renesancia, absolutizmus Flashcards
Renesancia a humanizmus
prelom 15. a 16. storočia
Renesancia = oslobodenie politiky od teológie
= nová hodnotová skutočnosť
Humanizmus = antischolastická orientácia
= empirický metodologický postoj k prírode
= úsilie o vedeckosť (spojenie vedy a filozofie)
Renesancia = 1. vlna modernity
Hnutie humanistov
Humanizmus =
spoločensko-kultúrna projekcia, človek v centre pozornosti filozofie,
svetská orientácia- filozofia má učiť, ako žiť šťastne
•Humanisti:
Taliansko
• Ficino:
„Poznaj sám seba, ó, ty božský rod v ľudskom zaodení“.
Francúzsko
Michel de Montaigne
„Tí, ktorí rúcajú štát, sú obvykle prví, ktorým sa zrúti na hlavu“
„Smrť je súčasť bytia, dielo nášho života je budovanie smrti“
Filozofia moci a totálneho štátu: Machiavelli, Hobbes
Teória štátnej suverenity: Bodin, Grotius
TALIANSKI REPREZENTANTI
Lorenzo de Medici – viedol vyrovnanú politiku
•Mediciovci - zbohatli na obchode, používali zadávací – faktorský spôsob výroby
•Girolamo Savonarola –
•zriadil Kristovu republiku demagogický dominikánsky mních prevzal moc
•Borgiovci – Alexander VI. a jeho syn Cesare
Konflikty
v mestských štátoch konflikt medzi Špan. a Fr. o nadvládu
využívanie žoldnierov = civilizovanejší spôsob vedenia vojen
diplomacia = vyvinula sa ako spôsob zachovania rovnováhy síl; systém spojenectva
kondotiér - veliteľ žoldnierov = mohol skončiť aj ako vládca štátu/ Francesco Sforza v Miláne/
Výsledok: Taliansko rozdelené + nadvláda ďalšie 3 storočia
Nicollo Machiavelli
1469 – 1527
zakladateľ modernej politickej teórie
odteologizovaný, realistický a svetský prejav humanistického myslenia;
-v jeho úvahách je základným prvkom idea zmeny, problémy chápe teoreticky
– naše poznanie závisí od vonkajších okolností a univerzálne a nadčasové pravdy musia byť prispôsobené meniacemu sa svetu = pragmatizmus
-Dielo možno pochopiť len v historickom kontexte renesančnej Európy
-Sprostredkoval pragmatické poznatky, otázky stratégie
- priviedol do politiky prvok vedeckého poznania
-jeho teóriu charakterizoval dôsledný laicizmus, odklon od náboženských autorít a tradícií
-Analýza pohnútok , spoločných prvkov konania = vplyv na psychológov 19. storočia
-1X dôsledné oddelenie politiky od etiky
-Reprezentuje ideál teritoriálnej expanzie v podobe národného štátu
-Na základe studia humanitas (jednoty poznania) možno rozumne vysvetliť povahu ľudskej prirodzenosti, ktorá je konštantnou stránkou určujúcou ľudské konanie
-Necessitá (nevyhnutnosť) histórie je spojená s virtú (ľudská schopnosť konať) a neovládateľná fortuna (šťastie) ponúka človeku occasione (šanca, príležitosť)
– PREDMET SKÚMANIA - nový štát a nová moc
-ZDROJE poznania politiky a hybných síl politickej činnosti:
-1.Nepoužíval historickú metódu, ale metódu používajúcu historické príklady na ilustráciu vlastných téz = tvorca novovekej historickej metódy
-2.osobná skúsenosť
3. sledovanie politiky
INDUKCIA (od faktov k zovšeobecneniu), POZOROVANIE, odklon od normatívneho vnímania k empirizmu (poznanie nie toho, čo treba urobiť, ale čo ľudia robia - ako R. Bacon)
Pojem machiavellizmus“ = politika, ktorá dosahuje ciele bez ohľadu na prostriedky (dielo na indexe, obvinený za inšpiráciu Bartolomejskej noci, dielo Anti-machiavell Fridricha II.)
Úvahy o prvej dekáde Tita Lívia
– píše Machiavelli približne v takom čase ako Vladára; vyjadruje iné politické názory
• tvrdí, že tyrania alebo cisárska moc mestá utláčajú
REPUBLIKA lepšie zaručuje stabilitu zriadenia a všeobecnú slobodu
-mestá potrebujú slobodný život a samosprávu, základom republiky musia byť všetkými rešpektované zákony (zákony sa opierajú o silu)
-každá republika musí na občanov pôsobiť:
1.náboženstvom (zastrašovaním a súčasne podnecovaním)
2.zákonmi (nútením ľudí, aby slúžili spoločným záujmom)
•Čisté vládne formy - monarchia, aristokracia, demokracia = prirodzene nestabilné (stavajú záujem jednej skupiny proti záujmom druhej skupiny)
•uprednostňuje zmiešanú republiku (republica mista - Polybios)
• uprednostňuje vyváženú ústavu: (všetky zákony uskutočnené v prospech slobody budú vychádzať z ich vzájomných nezhôd) – typ Lykurgovej Spatry a Solónových Atén;
•šťastným riešením je rímska republika „neodňala kráľovi všetku moc, aby ju dal ľudu, udržovala zmiešanú formu vlády, a tak sa stala dokonalou republikou“
•Vladár = opak Platónovho spravodlivého človeka - zdržiava sa vážnosti, úsilie je zavrhnutiahodné, iba ak sa má vykonať niečo zlé, pohŕda tými, ktorí nie sú ani dobrí ani celkom zlí
neprávosti užitočné k udržaniu štátu:
•ukrutnosť = keď sa použije k zaisteniu moci – odvoláva sa na prospech národa
•vierolomnosť (klamstvo)+ nevernosť vo zväzkoch = keď sú spočiatku zanedbateľné a narastajú (vtedy treba stanoviť zásadu „nie je zdaru bez klamu“; ľudia sú prostodušní a otroci prítomných potrieb, ten kto bude chcieť klamať, bude vždy ochotne klamať)
•Rozdiel medzi Vladárom a Úvahami o prvej dekáde Tita Lívia:
•Vladár: knieža – tyran, ako má byť tyranom, ale nie že ním má byť
•Úvahy: ako zachovať štát (republiku), zastáva sa dobrej veci národov, prostriedky k nasledovaniu (centrálny problém = ako založiť nové kniežatstvo, alebo ako sa v ňom udržať
Analýza motívov politickej činnosti + zložky politickej činnosti
Jednotlivci v politike konajú na základe nejakých motívov, ktoré sú v konečnom dôsledku stále rovnaké:
•- egoizmus (osobný prospech)
•- ekonomický motív
•- moment prestíže
•Realizmus, žiadne vznešené ciele a ideály ==>
Politika = manipulácia s ľuďmi
Politika = technika moci
zdroje poznania princípov politiky:
vychádzal z konkrétnych faktov -
•- história - veľmi pozorné pozorovanie antickej kultúry a histórie
•- osobná politická skúsenosť – bol aktívnym politikom (prvok empirizmu – skúma to, čo pozná)
•- sledovanie vnútornej a najmä zahraničnej politiky
V dielach akcentoval 3 zložky politickej činnosti:
- politická situácia, ktorá sa neustále mení a musíme sa jej prispôsobovať
•2. prirodzenosť ľudskej povahy, ktorá je najstabilnejšou zložkou politiky, pretože ľudská povaha sa nemení
•3. osobnosť politika, ktorý určuje smer politického konania
Jednotlivé zložky sa vyznačujú: IRACIONÁLNOSŤOU
(Fortuna –šťastie politika, nevykalkulovateľná súhra náhod)
všetky sú vo vzájomnom vzťahu, politik s nimi musí vždy počítať
Občianska vojna v Anglicku
nástup Stuartovcov 1613 Karol I. katolík na trón 1625
•1. etapa – 1642 občianska vojna, poprava kráľa 1649, vyhlásená republika
•2. etapa – konsolidácia /Cromwell, jeho syn ale po roku parlament povolal Stuartovcov
•Karol II. (podpísaný Habeas Corpus Act 1679 /, po ňom JakubII./požiadavka katolicizácie/ = reštaurácia monarchie
•3. etapa – konštitučná monarchia - 1688 vyhnanie nepružného kráľa – na trón Viliam III. Oranžský a jeho manželka Mária II. Stuartová = prijatý dokument Bill of Rights – uznal účasť parlamentu na moci, spojili Škótsko a Anglicko personálnou úniou od r. 1603
• v r. 1707 na základe Zákona o únii do Veľkej Británie = KONŠTITUČNÁ MONARCHIA;
•1688 – 1689 – Slávna revolúcia:
•––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Diggeri levelleri independenti rojalisti
Hobbesove iniciatívy vo F a A
Hobbesove iniciatívy vo F a A
FRANCÚZSKO: obdiv
exil kvôli dielu Základy filozofie
návrat do A. po vydaní Leviathana
ANGLICKO: občianska vojna
návrat 1651,
pád Cromwellovej diktatúry, vládnu Stuartovci – Karol II.
v Londýne požiar, mor 1655 = vinu nesie Hobbes
1660 chránenec kráľa -podmienka, že nevydá žiadne dielo
Vznik názorov NŠPP v Nizozemsku a Nemecku na pozadí:
Nizozemsko
1566-1609 REVOLÚCIA
•Boj za nezávislosť;1579 vytvorená Utrechtská únia
= položené základy Spojených provincií nizozemských 1581
• kolonializmus /vznik východo a neskôr západoindickej spoločnosti = výstavba koloniálnej ríše/, Kapská vojna - ukončenie Westminsterským mierom
Jan de Witt v opozícii proti miestodržiteľskej rade, zákon Večný edikt o vylúčení oranžského rodu z úradu miestodržiteľa+ vojenského veliteľa v jednej osobe
VÝZNAM REVOLÚCIE
= presadenie ideí PP do oblasti regulovania spoločenských vzťahov
Nemecko
Štátoveda
Habsburgovci vládli formálne, nemecké kniežatá fakticky
intelektuál Oxfordskej univerzity
- zúčastňoval sa tzv. veľkých ciest, prívrženec royalistických myšlienok, za čo bol v exile a po návrate do Londýna diela na indexe
Teoretik štátu a spoločenskej zmluvy
Materialista, racionalista, empirik
„aby ľudia mohli žiť
v mieri, musia sa podriadiť absolútnemu vládcovi,
v opačnom prípade bude život permanentnou bitkou nerešpektujúcou
zákony“
MOC MUSÍ BYŤ ABSOLÚTNA, SUVERÉNNA, NEDELITEĽNÁ
1588-1679
Leviathan 1651
alebo o forme, zriadení a moci štátu cirkevného a občianskeho
Analyzuje ľudskú prirodzenosť, aby poukázal, na akých základoch spočíva moc
•Posledná časť je polemikou o duchovnej a svetskej moci s kardinálom Bellarminom (pozri monarchomachovia)
•Význam diela:
•Podáva metodický ideál – rozchod s aristotelizmom a napodobovanie novovekej prírodovedy = ľudskú spoločnosť treba skúmať rovnako ako vedci skúmajú prírodu
•Obsah je základné dielo modernej politickej filozofie a politickej antropológie (teória prirodzených práv, teória spoločenskej zmluvy, vzťah duchovnej a svetskej moci), Oakeshott, Arendt, Schmitt, Strauss
•Priekopnícke dielo v terminológii politickej filozofie (angličtina ustanovená ako filozofický jazyk)
Základné tézy politických diel
Základy prirodzeného a politického práva, triptychová rozprava:
De corpore 1655(o chápaní pohybu vo fyzike),
De homine 1658(o funkcii pohybu v myslení),
De cive 1642(vzor spoločnosti),
Leviathan, alebo o podstate zriadení a moci štátu cirkevného a občianskeho
-vláda je legálna, garantuje bezpečnosť a spokojný život ľudí;
-zvrchovanému vládcovi je podriadená cirkev a náboženstvo
-Behemoth 1668 analýza revolúcie 1640-1660
- teória PS: = spoločenská anarchia (absolútna sloboda, konanie bez záväzkov, subjektivistická zodpovednosť v konaní)
- teória SZ: zánik prirodzených slobôd /vznik štátu/; posun od stredoveku /prirodzené právo je nezáväzným právnym princípom/; základom práva je moc; zvrchovanosť moci /nie v ľude, ale v panovníkovi/
- teória politickej moci: /zvrchovanosť suveréna, nepodlieha kontrole, rozhoduje o politike, vlastníctve/; štátna moc je nedeliteľná; totálny štát - samovláda pred anarchiou
Róbert Filmer
zástanca tradičného absolutizmu
PATRIARCHÁLNA
TEÓRIA O PÔVODE MOCI
•pôvod moci: argumentuje Bibliou -
•moc pochádza od Adama ====►
kráľ nemôže byť obmedzený zákonmi
kráľovražda = otcovražda/
Situácia vo Francúzsku
národný štát (na rozdiel od Talianska)
-problém = vypuknutie náboženských vojen – (krajina rozdelená, pokusy o zahraničné intervencie, obnovil sa provinčný a mestský partikularizmus)
Royalistickí právnici – obhajoba kráľa pred anarchiou v krajine
-Diskusia o úlohe generálnych stavov (stavovské zastupiteľstvo)
•Vplyv francúzskych náboženských vojen: najkrvavejšia Bartolomejská noc 23.-24.8.1572 vraždenie hugenotov katolíkmi, vojny bez víťaza nakoniec viedli k náboženskej tolerancii a obnove absolutizmu (Kráľ Henrich IV. z rodu Bourbonovcov prestup na katolicizmus) Najlepšia vláda = kráľovská monarchia, monarchia royale + Generálne stavy (zjednocujú jednotlivé spoločenské vrstvy (duchovenstvo, šľachta, tretí stav, umierňujú ale neobmedzujú suveréna, radia suverénovi, ale neprijímajú rozhodnutia, suverén bez ich súhlasu neukladá dane)
•Najhoršia vláda = tyrania (nespochybniteľná suverenita, aj keď zneužíva moc)
-alternatíva chaosu občianskej vojny, protikladných strán a zoskupení
Suverén – prijíma zákony, má najvyššiu moc (odmieta klasifikácie foriem podľa rozlíšenia na dobré a zlé) suverén je zdrojom práva, suverén je zodpovedný Bohu, poddaný prirodzenému právu
Suverénna moc sa nemusí realizovať len v monarchistickej forme – zvrchovanú moc môže mať :
-Menšia skupina obyvateľov (aristokracia)
-Väčšia skupina obyvateľov (demokracia)
Každá forma má svoje pozitíva, ale sloboda v demokracii je ilúzia, aristokracia je lepšia, najlepšia je monarchia
Jean Bodin (1530-1596)
Umiernený mysliteľ, politický teoretik, zjednotil: politiku a právo /verejné, súkromné/; geografické činitele a konanie človeka /antropogeografia/, odteologizovaná koncepcia suverenity, definícia podstaty štátu, zástanca republiky
•Skúmanie štátu – historicky – deduktívne závery podopreté históriou a etnografiou; základy historickej a komparatívnej metódy /v sociálnopolitickej filozofii/ = predchodca Montesquieua
•Podal genézu štátu: buď dobrovoľne – podriadením sa, alebo vývojom /rodina = základ štátu, prirodzený spoločenský zväzok + súkromné vlastníctvo = základ rodiny/; patriarchát – jeho oslabenie vedie k rozkladu štátu
•Definícia štátu: spravodlivá vláda nad rodinami a tým, čo majú spoločné so suverénom
•Suverén: má vládnuť spravodlivo
•Kompetencie štátu: vládne nad verejnými vecami /financie, ulice, súdy, hradby, zákony/
•Suverenita: /nóvum Bodina/ nielen osoba, ale aj najvyššia moc, neohraničená z vonku /cisár, pápež/ ani z vnútra /ľud/, je nedeliteľná a večná
•Uplatnenie suverenity: aristokracia, demokracia /ilúzia, ťažko sa vládne/, monarchia – sympatická, najprirodzenejšia
•Cirkev + náboženstvo: bez právnej jurisdikcie, ale cenzuruje zvyklosti ľudí, ak ide o prospech štátu; monarcha nadradený nad pápežom;
