Predchodcovia renesancie a reformácie, veľká schizma Flashcards
Predchodcovia renesancie a reformácie, veľká schizma
Francúzsko (zaalpská časť Sv. RR)
-prechod od stredovekého partikularizmu k národnému štátu, mení sa vedomie príslušnosti k vyššiemu celku;
-autonómne začleňovanie do jednotnej štátnej sústavy, mení sa vzťah lojality;
-Filip IV. – expanzionistická politika + uloženie daní kléru /popud pre odpor pápeža Bonifáca VIII./
-zasadnutie generálnych stavov 3 (= lojalita k štátu - prednosť pred príslušnosťou k spoločenskému stavu )
Taliansko (predalpská časť Sv. RR)
-rímski cisári: nositelia sporu o investitúru;
-najdynamickejšie sa rozvíjajúce severné časti /obchod medzi V a Z + financie, 1. manufaktúry/
-= ekonomickému rozvoju nezodpovedá politický vplyv – problém zjednotenia /ideál Fridrich II. – príbuzný Tomáša Akvinského/
Triumf Sv. T. Akvinského a alegória vied ( 1365-68, freska, Santa Maria Novella, Florence
Syntéza antiky + univerzity
Harmonizácia
viery (credere) poznania (intelligere) krásy (pulchrum)
vzťah medzi vierou (auctoritas - credere) a rozumom (ratio - intelligere), nadprirodzeným(supernaturalis, intelligibilis) a prirodzeným (naturalis, sensibilis)
- storočie = „jeseň“ kresťanského stredoveku
špecifické črty mestského zriadenia
Tendencia k dvom ideám
PARTIKULARIZMUS
trhliny v stredovekom systéme už od 12. str.
•- špecifické črty mestského zriadenia:
•komúny = komunálne zriadenie (samospráva a ľudové zhromaždenie);
•inštitúcie :
•podestá = starosta (úloha ochrany a dodržiavania zákonov), ľud = popolo (vplyv na komunálne zákonodarstvo); moc postupne prevzali remeselníci a obchodníci
•Tendencia k svetskému mysleniu:
•-slabne idea obhajoby absolútnej moci panovníka z teórie rímskych právnikov + idey proti kresťanskému univerzalizmu =
•Tendencia k dvom ideám – východisko pre renesanciu:
•1. idea zvrchovanosti ľudu 2. idea nacionalizmu
•= PARTIKULARIZMUS + NÁRODNÁ JEDNOTA + JEDNOTNÝ ŠTÁT
( vzťah časti k celku + riešenie otázky jednotlivca a štátu, vyzdvihovanie komunálnej vlády pred monarchickou + tradícia Ríma v zmiešanom prostredí(latinské, grécke, germánske, normandské a rímske obyvateľstvo) umožnila formovať nový národ)
DANTE ALIGHIERI – (1265 – 1321)
Dielo:
Komédia neskôr s prívlastkom Božská (inšpirácia Beatrice Portinari)
O monarchii (v preklade O jedinej vláde - klasické dielo štátovedy)
= idea svetového poriadku opretá o univerzálny štát)
Zivotné okolnosti:
Florencia - dva politické tábory
cierni — aristokrati orientovaní na pápeza, propápezskí guelfovia
Ak je dusa nadriadena telu, musi byt papez nadriadený nad cisárom (duchovná moc má právo súdit a poucovat’ svetskú moc)
bieli - zbohatnuti kupci bojujúci za nezávislost’ mesta od pápeza,
procisárski ghibellini
Duch a hmota maiú vlastný zivot - sú nezávislé „dve sinka”, jedno pre
cestu k Bohu (nebeske blaho), druhe pre cestu svetom (pozemské blaho)
- Pápez nemá vládnut’ nad svetskou mocou, cisár mu má vzdávat’ úctu a
dbat, aby bolo dodrzané právo
zhoda ghibellinov aj guelfov
oligarchia a demokracia sú náhodé a chybné, svet je skazený
Obsadenie Florencie Francúzmi
= upevnenie moci ciernych, bieli vyhnaní do exilu
• nad Dantem vynesený rozsudok upálenia na hranici, odchádza do
Raveny
Východisko Dantovho uvažovania v duchu stredoveku
rozdrobenosť Talianska a úpadok sveta
averroizmus (rozlišuje pozemský a nebeský štát/odlišné metódy: laicizmus racionálna analýza skutočnosti); mysticizmus/osvietenie Bohom (deduktívna metóda)
•svetská moc odvodená priamo od Boha (nie pápeža)
-odmieta argumenty Biblie (Petrova moc zväzovať na zemi, čo bolo zviazané na nebi)
-odmieta tradičný názor, že svetský suverén je podriadený cirkevnej jurisdikcii
-odmieta zásah pápeža do svetskej moci
-cirkev nemá byť podriadená svetskej moci
=˃SVETSKÁ a DUCHOVNÁ MOC SÚ NEZÁVISLÉ
Domenico di Michelino - Dante a jeho svety (1465) – Florencia, katedrála Santa Maria del Fiore.
Obraz je dokladom o konaní verejného čítania Božskej komédie priamo v katedrále.
Dante drží knihu, vedľa je Florencia, naľavo peklo - Inferno, v pozadí očistec - Purgatorio a hore raj - Paradiso (pomoc Vergilia, stretnutie s osobnosťami doby, básnik spomenutý iba raz – ako pohan nesmie vstúpiť do raja – (Beatrice = symbol krásy, dokonalosti, cirkvi, teológie, filozofie)
MONARCHIA
Dantov politický program a chápanie štátu
3 knihy (dokonalá forma vlády, dokonalosť vtelená rímskej ríši, vzťah duchovnej a svetskej vlády)
Oligarchia a demokracia sú náhodné a chybné, svet je skazený = zhoda ghibellinov aj guelfov
•1. stredoveké cisárstvo (riadené nemeckými panovníkmi - HENRICH VII. z rodu Luxemburgovcov,
= prekonanie rozdrobenosti Talianska(obnova rímskeho cisárstva)
•2. Hohenštaufovci =pokračovatelia IR; Taliansko = trón cisárstva
•3. DANTE dedukuje svetové impérium
•= vlastenec (precizuje prvky národnej jednoty - jazyk, tradícia, zákony)
•Univerzálny svetový štát, monarchia
•= organizmus (národné, autonómne kráľovstvá s centrálnou mocou);
•= morálna osoba, slúži kresťanským cieľom, vytvára právne podmienky pre cnostný život občanov
•= prinesie všeobecný mier, pod vládou monarchu - ľudia najslobodnejší
•≠ vytvorenie národnej monarchie (Francúzsko), štát nie je laický
•Cisár - na čele impéria kresťanov, nezávislý od cirkevnej moci, je nástroj ľudu, priamo viazaný na zákony, je najvyšší úradník, má moc nescudziteľnú a nedeliteľnú; nesmie narušovať integritu a jednotu štátu, nemá právo meniť zákony
•= stoický ideál vládcu spätý s ranokresťanským vzorom panovníka
•„vládca sám nemusí byť filozofom, ale filozofov má pozorne počúvať“
MARSILIUS Z PADOVY – (1278 – 1342)
averroizmu
Životné okolnosti: lekár, právnik, teológ, filozof, krátko vo funkcii parížskeho rektora univerzity, kvôli názorom pod ochranou Ľudovíta Bavorského, d r. 1328 arcibiskup v Miláne
•Východisko uvažovania: obdobne ako Dante + snaha objasniť ľuďom, aké majú práva a ako majú brániť svoju slobodu
•– vychádza z Aristotela, averroizmu =˃ kritický skepticizmus viery, uznáva základné dogmy viery, ale aj nemožnosť ich poznania rozumom /opačný metodologický postup ako Akvinský/rozumom zdôvodnené pravdy potvrdzuje Bibliou (autoritou viery)
•CHÁPANIE ŠTÁTU: rozdiel ako Dante
– štát má garantovať spoločenské a ekonomické hodnoty, nie morálne,
– činnosť štátu – nezávisí od morálnych vlastností panovníkov
– cirkev a štát nie sú rovnocenní partneri (partikularizmus – cirkev = dobrovoľná organizácia veriacich, kňazi nemajú prednosť pred laikmi, kňazi, biskup, duchovní = poverení viesť svoj úrad zhromaždením veriacich)
•popiera božský pôvod pápežského primátu
„Pravdy viery nemožno poznať rozumom, možno v ne len veriť“
hlásateľ slobody,
kritik pápežskej vlády
DEFENSOR PACIS
ľud je suverén
„treba ukázať, že všetci panovníci musia vládnuť podľa zákona, nie bez neho, a pravou zvlášť pôsobiacou príčinou zákona je ľud alebo súhrn občanov, alebo ich väčšina“
•proti pápežskému absolutizmu/za nezávislosť svetskej moci
•panovníkova moc sa neodvíja od Boha, ale od ľudí
•Panovník nie je viazaný na cirkev a pápeža, ale na zákony
•vyhlasuje suverenitu ľudu = ľud je suverén; zdrojom štátnej moci je ľud (môže zveriť výkon štátnej moci jednotlivcom voľbou), štát sa zakladá na vôli ľudí, suverenita ľudu je základ všetkých druhov vlády, vláda je legitímna, pokiaľ sa zakladá na voľbe
zvrchovaný vládca= má právo ustanoviť, kontrolovať a meniť výkonnú moc
zákonodarná moc (ľud) podmieňuje výkonnú moc
výkonná moc závisí od zákonodarcu (ľudu)
Marsilius = zakladateľ teórie deľby moci; Z a V moc nie sú oddelené
•Význam: MARSILIUS=
-predchodca
renesancie(ako Dante), reformácie(chápanie cirkvi), liberálnej demokracie (demokratizmus), Machiavelliho (chápanie politiky ako činnosti štátu), Bodina (idea suverenity – suverenita je právo vydávať zákony), Rousseaua (racionalistické zdôvodnenie suverenity ľudu)
-podal základy moderného republikánstva
-teóriu väčšiny a ústavnosti
VILIAM OCCAM - (1298 - 1349)
NOMINALIZMUS
Zivotné okolnosti: profesor frantiskanskeho centra v. Oxforde;. autor protitomicky zameranych traktátov; znalec Aristotelove].
dialektiky; novy spôsob filozofovania via moderna - uplatnenie logiky = nominalizmus + filozofia práva; tvorca induktivnej metódy
kritika cirkvi =vztah cirkevnej a svetskej moci
Occam v izolácii, ziada o zmierenie, do konca zivota poberá cestnú
rentu
NOMINALIZMUS - vseobecnými pojmami oznacujeme iba
skupiny jednotlivin (proti realistom/stavali na nemennom systéme usporiadania vzt’ahov)
rozlis1l vec1 (res) a 1ch znaky (signa) => univerzalie (vseobecne pojmy,
slova, existuju iba v dus) sú 1ba znaky veci
= oddelenie filozofie a teológie, poznania a viery; - ako T. Akvinský,
ale Boha nemozno poznat rozumom
= dôraz na jednotlivca (uvazuje o vsetkom zo svojho hl’adiska, nie
z iných pozícif)
Pluralita - viac pojmov na vysvetlenie toho 1stého je pripustné len
vtedy, ked’ je to nevyhnutné
= Occamova britva - princíp úspornosti myslenia
„cim je vysvetlenie jednoduchsie, tym je lepsie”
Svetská moc zdôvodnenie oprávnenia
SUMMA LOGICKÁ, DIALÓG MEDZI UČITEĽOM A ŽIAKOM, O MOCI KRÁĽOV A PÁPEŽOV
•- panovník:
•moc pochádza od Boha; - riadi ľud, -je suverén, - má legitímnu moc
•- pápež:
•zasahovanie do sv. moci je nelegálne a heretické, = „tyranský poriadok“
Kristus hlásal ľahostajnosť ku svetským veciam a pápež má ísť v jeho stopách
Výnimočný stav vyžaduje výnimočné riešenie = právo voľby pápeža ľudom
Štátu sú podriadení aj kňazi
•-štáty: existovali pred príchodom Krista, nevďačia za vznik pápežovi
•- existujú dve cirkvi:
•pravá, riadi sa svätým Písmom
•nepravá – blúdi, rímska, koná v rozpore s pravdou božou
=˃ cirkevná kompetencia je obmedzená na duchovnú oblasť
•Význam:
-nominalizmus anticipoval právny pozitivizmus,
-Occam obhajca pravej cirkvi, obhajca otroctva, pre stredovek typické
-vzdialená idea prirodzenej ľudskej slobody,(u všetkých predstaviteľov)
Bonifác VIII. 1235 - 1303
TEOKRATICKÝ ŠTÁT s PÁPEŽOM
Unam Sanctam – 1302 – pápež má 2 meče
•„pápež dal cirkvi dva meče, duchovnú moc má pápež, svetskú ako léno udeľuje panovníkom“;
•právnici francúzskeho dvora tvrdili, že kráľovská moc pochádza priamo od Boha.
- Clerici Laicos – proti daniam kléru panovníkom
- Filip IV. Pekný – úsilie o francúzske svetové panstvo
- francúzsky klérus verný kráľovi obvinil Bonifáca zo svätokupectva a vyzval ho k abdikácii, Filip prestal odvádzať dane Rímu; klerici na strane Bonifáca poslaní do exilu
•† Bonifác VIII.
= končí stredoveká pápežská nadvláda nad západom,
pápeži pod vplyvom francúzskych kráľov
Konzervativizmus UNAM SANCTAM= náhľad na spoločnosť založený na pravde v transcendentne
Následkom hriechu = ľudská spoločnosť nebude nikdy dokonale usporiadaná
Ani konečný cieľ, spása človeka nie je priamo závislá od tohto usporiadania ako to v Civitatis Dei odhalil samotný sv. Augustín
Ani dočasná moc nemá byť kresťanovi ľahostajná, „… šťastie vladárovo nespočíva vo vonkajších úspechoch, ale v skutočnej cnosti“.
Avignonské zajatie pápežov
Spor Bonifáca VIII. s Filipom 1303
•Klement V. premiestnenie rezidencie do Avignonu
•= éra “avignonského zajatia pápežov” v Avignone (v rokoch 1309-1376).
•Urban VI. sa nechcel vrátiť do Avignonu, francúzski kardináli si zvolili protipápeža Klementa VII. nastal rozkol (schizma)
•Schizma = francúzski kardináli neuznali talianskeho pápeža, pápeži sa exkomunikovali
•mesto obklopené francúzskym územím, patrilo do mocenskej sféry francúzskeho kráľa
• Filip IV. Pekný zajal Rád templárov, skonfiškoval Rádu všetok majetok a viacerých popredných členov rádu na čele s veľmajstrom odsúdil na smrť
•postavenie Francúzska sa posilnilo
Pápežská schizma
definitívny rozpad jednoty západnej cirkvi
•Dôsledky:
Kresťanstvo v kliatbe Úpadok cirkvi Ďalšie konflikty
(100-ročná vojna, neúspech križiackych výprav, turecké nebezpečenstvo)
víťazí svetská moc – opora u legistov - základ pre konciliarizmus (Johan de Paris, Pierre Dubois)
- Návratom Gregora IX. 1377 = končí babylonské zajatie pápežov
•medzitým koncil v Pise – neúspešný
problematiku rozkolu nielenže nevyriešil, ale ešte viac skomplikoval (miesto dvojpápežstva trojpápežstvo)
neskôr sa stal avignonským pápežom Ján XXII. – zlovestný, zosadený snemom v Kostnici na naliehanie cisára Žigmunda =˃ rozhodnutia koncilu sú najvyššou autoritou cirkvi, ktorej sa musí podriadiť aj pápež
•1417 došlo k zjednoteniu pápežstva: Causa Unionis
Martin V. (odvtedy sídlo v Ríme) reštauroval pápežstvo, vnútorná reforma cirkvi (dohodnutý presný časový plán budúcich koncilov)
- obnova pápežstva - dekrét Freguens = zástancovia konciliaristi
- argumenty v prospech pápeža – papalisti Juan de Torquemada
- oba tábory = hľadali oporu vo svetskej moci
- model komunálnej samosprávy stroskotal, ale podnietil rozvoj politického myslenia (heretické hnutie)
Konciliarizmus
Ján Luxemburský – uhorský a rímskonemecký kráľ zorganizoval koncil v Kostinici (1414) =odvolaní všetci traja pápeži a bol zvolený Martin V. Na tomto koncile bol upálený český reformátor Ján Hus (6. júla 1415)
•
- Koncil v Bazileji (1431-1447). Došlo tu k rozporu medzi koncilom a pápežom. V Českom kráľovstve sa mohlo prijímať pod obidvoma spôsobmi. Boli to tzv. bazilejské kompaktáta. Koncil znamenal koniec konciliarizmu a víťazstvo monarchistického pápežstva.
•Koncily Kostnica, Bazilej + kanonické právo + svetské korporácie =
•Prispeli k formovaniu konštitucionalizmu, reprezentácie a súhlasu
•Úpadok pápežskej moci
•Zrod občianstva =
•jus solis (občianstvo získané miestom) + jus sanguinis (pokrvne)
