami)
- Princíp UŽITOČNOSTI ČINU = konanie človeka podlieha dvom motívom: USPOKOJOVANIU a UTRPENIU
•Princíp užitočnosti – prenesený zo sféry privátnej a individualistickej etiky na úroveň spoločnosti, štátu, práva Fungovanie princípu užitočnosti v spoločnosti: pomocou „utilitometra“ – vyjadruje etickú funkciu práva v spoločnosti, východisko pre reálnu, racionálnu politiku, ktorej cieľom je zabezpečenie ekonomického rozvoja spoločnosti
•„Bolesť a pôžitok majú svoje náboženské, morálne a politické zdroje, založené na fyzických zdrojoch bolesti a pôžitku, a teda sú sekundárne. Fyzično je základom politična, nezávislosti, ona je zahrnutá v každom z nich“.
•Právo – je racionálne vtedy, keď je užitočné, užitočné je vtedy, keď umožní bezpečnosť, majetok, rovnosť občanov
Podľa čoho hodnotíme konanie? – podľa následkov
Aké následky sú žiaduce? - tie, ktoré sú užitočné
•V čom spočíva užitočnosť? – v slasti
•Pre koho je slasť? – pre čo najväčší počet ľudí
Bentham ako liberál
Požadoval upevnenie demokratického zriadenia (len v demokracii sú záujmy vládnucich a ovládaných identické)
•Demokratická vláda – najvyšším cieľom je zabezpečiť najväčšie šťastie pre najväčší počet ľudí
•Parlament – strážca slobody, garant štátu
•Bentham kritizoval hornú snemovňu lordov, - požadoval zrušenie, všeobecné hlasovacie právo, kritizoval monarchiu za anachronizmus (vedie k politickej nerovnosti – zvlášť ak je kráľovská moc neobmedzená)
•Význam princípu užitočnosti – nadobudol význam v Anglicku, vyhovoval mentalite anglického obchodníka – „tretieho stavu“ (ochrana vlastníctva, zákon a vlastníctvo sú nerozlučné)
• Sociálna užitočnosť = konanie podporujúce najväčšie možné šťastie čo najväčšieho počtu osôb
•Optimistický obraz kapitalistickej spoločnosti a štátu - ovplyvnil rozvoj ekonomickej teórie (klasická trhová koncepcia = jednotlivci realizujú ekonomické záujmy v dôsledku všeobecného blahobytu + utilitárny obraz individualistickej spoločnosti)
•(na rozdiel od Malthusa = prirodzený nárast obyvateľstva, ktorý môže viesť k chudobe a hladu)
James Mill (1777-1836)
Filozofický radikál, mal vplyv na britskú verejnosť, pred reformou 1832
prechod
od aristokratického k demokratickému liberalizmu
•-príspevok do Encyklopédie 1820
•Predmet skúmania: úvahy o zabránení zneužívania moci zo strany vlády, reforma parlamentu (prirodzený vplyv stredných vrstiev)
•Účel štátu = čo najúčinnejšie slúžiť na zabezpečenie blahobytu občanov (+ zabezpečenie všeobecného hlasovacieho práva – základom je vlastníctvo k zaisteniu podstatnej väčšiny obyvateľov na prijímaní politických rozhodnutí)
syn John Stuart Mill (1806-1873)
„Neexistujú motívy, ktoré by utilitarizmus nemohol využiť“ =
koncepcia založená na utilitarizme, nie slobode, zdôrazňuje slobodu úžitkom, nie úžitok slobodou
•revidoval Benthamovo učenie (extrémny hedonizmus), nepriateľ abstraktných všeobecných pojmov
•Slasti nie sú rovné = dve skupiny – vyššie a nižšie
•Rozvinul vlastnú teóriu utilitarizmu“
•Utilitarizmus - spojený s egoizmom a altruizmom (2 činitele riadiace ľudské konanie)
•Cieľ teórie: dať systému elastickosť
•Cieľ myslenia: individualizmus, zaistenie slobody (=individuálna zvláštnosť jednotlivca) = preto treba vymedziť hranice, na zabezpečenie záujmov jednotlivcov) – ochrana pred despotizmom, pred tyraniou väčšiny /1. pred štátom, 2. pred spoločnosťou/
•Cieľ ľudskosti: je všeobecné dobro, vyjadrené v šťastí všetkých (cesta = liberálne zásady hospodárenia a vládnutia – vláda: zabezpečuje slobodu jednotlivcov)
•„Čím je sloboda vyššia, tým lepšia je vláda, a tým je aj lepšia politika“
Sloboda a reprezentatívna vláda
SLOBODNÝ ČLOVEK JE POVINNÝ OBMEDZOVAŤ SVOJU SLOBODU LEN NA TOĽKO, ABY NEPREKÁŽAL INÝM
•Sloboda: začína vedomím, vnútorným prežitkom človeka (= sloboda svedomia a vyznania, + sloboda voľby povolania)
•Individuálny rozvoj: človek má možnosť viesť taký spôsob života, ktorý považuje pre seba za najlepší = nevyhnutnosť slobody myslenia a tlače, život v kolektíve = sloboda zhromažďovania
•Dielo O SLOBODE
•Garancia slobody = v sebapoznaní zrelej spoločnosti, ktorá si volí reprezentatívnu vládu
•Hrozba pre slobodu = absolútna nadvláda demokratickej väčšiny (hrozí priemernosť)
•„V prítomnosti sa stráca indivíduum v mase… Iniciatíva k dobrým a ušľachtilým veciam bude vždy vychádzať od jednotlivcov. Česť a sláva priemerného človeka spočíva v tom, že je schopný sa tejto iniciatíve podrobiť“.
•Dielo O REPREZENTATÍVNEJ VLÁDE
•Analyzuje jednotlivé slobody (sleduje najvyšší cieľ = dobro konajúce rozumnou bytosťou)
Millov demoliberalizmus
•= vnímanie kapitalistickej spoločnosti = 2 protikladné skupiny: jedna pracujúca, druhá žijúca z ovocia práce
•= realistický postoj k zmenšovaniu významu stredných tried
•= pozícia uprostred medzi pôvodnou optimistickou verziou liberalizmu /ingerencia vlády možná len v prípadoch násilia a podvodu/ a pozitivizmom /absolutizovanie zákona, ústavnej garancie spoločenského a aj morálneho poriadku/
•Význam Millovho liberalizmu:
•INŠTITUCIONÁLNA GARANCIA SLOBODY: štát a jeho reprezentatívna vláda (liberálne zriadenie) je najlepšou ochranou vlády väčšiny tried a jednotlivcov;
•zastupiteľské orgány, zastupujúce predstaviteľov všetkých spoločenských skupín zabezpečujú rovnosť, vláda zasahuje iba v prípade krivdy
•Sociálna pomoc vedie k demoralizácii ľudí a k narastaniu populácie
•Preferuje silný a aktívny štát vo vzťahu k svojim občanom
•Vplyv: II. pol. 19. str. v Západnej Európe, USA
•Kritika Milla: zo strany utilitaristov, socialistov, nevymedzil svoje stanovisko k náboženstvu, schvaľoval argumenty kvôli dopátraniu sa pravdy
Francúzsky liberalizmus – všeobecné črty
- prelínanie liberalizmu s konzervativizmom / 2. mimo parlamentu netvorili liberáli strany (ako v Anglicku)
•3. nepolitická opozícia do r. 1830 (doktrinári Guizot, Royer-Collard – nedôvera v demokraciu, absolutizmus, polemika s ultramontanistami ultramontanisti liberáli v pravom slova zmysle
•porevoluční liberáli = Constant, Tocqueville
•LIBERÁLNA DOKTRÍNA:
•spojenie s konzervativizmom = uchovanie Code civil (napoleónskeho zákonníka) + občianske slobody obsiahnuté v CHARTE 1814 = východisko doktríny porevolučného liberalizmu vo Francúzsku
•Tvorca politického programu Constant - preukázal vytvorenie nového systému vlastníckych vzťahov:
•1. – súkromné vlastníctvo = základné právo človeka
•2. – ochrana práva súkromného vlastníctva = hlavná úloha štátu
•3. – účasť na moci predpokladá spojenie s vlastníctvom
•4. – základná potreba občana sloboda + nezávislosť materiálnej existencie
•5. – sloboda nie je identická so zásadou suverenity
Benjamin Constant (1767-1830)
- teoretik ústavného práva (občianske slobody majú byť v ústavách), odporca egalitárnej demokracie
•Odmietal Rousseauove učenie o suverenite ľudu
•SLOBODA = spočíva v nezávislosti indivídua od štátnej moci / nie v rukách ľudu (Rousseau)/
•= právomoc zvrchovanej moci končí tam, kde začína samostatný individuálny život
•POLITICKÁ SLOBODA = súhrn právnych záruk (slobôd) = občianska sloboda, sloboda osobnosti (la liberté civil)
•Politická sloboda v Antike +Rousseau = účasť na vláde – neplatí v prípade moderných národov
•Moderné národy = víťazstvo indivídua nad štátnou mocou, nad spoločnosťou, nad masami, = väčšina má právo prinútiť menšinu rešpektovať poriadok = čo poriadku neodporuje (individuálne), nepodlieha moci štátu a spoločnosti = sloboda podlieha jedine ústave
•SUVERÉNNA VLÁDA = je vymedzená spravodlivosťou a právami jednotlivca (nie národ, parlament,…) „Žiadna vôľa národa nemôže učiniť spravodlivým to, čo nie je spravodlivé, reprezentanti ľudu nemajú právo konať to, na čo nemá právo ľud“
Constantovo dielo Princípy ústavnej politiky
Inštitucionálny konštitucionalizmus: =zabezpečenie suverénnej vlády = teória deľby moci + reprezentatívny systém / opozícia proti Napoleonovi/ obhajca konštitučnej monarchie
•5 druhov štátnej moci: 1. Kráľovská (kráľ plní funkciu neutrálneho arbitra, má veľké právomoci: rozpúšťa parlament, odvoláva vládu, udeľuje milosť; nekoná vo vlastnom záujme, ale v súlade so spoločenskou mienkou = Constantova obhajoba cenzového parlamentu); 2.Výkonná; 3.Dedičná (horná komora parlamentu); 4. Spoločenská mienka (dolná komora parlamentu); 5. Súdna
•Constantov predpoklad: PRINCÍP „Kráľ panuje, ale nevládne“ =oddelenie kráľovskej moci od výkonnej (kráľ nie je zodpovedný a je krytý zodpovednou vládou)= oddelenie štátnych mocí bez ohrozenia jednotnosti
