Sokrates, Platón, Aristoteles Flashcards
SOKRATES
SOKRATES - vodca aristokratického tábora
súčasník, odporca sofistov (popieral relativizmus etických zásad,autoritatívnosť)
•hľadal spoločenské (nie prírodné) zákony
•verí v spoznanie pravdy o ľudskej duši
•nemal politické ambície – obeť monstrprocesu
1. predstaviteľ intelektualistickej etiky – znalosť dobra zabezpečí človeku šťastný život (morálne konanie); zlo pramení z neznalosti cnosti;
- cieľ ľudského života = eudaimonia – cnosť (múdrosť- znalosť podstaty vecí, striedmosť – vyhýbať sa extrémom, statočnosť – znalosť ako prekonať strach, spravodlivosť – znalosť, ako dodržiavať zákony)
- základ spoločenského života = etické zásady ==>z podstaty vecí, majú absolútnu, nadčasovú, všeobecnú hodnotu, nezávisle od vôle zákonodarcu
•pri hľadaní dobra a sebapoznávaní (odhalení hodnôt) pomáha daimonion - aristokratická koncepcia štátneho zriadenia
– spravodlivosť (pre všetkých) + múdrosť
(štát vedú najlepší, chápu podstatu dobra) filozof má právo a povinnosť kárať nedostatky obce
-jeden z 1. pokusov o klasifikáciu vládnych foriem
-najlepšia forma: aristokracia (malý počet vzdelaných a mravných ľudí),
-najhoršia forma: demokracia (vláda väčšiny neuvedomelého ľudu)
-všetky ostatné formy odmieta
- politika = spojená s etikou = Obhajoba Sokrata
•požiadavka žiť v pravde (A.F. Kollár, M. Šimečka), je na moci, aby ustúpila
•VÝZNAM – sebavedomie a ak nie je iné východisko, volí smrť; individualizácia filozofie, dôraz a mravný rozmer (politického) konania
•Poznatky o Sokratovi : Xenofón - MEMORABILIA, Platón - Dialógy
Sokratovská metóda:
Ironická časť – bazálne, zložitejšie otázky
Maieutická časť – rezignácia
(viem, že nič neviem)
Definícia – určenie pojmu smerovanie k cieľu „poznaj sám seba“ GHÓTI SEAUTON
SOKRATES
vodca aristokratického tábora; súčasník, odporca sofistov
•hľadal spoločenské zákony
•verí v spoznanie pravdy
•nemal politické ambície
1. predstaviteľ intelektualistickej etiky
- cieľ ľudského života = eudaimonia – cnosť
(múdrosť, striedmosť, statočnosť, spravodlivosť ) - základ spoločenského života = etické zásady nezávisle od vôle zákonodarcu
•pri hľadaní dobra a sebapoznávaní pomáha daimonion - aristokratická koncepcia štátneho zriadenia
– spravodlivosť (pre všetkých) + múdrosť - jeden z 1. pokusov o klasifikáciu vládnych foriem
-najlepšia/najhoršia forma: aristokracia/demokracia
„demokracia doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým“ - politika = spojená s etikou = Obhajoba Sokrata
•VÝZNAM – sebavedomie individualizácia filozofie, dôraz a mravný rozmer (politického) konania
•Poznatky o Sokratovi : Xenofón - MEMORABILIA, Platón - Dialógy
Sokratovská metóda:
Sokratovská metóda:
Ironická časť
Maieutická časť
Definícia „poznaj sám seba“ GHÓTI SEAUTON
Platónov štát
ÚSTAVA: hierarchia nerovnosť segregácia tried
•moc vyplýva z rozumnosti a mravnosti
•ZÁKONY: - myšlienka právneho štátu
- sofokracia nahradená zákonmi, idea spravodlivosti nahradená ideou slobody, idea štátneho centralizmu a spoločenstva zostáva
•Najpodstatnejšia zmena - nadvládu v obci nemá individuálny, ale kolektívny (zákony) rozum
•Zákony sa získavajú skúsenosťou, s vládou filozofov miznú aj zásady komunizmu
•zdroj zla = bohatstvo/extrémy medzi bohatstvom a chudobou.
Bohatstvo + vlastníctvo = odvádza a kazí úradníkov od všeobecného blaha, vyvoláva klientelizmus
•Rozpor medzi bohatými a chudobnými = podlamuje stabilitu obce
Riešenie = obmedzenie súkromného vlastníctva, likvidácia extrémov chudoby a bohatstva.
•činnosť vládcov a strážcov(výrobcovia sú vyňatí) bez hmotnej záťaže a citových záujmov, bez majetku, rodiny, život a jedlo v spoločných domoch a stoloch, (Platónov komunizmus)
•Platónov komunizmus má plne politický, neekonomický charakter Modifikácia v deľbe práce = obmedzenie vlastníctva
•Aténski občania - nepracujú v remesle a obchode
•Vlastnícky systém mal vplyv na charakter štátu – ústava v Zákonoch bola založená na Rade 360 (Platónov návrh)
• volených dvojnásobný počet osôb a záverečný výber losovaním. Navonok - voľby rovné, ale prevahu by mala najnižšia trieda (pre každú triedu - paritné zastúpenie ¼ členov rady)
•Zámožní - za neúčasť pokutovaní (najnižšia trieda žiadne pokuty)
•úrady najvyššej skupiny = 37 úradníkov – strážcovia zákona – volení 3-stupňovými voľbami, najskôr 300 kandidátov, z nich 100 a potom 37.
• Ústupky v rodinnom živote: vládcovia a strážcovia môžu mať vlastné ženy a deti, sobáše - zákaz vena, emancipácia žien - ale bez zmienky o práve žien zastávať politické úrady
•Nočná rada – nepodlieha žiadnym zákonom, právomoc – kontrola, riadenie legálnych inštitúcií štátu
•Náboženstvo – = dôležitý morálny činiteľ, ateizmus = nemorálnosť ; = štátne, podriadené dozoru štátu
Platón a Aristoteles
učiteľ a žiak / „dynamit a oheň“
obojstranný rešpekt / autentická roztržka
veková priepasť, povahová rozdielnosť, rozličné ideové tendencie
-ARISTOTELES = Amicus Plato, sed magis amica veritas
(Platónov priateľ, ale ešte viac priateľ pravdy) „priateľ aj konkurent“ Platóna
Aký je rozdiel medzi
Platónovým komunizmom
a Aristotelovým konzervativizmom?
Čo je
efektívna harmónia celku
podľa Platóna?
Odkiaľ pramení dar
krásneho života človeka
podľa Aristotela?
PLATÓNOVA ELITÁRNA KONCEPCIA POLITIKY
PLATÓNOVA ELITÁRNA KONCEPCIA POLITIKY, intuitívny mysliteľ
•štát riadený najlepšími = reakcia na vládnuci egoizmus v polis
•Dedukcia v prístupe k súcnu; štrukturálna hierarchia vzťahov
•
•Politika = oblasť kráľovských cností: múdrosť, mravnosť, spravodlivosť
ARISTOTELES POLYHISTOR, EMPIRIK,SYSTEMATIZÁTOR,
•Podstata súcna – v ňom samom, poznanie založené na logike; dialektika = umenie rozlišovať
Tvorca vied: indukcia; organická hierarchia vzťahov
•Politika = umenie možného
vychádza z konkrétneho mestského štátu a občanov
Platónov trojuholník
= základné filozofické problémy
PODSTATA SÚCNA:
v nadzmyslových ideách
- Rozlišuje
svet ideí
filozofovanie= nesmrteľná duša sa rozpomína na svet ideí
svet predstáv (poznávanie pominuteľného sveta
CIEĽ FILOZOFIE: určenie princípov bytia (rozpamätávanie), dosiahnutie božského pokoja, poriadku sveta
ŽIVOT V POLIS:
- Zdôvodnenie tradičných mravov otcov je nedostatočné
polis a filozofické zdôvodnenie účasti na idei dobra
Jediní dokonalí štátnici sú filozof
Platónove Dialógy, Aristotelovo dielo
9 skupín po 4 dialógoch (tetralógie)
1.skupina: „sokratovské dialógy“ napísané medzi Sokratovou smrťou a 1. cestou na Sicíliu (aplikácia Sokratovej metódy pri hľadaní pojmov) – /Obrana Sokratova/
- skupina: „prechodné obdobie“ napísané medzi 1. a 2. cestou
- skupina: „veľké konštruktívne, hlavné dialógy“ napísané v Aténach (tvorba systému idealistickej filozofie)/Symposion, Faidon, Štát, Faidros/
- skupina: „dialógy stareckého veku“ napísané medzi 2. a 3. cestou na Sicíliu a po nej /Parmenides, Sofista, Štátnik, Zákony/
dialogickú formu nevytvoril, ale stal sa jej klasikom
spája rozličné prúdy filozofie (syntéza Herakleitových, Sokratových, Pythagorových teórií + vplyv eleatov a atomistiky)
nebol eklektik
Dielo Metafyzika
Teoretické Praktické Poetické (tvorivé)
•Súborné dielo:
Logika 2. Metafyzika 3. Prírodná filozofia 4. O zvieratách 5. O ľuďoch 6. Etika a politika 7. Estetika (Rétorika, Poetika)
Politickoprávne názory
– vyložil v dielach: Etika Nikomachova (10 kníh), Etika Eudemova, Politika, Ústavy (Politické zriadenie Atén)
Logika – nie je samostatná veda, je to organon
Dielo Metafyzika – = viac ako fyzika, veda za fyzikou
učenie o kategóriách = základné spôsoby uchopenia bytia, skutočnosti.
Rozlišuje 10 základných rodov súcna
všetko je formou (realitou) a vzišlo z hmoty (suroviny)= hmota je možnosťou formy, forma je konečnou realitou hmoty; hmota obmedzuje, forma tvorí
•Diogenes Laertský uvádza 3 zoznamy Aristotelových diel
(19 dialógov z raných diel –porovnateľné s Platónovými; + diela, ktoré A nenapísal; + 150 chýbajúcich)
Akadémia vs. Lýceum
Akadémia – (názov odvodený od Heróda Akadéma – majiteľa záhrady)
matematika, hypotetická a politická filozofia;
•Lykeion - biológia, prírodné vedy, história
•Platón – koncept ideálneho štátu ako riešenie krízy (ideálny štát – z presvedčenia, Ústava nebola primárne politickým spisom, projekt lepšej obce nie je zmyslom: základ Ústavy = usporiadanie duše, až následne vedú úvahy k usporiadaniu obce)
•Ideálne usporiadanie obce = nástroj k projekcii všeobecných Platónových myšlienok
•Aristoteles – záujem o konkrétne veci, fakty prírody, znalý Zeme, prírody, fyziky, forma a význam sveta - sú v ňom obsiahnuté = vtelené;
Platónove idey vzniesol z neba na zem
Súhlas A s P - predmet vedeckého poznania = všeobecné idey, všeobecniny
Rozdiely A a P -
•Platón = idealistická ontológia (idey nezávislé od jednotlivín, existujú samostatne)
•Aristoteles = realistická ontológia (idea je podstatou veci a nemožno ju oddeliť)
•Aristoteles - ontológia: Základom všetkého, čo existuje je HMOTA
• impulz k bytiu pochádza od demiurga
Kríza demokracie
„radikalizmus je luxusom stability“
Demokracia podľa Platóna:
-dáva rovnaké práva všetkým
-vidí v nej omyl a nespravodlivosť
-skutočná rovnosť - všetci sa riadia vládou rozumu (rozumní budú vládnuť a nerozumní budú poslúchať)
= Kompromitácia vládnucej elity
= Donášačstvo (sykofant = špión)
= Ľudský egoizmus
- Pravá príčina ľudského egoizmu = ľudia nechápu pravý zmysel (arété – šťastného a cnostného ) života
- Nedostatok cnosti - plodí chamtivosť, klamstvo, svojvôľu a rozkladá spoločenské zriadenie
-Náprava - iba v štáte založenom na cnosti, t. j. na spravodlivosti
•Demokracia podľa Aritotela:
-Výsledkom vzbury proti plutokracii
-Masy zvrhnú vládcu a nastolia vládu chudobných
-Celok môže byť rovnako dobrý ako malá časť vzdelaných (posudzovanie profesionality + skorumpovateľnosť)
-Falošný predpoklad rovnosti = ľudia sú omylní) horšia ako aristokracia (odmieta rovnosť pred zákonom)
Náprava -Zabezpečenie šťastia - ústavnou formou vlády (vzdelaná aristokracia + umiernená demokracia strednej vrstvy cestou stredu)
-Spoločnosť si musí určiť ciele a prostriedky = spôsob výberu široký; rozhodujúca právomoc v rukách odborne vybavených jednotlivcov
-Rozlišuje medzi rodinou (oikos), spoločnosťou (koinoia), štátom (polis) = spoločnosť s ústavou
-Kombinácia aristokracie + demokracie = ideál
Aristotelovo skúmanie štátu- empiricky, prístup - historicky, hodnotenie - relativisticky
ŠTÁT JE: - účel - založený na prirodzenosti človeka (zoon politikon)
- spoločenstvo rovných ľudí za účelom dosiahnutia blaženého život
- dôležitejší ako rodina a obec = holizmus (celok vždy viac ako suma jeho častí)
- prirodzený (nie konvenčný ako tvrdili sofisti)
- druh spoločenstva, sleduje určité dobro
- Odlišný od stádovitého života zvierat. Len človek má zmysel pre dobro a zlo, pre právo a bezprávie
•Ideál
- štát vytvorený z obcí (ideálny počet asi 10 000) spravodlivý štát = umožňuje cnostný, dobrý občiansky život,
základom legitimity je philia (politická forma priateľstva komunity), formovaná okolo spoločnej predstavy homonoia (spoločenské dobro)
ÚČLOM ŠTÁTU JE:
1. dobrý život – žiť blažene a krásne
dobro stotožňuje s eudaimóniou – uplatňovanie 2 cností
sofia (múdrosť = rozumové poznanie) fronésis (praktická, mravná múdrosť človeka)
•Eudaimónia – vyžaduje spojiť mravnú cnosť s teoretickým nazeraním CVIK + ZVYK
Blažený človek – nie každý, súlad filozofického skúmania a spoločenského života; nápomocné - zákony a vláda.
Veľké spoločenské otrasy - súvisia s majetkovou nerovnosťou
Úloha človeka a spoločnosti = entelechea projekt dobrého štátu
2. takmer dokonalá autarkia (sebestačnosť) - je riadený v spoločnom záujme, verejný život je podriadený právu
- hierarchia hodnôt – duchovné a ostatné (sláva, moc, bohatstvo) môžu človeku škodiť, ak sú v nadbytku
•Aristoteles – zástanca zlatej strednej cesty - medzi extrémami,
Klasifikácia vládnych foriem a spravodlivosť
PLATÓN kritérium:
rozdelenie podľa počtu vládnucich kombinuje s etickou otázkou, či sa vládne v súlade so zákonmi
- etický princíp + radikálny idealizmus,
- má nízku empirickú hodnotu
•Ideálne formy
– aristokracia a monarchia
– timokracia (ctižiadostivosť, odvaha),
– oligarchia (chamtivosť),
– demokracia (svojvôľa)
– tyrania (strach) tyran už nie je slobodný, stáva sa otrokom svojich vlastných otrokov
•Zdegenerované formy
•- najmenej timokracia
•spravodlivosť vyvažuje vzťah medzi cnosťami, má stabilizačný význam, vedie k plneniu povinností (v subjektívnom zmysle – sleduje správanie jednotlivca, v objektívnom zmysle – sleduje zásady pre zákonodarcu)
1x poukázanie na deľbu moci, 1x ucelená teória vládnych foriem
•tri rovnocenné možnosti, ako riadiť štát, aplikované na konkrétne historické formy, kritérium správnosti – je skutočnosť, či tí, ktorí vládnu, myslia na všeobecné blaho, alebo len na svoj prospech
= REALISTICKÝ POJEM POLITIKY - UMENIA MOŽNÉHO
•1. Štát riadi jeden človek:
•Monarchia (česť), tyrania (strach)
•2. Štát riadi skupina osôb:
•Aristokracia (najlepší, najvznešenejší- cnosť), oligarchia (najbohatší – chamtivosť)
•3. Štát spravujú takmer všetci:
•Politea (umiernená otrokárska demokracia), demokracia (prvky ochlokracie)
•SPRAVODLIVOSŤ
•dielo Etika Nikomachova (5.kniha) vysvetlenie cností
dve formy spravodlivosti:
•- individuálna (etická) - vo vzťahoch medzi ľuďmi
- celá (sociálna), - na úrovni celej spoločnosti,
•a delí sa na 2 druhy –
rozdeľovaciu - rozdeľovanie spoločenského majetku, materiálnych statkov, na 2 princípoch: 1. rovnosť pred zákonom, každý by mal zo spoločného dostávať rovnaký diel; 2. nerovnaké prispievanie do spoločného, každý by mal dostať zodpovedajúci diel – proporcionálne rozdeľovanie. Spravodlivosť je priama úmera medzi týmito princípmi
vyrovnávaciu - vracia veci do pôvodného stavu, súvisí s trestnou spravodlivosťou
Etika a podstata šťastia
Cieľom života nie je dobro samo o sebe, ale šťastie
•Šťastie – predpokladom je rozumná voľba
•Cnosť - = dokonalosť, závisí od jasného úsudku, sebaovládania, súladu prianí a schopnosti využívať dané prostriedky (skúsenosti), vedie k nej zlatá stredná cesta +primeraný podiel svetských statkov, najušľachtilejším z vonkajších zdrojov šťastia je priateľstvo (je oveľa dôležitejšie než spravodlivosť – šťastie sa totiž násobí, pokiaľ sa s ním podelíme)
•Charakterové kvality:
Zbabelosť, odvaha, zúrivosť
Lačnosť, slobodomyseľnosť, výstrednosť
Lenivosť, ambicióznosť, nenásytnosť
Pokrytectvo, skromnosť, pýcha
Uzavretosť, úprimnosť, veľavravnosť
Mrzutosť, dobrá nálada, rozšafnosť
Hádavosť, priateľský prístup, ľahostajnosť
Nerozhodnosť, sebaovládanie, impulzívnosť
•Dokonalosť je umenie ==˃ doktrína stredu MEDEN AGAN (všetko s mierou): (Sokrates – stotožnenie cnosti s poznaním, Platón – - s harmonickou akciou)
•Aristoteles je tvorcom aristokratickej etiky: chudoba vedie k lačnosti a chamtivosti, majetok oslobodzuje od starostí a nedostatku, takže sa stáva zdrojom aristokratickej ležérnosti a šarm
